Marai ɓǝ tǝɓoroo Salomo yo
1 We ma ne tǝtǝl a joŋ pam laa pǝ'nyahre, amma we ma bai tǝtǝl a joŋ mam swaa ɓǝ. 2 Joŋ mai mo lwaa ɓo ne fahlii maɓea ah daŋ ka ga pel ne mo ya. Amma fan joŋ ma joŋ ne fahlii goŋga daŋ a ga ǝ̃ǝ mo zah wulli.
3 Dǝɓlii ka ga soɓ dǝɓ sãh yea ne koŋn a, amma a ga cak dǝɓ ɓe' ka mo lwaako fan mai mo tǝ 'yahko ka. 4 Bai joŋ yeɓ a ga joŋ mo yea pǝsyakke, amma mo tǝ joŋ yeɓ pǝlli ɓe, a ga joŋ mo yea ne fanne. 5 Fakpãhpǝǝ dǝɓ ma ne yella mo swaa ɓe, a hǝǝ joŋ sǝ, amma ne cok ah dǝɓ ma tǝgwĩi ah a swan sǝŋ nanǝmmi.
6 Eẽ Masǝŋ a yea ma tǝtǝl dǝɓ matǝ njaŋ, amma dǝɓ maɓe' ah ɓǝ faa ma ɓeɓ fan yea ma tǝkpuuzah ahe. 7 Za ga foora ɓǝ dǝɓ sãh cẽecẽe, amma a ga yaŋra ɓǝ dǝɓ ɓe' gwari. 8 Dǝɓ mai mo ne tǝtǝl mo cuura ɓǝ nyi ko ɓe, a syee mor ɓǝ ahe, amma dǝɓ mai moo faa zah tǝgwĩi a ga ciŋ ɓeɓ ahe. 9 Dǝɓ mai moo syee ne goŋga, a ga syee jam, amma dǝɓ mai mo zyak fahlii ɓo, za ga tǝra ɓǝ ahe.
10 Dǝɓ mai moo muŋ ɓǝ muŋ, a gin ne gaɓ tǝ zana. Amma dǝɓ mai moo lai dǝɓɓi, a gin ne jam. 11 Ɓǝ faa zah dǝɓ matǝ njaŋ a gin ne jam, amma dǝɓ maɓe' ah ɓǝ faa ma ɓeɓ fan yea ma tǝkpuuzah ahe. 12 Syiŋ a ur bal kǝsyil zana, amma 'yah a joŋ dǝɓ yaŋ ɓǝɓe' daŋ.
13 Dǝɓ mai mo ne tǝtǝlli, ɓǝ faa ah a yea ne fahlii, amma ɓǝ faa zah dǝɓ ma bai tǝtǝl a 'nam ɓǝ gin tǝl ah ne ko. 14 Za ma ne fatan a taira fatan pǝlli, amma dǝɓ ma tǝgwĩi ah mo tǝ faa ɓǝ ɓe, gaɓ ka woŋ tǝtǝl ne ki pǝɗǝk ya. 15 Dǝɓ ma ne joŋne, swah ah ye joŋ ahe, za masyak ɓǝ magaɓ ɓǝǝ ye syak ɓǝǝ mo ne ko. 16 Dǝɓ matǝ njaŋ ah fan soo ah ye nǝn wo sǝr ahe, amma faɓe' a zaŋ dǝɓ maɓe' ka mo joŋko faɓe' ge pelle. 17 Dǝɓ mai moo ɓaŋ syiŋ lai, a ga nǝn wo sǝrri, amma dǝɓ mai mo ka zyii kwan ɓǝɓe' ah ya, ka dan ɓo pǝ cok gaɓɓe.
18 Dǝɓ mai moo muŋ syiŋ pǝ zahzyilli, ka dǝɓ tǝ vǝrvǝr o, moo cen fasyim kǝsyil zana, tǝgwĩi yo. 19 Dǝɓ mo tǝ faa ɓǝ pǝlli ɓe, ɓǝɓe' ga yea gŋ pǝlli ta. Amma dǝɓ mai moo cak zah suu ah ka a ne tǝtǝlli. 20 Ɓǝ faa zah dǝɓ matǝ njaŋ a tǝgbana vãm solai masãhe, amma ɓǝ foo zahzyil dǝɓ maɓe' ah ka ne yeɓ ya. 21 Ɓǝ faa zah dǝɓ matǝ njaŋ a ga gbah jol za pǝlli, amma tǝgwĩi a ga wǝwul tǝ tǝgwĩi suu ahe.
22 Dǝɓlii mo ẽe dǝɓ ɓe, ẽe ah gak joŋ dǝɓ ciŋ pa joŋne, joŋ yeɓ lii dǝɓ ka gak joŋko ciŋ pa joŋn a. 23 Dǝɓ ma tǝgwĩi a laa pǝ'nyah ne joŋ ɓǝɓe', amma dǝɓ ma ne tǝtǝl a laa pǝ'nyah ne fatanne. 24 Dǝɓ matǝ njaŋ a lwaa fan mai ako mo ne 'yah ahe, amma dǝɓ ɓe' a lwaa mǝ ah fan mai mo tǝ ɗuuko gal ah pǝlli. 25 Ne cok gaɓ mo ge ɓe, a zyak dǝɓ ɓe', amma cẽecẽe za matǝ njaŋ a yeara jam.
26 Mo pee dǝɓ vǝǝkoi joŋ yeɓ nyi mo ɓe, a ga yea wo ɓo tǝgbana fan mbǝ̃ǝ mai mo ruŋ syel ɓo nyi mo, wala tǝgbana suŋwii mai mo ge ɓo mo nahnǝnni.
27 Mo ɗuu Dǝɓlii ka mo nǝn wo sǝrri. Za faɓe' a hǝǝ wukra ma kǝpel mai cok wul ɓǝǝ mo ge. 28 Byak fan mai dǝɓ matǝ njaŋ mo ne ko, in zah ah ye laa pǝ'nyahre, amma mǝ za faɓe' ka lwaara fan ki ya. 29 Dǝɓlii a byak za ma bai ɓǝɓe', amma a muŋ za mai moo joŋra faɓe'. 30 Cẽecẽe za matǝ njaŋ a ga yeara jam, amma za faɓe' ka ga nǝnra wo sǝr a. 31 Za matǝ njaŋ mo tǝ faara ɓǝ ɓe, a faara ne fatanne. Amma za faɓe' mo tǝ faara ɓǝ ɓe, Masǝŋ a ga yee ga nyi ra zahe. 32 Za matǝ njaŋ ah tǝra ɓǝ mai moo gak gbah jol za ɓe, amma cẽecẽe za faɓe' a faara ɓǝ mai moo ɓeɓ zahzyilli.
حكمة الملك سُلَيْمَان
1 أَمْثَالْ سُلَيْمَانْ إِبْن دَاوُدْ.
الْوِلَيْد الْحَكِيمْ يِفَرِّحْ أَبُوهْ وَ أَمَّهْ
وَ الْوِلَيْد الْمَطْمُوسْ كَمَانْ يَكْتُلْهُمْ بِهَمَّهْ.
2 الْمَالْ الْحَرَامْ مَا يِفِيدَكْ
وَ لَاكِنْ عَدَالْتَكْ تِنَجِّيكْ مِنْ الْمَوْت.
3 اللّٰهْ مَا يِجِيبْ لِلصَّالِحِينْ الْجُوعْ
وَ مَا يَنْطِي لِلْعَاصِيِينْ الشَّيّءْ الْقَرْمَانِينْ لَيَّهْ.
4 طَبِّقِينْ الْإِيدَيْن بِجِيبْ الْفَقُرْ
وَ لَاكِنْ الْإِيدْ الْخَدَّامَةْ تِجِيبْ الْغُنَى.
5 الْيِلِمّ أَكْلَهْ فِي وَكْت الْقَطِعْ،
عَاقِلْ زِيَادَةْ
وَ الْيُنُومْ فِي الدَّرَتْ،
يِوَصِّفْ فَسَادَهْ.
6 الْبَرَكَةْ تَنْزِلْ فِي رَاسْ الصَّالِحِينْ
وَ بِسَبَبْ اللِّسَانْ،
الْعُنُفْ يَنْزِلْ فِي الْعَاصِيِينْ.
7 ذِكِرْ الصَّالِحْ بَرَكَةْ
وَ لَاكِنْ أُسُمْ الْعَاصِي عَفِنْ.
8 الْقَلْب الْحَكِيمْ يَقْبَلْ الْوَصِيَّةْ
وَ لَاكِنْ لِسَانْ الْمُنَافِقْ يِجِيبْ الْوَدَارْ.
9 الْيَمْشِي عَدِيلْ يِعِيشْ بِأَمَانْ
وَ لَاكِنْ الْمَا يَمْشِي عَدِيلْ يِنْعَرِفْ.
10 الْعَيْن التَّغْمِزْ تِجِيبْ الْبَرْجَالْ
وَ لِسَانْ الْمُنَافِقْ يِجِيبْ الْوَدَارْ.
11 لِسَانْ الصَّالِحْ يِجِيبْ الْحَيَاةْ
وَ لِسَانْ الْعَاصِي يِلَبِّدْ عُنُفَهْ.
12 الْكَرَاهِيَّةْ تِسَبِّبْ الْهُرَاجْ
وَ لَاكِنْ الْمَحَبَّةْ تِسَامِحْ الْخَطَا.
13 الْحِكْمَةْ تِنْلَقِي فِي خَشُمْ الْفَاهِمْ
وَ الْمَا عِنْدَهْ فِهِمْ، السَّوْط يِفَهِّمَهْ.
14 الْحَكِيمِينْ يَخْزُنُوا الْعِلِمْ
وَ لَاكِنْ كَلَامْ الْمُنَافِقِينْ يِقَرِّبْ الْهَلَاكْ.
15 الْمَالْ الْكَتِيرْ
يَحْمِي سِيدَهْ مِثِلْ مَدِينَةْ قَوِيَّةْ
وَ الْفَقُرْ
يِسَبِّبْ هَلَاكْ الْمَسَاكِينْ.
16 بِمَالْ أُجُرْتَهْ،
الصَّالِحْ يِجِيبْ الْحَيَاةْ
وَ بِمَكْسَبَهْ حَلَالَهْ،
الْعَاصِي يِسَوِّي الذَّنِبْ.
17 الْيَحْفَضْ الْوَصِيَّةْ شَايِلْ دَرِبْ الْحَيَاةْ
وَ الْيَابَى النَّصِيحَةْ يِوَدِّرْ نَفْسَهْ.
18 الْيِلَبِّدْ كَرَاهِيّتَهْ كَدَّابْ
وَ الْيَقْطَعْ النَّاسْ مَطْمُوسْ.
19 كَتَرَةْ الْكَلَامْ تَرْمِي فِي الْخَطَا
وَ لَاكِنْ الْيَحْفَضْ لِسَانَهْ عَاقِلْ.
20 لِسَانْ الصَّالِحْ مِثِلْ الْفُضَّةْ الصَّافِيَةْ
وَ لَاكِنْ قَلْب الْعَاصِي مَا عِنْدَهْ فَايْدَةْ.
21 كَلَامْ الصَّالِحِينْ يَنْفَعْ نَاسْ كَتِيرِينْ
وَ لَاكِنْ مِنْ قِلَّةْ الْفِهِمْ يُمُوتُوا الْمُنَافِقِينْ.
22 الْغُنَى يَجِي بِبَرَكَةْ اللّٰهْ.
وَ بَلَاهَا، كَنْ تَتْعَبْ كُلَ، مَا تَلْقَى شَيّءْ.
23 سَوِّيِّنْ الْفَسَالَةْ حَلُو لِلْمَطْمُوسْ
وَ فَتِّشِينْ الْحِكْمَةْ حَلُو لِلْفَاهِمْ.
24 الْعَاصِي يَلْقَى الشَّيّءْ الْيَخَافْ مِنَّهْ
وَ لَاكِنْ الصَّالِحْ يَلْقَى الْيِتْمَنَّاهْ.
25 وَكِتْ الرِّيحْ الشَّدِيدَةْ تَجِي،
لِلْعَاصِي تِشِيلَهْ
وَ لَاكِنْ الصَّالِحْ ثَابِتْ دَايْماً.
26 الْكَسْلَانْ يُضُرَّهْ لِلْيِخَدِّمَهْ
مِثِلْ الدُّخَّانْ فِي الْعُيُونْ أَوْ السُّوسَةْ فِي السُّنُونْ.
27 الْخَوْف مِنْ اللّٰهْ يِزِيدْ الْعُمُرْ
وَ لَاكِنْ الْعَاصِيِينْ، سِنِينْهُمْ يِقَصُّرُوا.
28 عَشَمْ الصَّالِحِينْ يِجِيبْ الْفَرْحَةْ
وَ لَاكِنْ مُنَى الْعَاصِيِينْ مَا يِلْحَقَّقْ.
29 دَرِبْ اللّٰهْ يَحْمِي التَّمَامِينْ
وَ لَاكِنْ يَهْلِكْ الْفَسْلِينْ.
30 الصَّالِحِينْ مَا يِبَرْجُلُوا أَبَداً
وَ لَاكِنْ الْعَاصِيِينْ مَا يَسْكُنُوا فِي الْأَرْض.
31 كَلَامْ الصَّالِحْ يِجِيبْ الْحِكْمَةْ
وَ لِسَانْ الْكَدَّابْ يِنْقَطِعْ.
32 كَلَامْ الصَّالِحْ يَعَجِبْ
وَ كَلَامْ الْعَاصِي كُلَّ كِدِبْ.