Yesu ge yaŋ Jerusalem
(Mk 11:1-11Lu 19:28-40Yoh 12:12-19)1 Ne cok mo gera kah yaŋ Jerusalem gwari, ge daira yaŋ Betǝfaage, kah waa Ma Ne Tǝbaakãmme, Yesu pee za syee mor ah gwa kal ge pelle. 2 Faa nyi ra: We ge yaŋ ma pel ɓiiri, we ge dai gŋ ɓe, we ga lwaa ma korro saa ma saa wel ah no ne ki. We wǝǝ ra gee me ne ko. 3 Ka dǝɓ mo fii we tǝ ɓǝ ah ɓe, we zyii faa: Dǝɓlii ye tǝ 'yahe. A soɓra we kal gin ne ko kpǝ sǝ.
4 Ɓǝ ah joŋ nai mor ka baa ɓǝ mai profeto Masǝŋ mo faa ɓo:
5 Mo faa nyi yaŋ Sion:
Mo ẽe goŋ ɓo tǝ gin wo ɓo,
Wonsuu ah ɓo, yee ɓo tǝ korro, we korro yo.
6 Za syee mor ah kalra ge o, ge joŋra tǝgbana mai Yesu mo faa nyi ra. 7 Gera ne ma korro ne wel ah daŋ, so pahra mbǝro ɓǝǝ ge tǝ ɓǝǝra, Yesu yee tǝ ɓǝǝra. 8 Za pǝlli rǝǝra mbǝro ɓǝǝ tǝ fahlii, za ki ceera goo kpuu ge pah gŋ. 9 Za mai mo kalra ɓo pel Yesu tǝkine za mai mo tǝ syeera mor ah daŋ ŋwaara ɓǝ faara: Mo ɗah syee o We David, Masǝŋ mo ẽe Dǝɓ mai mo ge pǝ tǝɗii Dǝɓlii, mo ɗah syee o Masǝŋ mo no sǝŋ.
10 Ne cok Yesu mo dan ge Jerusalem, za yaŋ ah daŋ yiira lal gbǝlyaŋ, fiira fii faara: Azu ye mai ne? 11 Za zyiira zah ɓǝǝ faa: Profeto Yesu ma yaŋ Nazaret sǝr Galile yo.
Yesu ge pǝ yaŋ Masǝŋ
(Mk 11:15-19Lu 19:45-48Yoh 2:13-22)12 Yesu dan ge ɓǝr yaŋ Masǝŋ ge nĩi za ma haira ne fan lee gŋ tǝkine za ma lea fan daŋ, waa taabǝl za ma kun solai ɓaa ge sǝŋ tǝkine fakal za ma lea fan ne matǝvaa daŋ. 13 So faa nyi ra: Ɗerewol faa: Yaŋ ɓe a ga ɗii ne yaŋ juupelle, amma awe, we joŋ yaŋ ah ɓo tǝgbana yii za kaafuu.
14 So rǝ̃ǝ tǝkine lem gera wol ah pǝ yaŋ Masǝŋ, Yesu laɓ ra daŋ. 15 Ne cok zaluu za joŋzahsyiŋ tǝkine za cuu ɓǝ lai mo kwora Yesu joŋ yeɓ matǝ gǝriŋ ahe, tǝkine wee nyee mo tǝ ŋwaara ɓǝ pǝ yaŋ Masǝŋ yii ne ko: Mo ɗah syee o We David, laara pǝ'nyahr a. 16 So faara nyi Yesu: Amo laa ɓǝ ɓǝǝ mo tǝ faara ne? Yesu zyii zah ɓǝǝ faa: Oho, me laani. Awe kee cok Ɗerewol mai mo faa: Amo joŋ wee manyee tǝkine wee ma zahwon ka mo ɗǝǝra lǝŋ yii mo ne ko, we kee ya ne? 17 Yesu so soɓ ra, pǝ̃ǝ gin yaŋ Jerusalem kal ge yaŋ Betaania, ge swǝ gŋ.
Yesu ɓoo zahyee nyi kpuu wuuri
(Mk 11:12-14Mk 20-24)
18 So tǝ'nan ah ne zah'nan Yesu mo tǝ ga yaŋ Jerusalem, koŋ i ko. 19 Kwo kpuu wuu uu ɓo kah fahlii, cak kal ge mor ahe, amma ge lwaa fan ki gŋ ya sai goo ah ye to. So Yesu faa nyi kpuu wuuri: Mo ka lee yao ŋhaa ga lii. So kpuu wuu ah kal yak ne pel gwari nai sǝ. 20 Za syee mor ah mo kwora naiko, kaara tǝ ɓǝ ah gǝriŋ. So fiira Yesu: Joŋ ɗii kpuu wuu mai yak ne pel gwari nai sǝ ne? 21 Yesu zyii faa nyi ra: Me tǝ faa goŋga nyi we, we no ne iŋ ɓe, so we ka tǝ syesyel a ta ɓe, we ka joŋ fan mai me joŋ ɓo wo kpuu wuu mai to ya, amma koo we faa nyi waa mai: Mo zol gin nyee mo lee ge pǝ bii laŋ, fan ah ga joŋ ta. 22 Koo fẽene daŋ we tǝ fii ne juupelle, we nyiŋ ɓo a joŋ ɓe, fan ah ga joŋ.
Yesu joŋ yeɓ ne swah fẽene?
(Mk 11:27-33Lu 20:1-8)23 Yesu dan ge pǝ yaŋ Masǝŋ tǝŋ cuu fan gŋ, zaluu za joŋzahsyiŋ tǝkine zaluu Yahuduen gera wol ah fiira ko faa: Mo joŋ fan mai ne swah fẽene? Azu ye nyi fahlii ah nyi mo ne? 24 Yesu zyii faa nyi ra: Me ga fifii zah ɓii vaŋno, we zyii zah ɓe ɓe, ka swah mai me tǝ joŋ fan ne laŋ me ga faa nyi we ta. 25 Azu ye pee Yohana ma joŋ baptisma ge ne? Masǝŋ ye ne? Wala dǝfuu ye ne? Amma so faara ɓǝ tǝgǝǝ ki, faara: Na kal zyii faa: Masǝŋ ye pee ko ge ɓe, a ga fii na: We nyiŋ ko ya mor fẽene? 26 Amma na so faa: Dǝfuu ye peera ko ge, na tǝ ɗuu gal zana, mor za daŋ tǝ kwanra Yohana ye profeto Masǝŋ. 27 So zyiira faa nyi Yesu: Ru tǝ ya. So Yesu faa nyi ra: Ame ko laŋ me ka faa ɓǝ swah mai me tǝ joŋ fan ne nyi we ya ta.
Ɓǝ kikiŋ wee gwa
28 So Yesu fii ra faa: We foo ɓǝ tǝ ɓǝ mai ɗǝne? Dǝɓ ki no ne wee wǝǝ gwa. Faa nyi malii: Na ɓe, mo ge joŋ yeɓ pǝ 'wah tǝ'nahko. 29 Zyii faa: Me ge ya. Amma fahfal ah so foo ɓǝ ur kal ge gŋ. 30 So ge wo wel ah maki ahe, faa nyi ko nai ta. Wel ah zyii zah pam: Oho, me ganne. Amma so ge ya. 31 Kǝsyil wee matǝ gwa rai azu ye joŋ fan mai pah ah mo 'yah ɓo ne? Zyiira faa: We ma kǝpel o. Yesu so faa nyi ra: Me tǝ faa goŋga nyi we, za sǝǝ fan tǝkine ŋwǝǝ tǝkoi tǝ danra Goŋ Masǝŋ soɓ we. 32 Mor Yohana ge wo ɓii cuu fahlii matǝ goŋga nyi we, we zyii nyiŋ ɓǝ faa ah ya. Amma za sǝǝ fan ne ŋwǝǝ tǝkoi nyiŋra ɓǝ faa ah ɓe. Ne cok we so kwo nai laŋ, we zyii ka ɗii marvǝǝ ka we so nyiŋ ɓǝ faa ah laŋ ya.
Ɓǝ kikiŋ dǝɓ ma pee kpuu vin
(Mk 12:1-12Lu 20:9-19)33 Yesu so faa nyi ra: We laa ɓǝ kikiŋ maki ah faɗa. Dǝɓ ki no, pea kpuu vin pǝ 'wah ahe, so pah zah ahe, cii lak ka ŋhǝǝ bii lee kpuu vin ah gŋ, gbǝ jul gŋ ka byak ahe, so soɓ 'wah ah jol za yeɓ ma pǝǝ ahe, zol kal ge sǝr ki pǝɗǝkki. 34 Ne cok gwahl ŋhǝǝ lee kpuu vin mo ge o, pee za yeɓ ah ge wo za yeɓ ma pǝǝ 'wah vin mor ka nyiŋ zah fagwahl mǝ ah jol ɓǝǝra. 35 Amma za ma pǝǝ 'wah gbahra za yeɓ ahe, loɓra maki ne bǝrǝǝ, ira maki pǝ wulli, ɓaara patǝ sai ah ne tǝsalle. 36 Pah 'wah so pee za yeɓ ah maki ah ra ge wo ɓǝǝ faɗa, pãa ɓǝǝ kal ma kǝpelle, amma za pǝǝ 'wah joŋra ra nai kpǝ. 37 Fahfal ah lii so pee wel ah ge wo ɓǝǝra, faa: A ga rõmra swãa we ɓe. 38 Amma ne cok za pǝǝ 'wah mo kwora welle, faara tǝgǝǝ ki: We mai ma ga ren yaŋ ah yo, na ge i ko pǝ wulli, ka 'wah ah mo ciŋ ma mana. 39 Gbǝra wel ah ira ko pǝ wulli, so ɓaŋra wul ah pǝ 'wah ɓoo ge lalle.
40 So Yesu fii ra faa: Ne cok pah 'wah mo ge ɓe, a ga joŋ fẽe ne za pǝǝ 'wah marai ne? 41 Zyiira faa nyi ko: A ga ik za maɓe' ma pǝǝ 'wah mai pǝ wul myah ga lal bai kwan syak tǝ ɓǝǝra, so a ga ɓaŋ 'wah ah nyi nyi za ma pǝǝ 'wah maki ah mai moo gak nyira zah fagwahl mǝ ah nyi ko ne cok ahe. 42 So Yesu faa nyi ra: We kee cok Ɗerewol mai taa ya ne?
Tǝsal mai za ma vuura yaŋ mo ɓoora ge lalle,
So ciŋ tǝsal masãh lii ah ɓo.
Dǝɓlii ye joŋ ɓǝ ahe.
A nahnǝn man gǝriŋ.
43 Mor maiko me tǝ faa nyi we, a ga ɓaŋra Goŋ Masǝŋ gin wo ɓiiri, ga nyi nyi za mai moo ga leera syẽm sãh pǝ Goŋ ahe. [44 Dǝɓ mo ɓee tǝ ɓal tǝ tǝsal ah ɓe, a ga lee i suu, amma koo mo zune ye daŋ tǝsal ah mo lee ge tǝl ah ɓe, a ga dah ko kãmtak.]
45 Ne cok zaluu za joŋzahsyiŋ ne Farisien mo laara Yesu mo faa ɓǝ kikiŋ ah naiko, tǝra ɓe, tǝ faa ɓǝ ah kal ɓǝǝra. 46 So kyeɓra fahlii ka gban ko, amma gal za so re ra, mor za tǝ kwanra Yesu na profeto Masǝŋ.
Yesu ge yaŋ Jerusalem
(Mk 11:1-11Lu 19:28-40Yoh 12:12-19)1 Ne cok mo gera kah yaŋ Jerusalem gwari, ge daira yaŋ Betǝfaage, kah waa Ma Ne Tǝbaakãmme, Yesu pee za syee mor ah gwa kal ge pelle. 2 Faa nyi ra: We ge yaŋ ma pel ɓiiri, we ge dai gŋ ɓe, we ga lwaa ma korro saa ma saa wel ah no ne ki. We wǝǝ ra gee me ne ko. 3 Ka dǝɓ mo fii we tǝ ɓǝ ah ɓe, we zyii faa: Dǝɓlii ye tǝ 'yahe. A soɓra we kal gin ne ko kpǝ sǝ.
4 Ɓǝ ah joŋ nai mor ka baa ɓǝ mai profeto Masǝŋ mo faa ɓo:
5 Mo faa nyi yaŋ Sion:
Mo ẽe goŋ ɓo tǝ gin wo ɓo,
Wonsuu ah ɓo, yee ɓo tǝ korro, we korro yo.
6 Za syee mor ah kalra ge o, ge joŋra tǝgbana mai Yesu mo faa nyi ra. 7 Gera ne ma korro ne wel ah daŋ, so pahra mbǝro ɓǝǝ ge tǝ ɓǝǝra, Yesu yee tǝ ɓǝǝra. 8 Za pǝlli rǝǝra mbǝro ɓǝǝ tǝ fahlii, za ki ceera goo kpuu ge pah gŋ. 9 Za mai mo kalra ɓo pel Yesu tǝkine za mai mo tǝ syeera mor ah daŋ ŋwaara ɓǝ faara: Mo ɗah syee o We David, Masǝŋ mo ẽe Dǝɓ mai mo ge pǝ tǝɗii Dǝɓlii, mo ɗah syee o Masǝŋ mo no sǝŋ.
10 Ne cok Yesu mo dan ge Jerusalem, za yaŋ ah daŋ yiira lal gbǝlyaŋ, fiira fii faara: Azu ye mai ne? 11 Za zyiira zah ɓǝǝ faa: Profeto Yesu ma yaŋ Nazaret sǝr Galile yo.
Yesu ge pǝ yaŋ Masǝŋ
(Mk 11:15-19Lu 19:45-48Yoh 2:13-22)12 Yesu dan ge ɓǝr yaŋ Masǝŋ ge nĩi za ma haira ne fan lee gŋ tǝkine za ma lea fan daŋ, waa taabǝl za ma kun solai ɓaa ge sǝŋ tǝkine fakal za ma lea fan ne matǝvaa daŋ. 13 So faa nyi ra: Ɗerewol faa: Yaŋ ɓe a ga ɗii ne yaŋ juupelle, amma awe, we joŋ yaŋ ah ɓo tǝgbana yii za kaafuu.
14 So rǝ̃ǝ tǝkine lem gera wol ah pǝ yaŋ Masǝŋ, Yesu laɓ ra daŋ. 15 Ne cok zaluu za joŋzahsyiŋ tǝkine za cuu ɓǝ lai mo kwora Yesu joŋ yeɓ matǝ gǝriŋ ahe, tǝkine wee nyee mo tǝ ŋwaara ɓǝ pǝ yaŋ Masǝŋ yii ne ko: Mo ɗah syee o We David, laara pǝ'nyahr a. 16 So faara nyi Yesu: Amo laa ɓǝ ɓǝǝ mo tǝ faara ne? Yesu zyii zah ɓǝǝ faa: Oho, me laani. Awe kee cok Ɗerewol mai mo faa: Amo joŋ wee manyee tǝkine wee ma zahwon ka mo ɗǝǝra lǝŋ yii mo ne ko, we kee ya ne? 17 Yesu so soɓ ra, pǝ̃ǝ gin yaŋ Jerusalem kal ge yaŋ Betaania, ge swǝ gŋ.
Yesu ɓoo zahyee nyi kpuu wuuri
(Mk 11:12-14Mk 20-24)18 So tǝ'nan ah ne zah'nan Yesu mo tǝ ga yaŋ Jerusalem, koŋ i ko. 19 Kwo kpuu wuu uu ɓo kah fahlii, cak kal ge mor ahe, amma ge lwaa fan ki gŋ ya sai goo ah ye to. So Yesu faa nyi kpuu wuuri: Mo ka lee yao ŋhaa ga lii. So kpuu wuu ah kal yak ne pel gwari nai sǝ. 20 Za syee mor ah mo kwora naiko, kaara tǝ ɓǝ ah gǝriŋ. So fiira Yesu: Joŋ ɗii kpuu wuu mai yak ne pel gwari nai sǝ ne? 21 Yesu zyii faa nyi ra: Me tǝ faa goŋga nyi we, we no ne iŋ ɓe, so we ka tǝ syesyel a ta ɓe, we ka joŋ fan mai me joŋ ɓo wo kpuu wuu mai to ya, amma koo we faa nyi waa mai: Mo zol gin nyee mo lee ge pǝ bii laŋ, fan ah ga joŋ ta. 22 Koo fẽene daŋ we tǝ fii ne juupelle, we nyiŋ ɓo a joŋ ɓe, fan ah ga joŋ.
Yesu joŋ yeɓ ne swah fẽene?
(Mk 11:27-33Lu 20:1-8)23 Yesu dan ge pǝ yaŋ Masǝŋ tǝŋ cuu fan gŋ, zaluu za joŋzahsyiŋ tǝkine zaluu Yahuduen gera wol ah fiira ko faa: Mo joŋ fan mai ne swah fẽene? Azu ye nyi fahlii ah nyi mo ne? 24 Yesu zyii faa nyi ra: Me ga fifii zah ɓii vaŋno, we zyii zah ɓe ɓe, ka swah mai me tǝ joŋ fan ne laŋ me ga faa nyi we ta. 25 Azu ye pee Yohana ma joŋ baptisma ge ne? Masǝŋ ye ne? Wala dǝfuu ye ne? Amma so faara ɓǝ tǝgǝǝ ki, faara: Na kal zyii faa: Masǝŋ ye pee ko ge ɓe, a ga fii na: We nyiŋ ko ya mor fẽene? 26 Amma na so faa: Dǝfuu ye peera ko ge, na tǝ ɗuu gal zana, mor za daŋ tǝ kwanra Yohana ye profeto Masǝŋ. 27 So zyiira faa nyi Yesu: Ru tǝ ya. So Yesu faa nyi ra: Ame ko laŋ me ka faa ɓǝ swah mai me tǝ joŋ fan ne nyi we ya ta.
Ɓǝ kikiŋ wee gwa
28 So Yesu fii ra faa: We foo ɓǝ tǝ ɓǝ mai ɗǝne? Dǝɓ ki no ne wee wǝǝ gwa. Faa nyi malii: Na ɓe, mo ge joŋ yeɓ pǝ 'wah tǝ'nahko. 29 Zyii faa: Me ge ya. Amma fahfal ah so foo ɓǝ ur kal ge gŋ. 30 So ge wo wel ah maki ahe, faa nyi ko nai ta. Wel ah zyii zah pam: Oho, me ganne. Amma so ge ya. 31 Kǝsyil wee matǝ gwa rai azu ye joŋ fan mai pah ah mo 'yah ɓo ne? Zyiira faa: We ma kǝpel o. Yesu so faa nyi ra: Me tǝ faa goŋga nyi we, za sǝǝ fan tǝkine ŋwǝǝ tǝkoi tǝ danra Goŋ Masǝŋ soɓ we. 32 Mor Yohana ge wo ɓii cuu fahlii matǝ goŋga nyi we, we zyii nyiŋ ɓǝ faa ah ya. Amma za sǝǝ fan ne ŋwǝǝ tǝkoi nyiŋra ɓǝ faa ah ɓe. Ne cok we so kwo nai laŋ, we zyii ka ɗii marvǝǝ ka we so nyiŋ ɓǝ faa ah laŋ ya.
Ɓǝ kikiŋ dǝɓ ma pee kpuu vin
(Mk 12:1-12Lu 20:9-19)33 Yesu so faa nyi ra: We laa ɓǝ kikiŋ maki ah faɗa. Dǝɓ ki no, pea kpuu vin pǝ 'wah ahe, so pah zah ahe, cii lak ka ŋhǝǝ bii lee kpuu vin ah gŋ, gbǝ jul gŋ ka byak ahe, so soɓ 'wah ah jol za yeɓ ma pǝǝ ahe, zol kal ge sǝr ki pǝɗǝkki. 34 Ne cok gwahl ŋhǝǝ lee kpuu vin mo ge o, pee za yeɓ ah ge wo za yeɓ ma pǝǝ 'wah vin mor ka nyiŋ zah fagwahl mǝ ah jol ɓǝǝra. 35 Amma za ma pǝǝ 'wah gbahra za yeɓ ahe, loɓra maki ne bǝrǝǝ, ira maki pǝ wulli, ɓaara patǝ sai ah ne tǝsalle. 36 Pah 'wah so pee za yeɓ ah maki ah ra ge wo ɓǝǝ faɗa, pãa ɓǝǝ kal ma kǝpelle, amma za pǝǝ 'wah joŋra ra nai kpǝ. 37 Fahfal ah lii so pee wel ah ge wo ɓǝǝra, faa: A ga rõmra swãa we ɓe. 38 Amma ne cok za pǝǝ 'wah mo kwora welle, faara tǝgǝǝ ki: We mai ma ga ren yaŋ ah yo, na ge i ko pǝ wulli, ka 'wah ah mo ciŋ ma mana. 39 Gbǝra wel ah ira ko pǝ wulli, so ɓaŋra wul ah pǝ 'wah ɓoo ge lalle.
40 So Yesu fii ra faa: Ne cok pah 'wah mo ge ɓe, a ga joŋ fẽe ne za pǝǝ 'wah marai ne? 41 Zyiira faa nyi ko: A ga ik za maɓe' ma pǝǝ 'wah mai pǝ wul myah ga lal bai kwan syak tǝ ɓǝǝra, so a ga ɓaŋ 'wah ah nyi nyi za ma pǝǝ 'wah maki ah mai moo gak nyira zah fagwahl mǝ ah nyi ko ne cok ahe. 42 So Yesu faa nyi ra: We kee cok Ɗerewol mai taa ya ne?
Tǝsal mai za ma vuura yaŋ mo ɓoora ge lalle,
So ciŋ tǝsal masãh lii ah ɓo.
Dǝɓlii ye joŋ ɓǝ ahe.
A nahnǝn man gǝriŋ.
43 Mor maiko me tǝ faa nyi we, a ga ɓaŋra Goŋ Masǝŋ gin wo ɓiiri, ga nyi nyi za mai moo ga leera syẽm sãh pǝ Goŋ ahe. [44 Dǝɓ mo ɓee tǝ ɓal tǝ tǝsal ah ɓe, a ga lee i suu, amma koo mo zune ye daŋ tǝsal ah mo lee ge tǝl ah ɓe, a ga dah ko kãmtak.]
45 Ne cok zaluu za joŋzahsyiŋ ne Farisien mo laara Yesu mo faa ɓǝ kikiŋ ah naiko, tǝra ɓe, tǝ faa ɓǝ ah kal ɓǝǝra. 46 So kyeɓra fahlii ka gban ko, amma gal za so re ra, mor za tǝ kwanra Yesu na profeto Masǝŋ.