1 Bole me mbi dimma ne mbi sḛ ne bole Kris go me.
Ndu son ma ne ndu gwale Dok ndwara se
(Efe 5:22-25, 1Tim 2:8-14)2 Mbi dore aŋ ne aŋ ne dwat ne mbi kaŋ ma zi pet pe, ne aŋ ne koy hateya ge mbi ne ho̰ aŋ ma pet pe me. 3 Mbi ɓyare go aŋ kwa fare mbe no: Kris a ndu son ga̰l ne, ndu son a ndu gwale ga̰l ne, Dok a Kris ga̰l ne me. 4 Ndu son ge daage pet ge ne ke kaɗeya, ko ge ne waage fare ge Dok ne pala kulbiya hon na ga̰l hormo to. 5 Amma ndu gwale ge daage pet ge ne ke kaɗeya, ko ge ne waage fare ge Dok ne pala suli hon na ga̰l hormo to, a dimma ne na ne só na pala sot go. 6 Kadɗa ndu gwale kulbi na pala to, na só na pala uzi! Kadɗa na saaso ge ndu gwale pala ka kotɗa, ko sotɗa ɗe, na kulbi na pala se. 7 Ago ndu son ne pool ge kulbi na pala mbḛ to, ne jo̰ na sḛ kḭḭm ne hormo ge Dok ne. Amma ndu gwale a hormo ge ndu son ne. 8 Ago a be ndage ndu son da ne ndu gwale zi to, amma a ndage ndu gwale da ne ndu son zi. 9 A be dol ndu son da ne ndu gwale pe to, amma a dó ndu gwale da ne ndu son pe. 10 Da ne pe no, ne maleka ma pe, ndu gwale ka ne kaŋ ge ne ŋgay pool ge na ne ge na pala digi. 11 Amma ge Bageyal zi, ndu gwale ne pool kat be ndu son to, ndu son ne pool ge kat be ndu gwale to me. 12 Ago kadɗa a ndage ndu gwale da ne ndu son zi, ndu son tó da ne ndu gwale zi me, kaŋ ma pet a mbo da ne Dok ta ya.
13 Aŋ sḛ ma kṵ me sarya gale: a kwaɗa go ndu gwale kaɗe Dok pala suli ɗaa? 14 Kwarra ge nee ne ma sḛ te hate nee go na saaso ne ndu son pe ge na ya̰ na pala susu donna twala to’a? 15 Amma a hormo ne ndu gwale pe ge na kat ne pala susu twala, ago a ho̰ na pala susu dimma ne na kaŋ kulbi pala go. 16 Kadɗa ndu a̰me da ne dwatɗa ge ɗaŋgre fare mbe, i be ha̰le ke go to, ko ɓase ge Dok ne ma.
Ba̰a̰n ge Bageyal ne
(Mat 26:26-29, Mar 14:22-25, Luk 22:15-20)17 Ne no pe, swaga hon aŋ wak no go, mbi dore aŋ to, ago aŋ koteya ma da ne zam zḛ pe to, amma ne dageya pe. 18 Zḛ ɓya, mbi za̰ ne go go, swaga ge aŋ ne ɓol ta koteya, varseya ma ya aŋ buwal zi, mbi hon fareba fare mbe pal tyatyat to. 19 A kwaɗa go varseya ma ka aŋ buwal zi, go no, a ba kwa naa ge fareba ma ne aŋ buwal zi. 20 Swaga ge aŋ ne kote, a be ne zam kaŋzam ge Bageyal ne pe to. 21 Ago swaga zamma go, ndu ge daage har tene zam na kaŋzam, go no naa a̰me ma gá ne kyamal, ge may ma fere digi me. 22 Aŋ yàl ma ge aŋ zam kaŋzam ma ne njotɗa ma nama diŋ to ɗaa? Aŋ sen ɓase ge Dok ne ma, ko aŋ kan saaso naa ge ne a̰me to ma pal ɗaa? Mbi jya̰ aŋ gyana ɗaa? Mbi uware aŋ ɗaa? Ne no pe, mbi uware aŋ to.
23 Ago mbi ame da ne Bageyal ta, a na ge mbi ne zwagre na hon aŋ: Ɗaal ge a ma̰ ɓyan Bageyal Jeso naa tok go, he katugum, 24 swaga ge ne gwa̰ ne gugu, siɗi na se, jan go: «No a mbi duur ne, na ge ne aŋ pe. ke me na, aŋ ka dwat ne mbi.» 25 Uwale, go̰r zamma go, he kop, jan go: «Kop mbe no a wak tuli ge giya̰l swama ge mbi ne zi, swaga ge daage go ɗaɗak ge aŋ ne njot na, aŋ ka dwat ne mbi.» 26 Ago swaga ge daage go ɗaɗak ge aŋ zam katugum mbe no, aŋ ne njot kop mbe no, aŋ waage siya ge Bageyal ne, ɗiŋ na gwan’a.
27 Ne da pe no ɗe, ndu ge daage pet ge ne zam katugum, ko ge ne njot kop ge Bageyal ne ne na viya̰ go to, da ne fare ne na pal ge duur ne swama ge Bageyal ne ta. 28 Ndu ge daage na hale na dulwak, na ba ɗage zam katugum ne njot kop gale. 29 Ndu ge ne zam, ko ge ne njot, be ge wan duur pe to, kun tene sarya swaga zamma ne njotɗa go. 30 Da ne pe no, a ɓol naa ge moy ma ne looɗol ma gḛ ne aŋ buwal zi no, naa a̰me ma su no me. 31 Kadɗa nee sḛ ma hale ta pe ya, Dok ne pool kun sarya nee pal to. 32 Amma Bageyal kun sarya nee pal ndwara yuwale nee, ne da pe, na kaage a wa̰ nee ne fare poseya ne dunya ma to. 33 Ne pe no ɗe, ná vya ma, swaga ge aŋ ne kote ne zamma pe, da̰re me ta. 34 Kadɗa ndu kyamal, na za na diŋ ya, ne da pe, na kaage koteya ge aŋ ne zwa fare ya aŋ pal to. Kaŋ ge ne gá ma, mbi mbo nṵsi nama swaga ge mbi ne mbo mbo dḛ ja go.
1 We ẽe syel ah gin wo ɓe tǝgbana me tǝ ẽe gin wo Kristu.
Madǝwin mo koo fan tǝtǝl ne cok juupelle
2 Me sãa we ne ɓǝ mai wee foo ɓǝ ɓe cẽecẽe tǝkine mai we tǝ syee mor ɓǝ mai me cuu nyi we. 3 Amma me 'yah we tǝ ɓǝ maino: Kristu ye Dǝɓlii za wǝǝ daŋ, dǝwor ye dǝɓlii mawin ahe, Masǝŋ ye Dǝɓlii Kristu. 4 Ne cok dǝwor mo tǝ juupelle, koo mo tǝ cuu ɓǝ faa Masǝŋ pǝ cok taini, mo koo tǝtǝl ne fan ɓe, ka cuu swãa Kristu ɓo. 5 Amma koo madǝwin makẽne daŋ mo tǝ juupelle, koo mo tǝ cuu ɓǝ faa Masǝŋ pǝ cok taini, mo koo fan tǝtǝl a ɓe, ka cuu swãa wor ah ɓo, ka a tǝgbana mawin mai mo kpyãh tǝtǝl ge ɓo lalle. 6 Mor madǝwin mo koo tǝtǝl ne fan a ɓe, pǝram mo kpyãhko tǝtǝl ge lalle. Mor a pǝswãa ka madǝwin mo saŋ rĩi ah wala mo kpyãh tǝtǝl ge lal kpǝrluŋ, sai mo kooko fan tǝtǝlli. 7 Ka pǝsãh ka dǝwor mo koo tǝtǝl a, mor jur Masǝŋ ɓo, yǝk ah yo. Amma madǝwin ye yǝk worre. 8 Mor bǝǝ madǝwin joŋ dǝwor ne ya, amma bǝǝ dǝwor joŋ madǝwin ne ko. 9 Joŋ dǝwor mor madǝwin a, amma joŋ madǝwin mor dǝworre. 10 Mor maiko, mor ɓǝ angeloi, madǝwin mo yea ne fan tǝtǝl ka cuu a no mor swah wor ahe. 11 Amma pǝ zah'nancee man na ne ko pǝzyil Dǝɓlii, madǝwin lwaa tǝtǝl suu ah ɓo ka wo dǝwor a, dǝwor laŋ lwaa tǝtǝl suu ah ɓo ka wo madǝwin a ta. 12 Mor tǝgbana mo bǝǝ dǝwor joŋ madǝwin ne ko, nai ta, dǝwor byaŋ gin mor madǝwinni, daŋ gee wo Masǝŋ ge.
13 We ŋgoŋ kiita ah ne suu ɓii ɗao: a pǝsãh ka madǝwin mo tǝ juupel wo Masǝŋ pǝ cok tai ɓe, mo yea bai fan tǝtǝl ne? 14 Mor kal dǝfuu mo kaa ɓo ne ko cuu nyi we, dǝwor mo soɓ rĩi tǝtǝl ah giŋ pǝwah ɓe, a pǝswãare. 15 Amma madǝwin mo soɓ rĩi ah giŋ ɓe, a pǝyǝk wol ahe, mor nyira rĩi nyi madǝwin pǝwah ka mo yea wol ah na fan ma koo tǝtǝlli. 16 Amma dǝɓ mo 'yah ka syesyel tǝ ɓǝ mai ɓe, ka mo tǝko: koo aru, koo eklesia Masǝŋ, na ka ne zahsyiŋ maki ah pǝ cok juupel a.
Sakrament ma farelle
17 Ɓǝ lai mai me tǝ ga cuu nyi we, me ka gak sãa we tǝ ɓǝ ah ya, mor pǝ cok tai ɓii we joŋ fan maɓea ah gŋ kal fan masãh ɓe. 18 Daga tǝtǝŋ ah sǝ ge faara nyi me ne cok wee tai ki yaŋ juupelle, cea zah tǝ camcam no kǝsyil ɓiiri, ame laŋ me nyiŋ raita ɓǝ ah ɓe. 19 (Pǝram woŋki mo yea kǝsyil ɓii ko, mor ka mo gak tǝra za matǝ goŋga ah mo kǝsyil ɓiiri.) 20 Ne cok wee tai ki, we ka tai ma mor ren farel Dǝɓlii ya. 21 Mor ne cok we hai ɓo tǝ ren ɓe, zune daŋ a hǝǝ ɓaŋ farel ma syak ah renne, so za ki yea ma ne koŋne, za ki laŋ zwah fan tǝǝ ne ko. 22 We ka ne yaŋ ka we re we zwǝ gŋ ya ne? Wala we syẽa eklesia Masǝŋ tǝkine cuu swãa za mai mo ka ne fan ki ya ne? We 'yah ka me faa nyi we tǝ ɓǝ ah ɗǝne? Wala ka me sãa we tǝ ɓǝ ah ne? Ka nai ya, me ka gak sãa we tǝ ɓǝ ah ya.
23 Ɓǝ mai me lwaa gin wo Dǝɓlii me so cuu nyi we a naiko: Dǝɓlii Yesu, ne suŋ mai mo kaara tǝkor ah ne ko, ɓaŋ tǝwaare, 24 joŋ osoko nyi Masǝŋ so ɓǝlli, faa: Mai suu ɓe yo, me nyi ɓo mor ɓiiri. We joŋ naiko ka we foo ɓǝ ɓe. 25 Nai ta, so ɓaŋ tahsah ah fahfal faa: Tahsah mai ɓǝ gbanzah Masǝŋ mafuu ah yo, swaa ɓǝ ah ɓo ne syim ɓe. Ne cok daŋ we tǝ zwan ɓe, we joŋ ka foo ɓǝ ɓe ne ko. 26 Ne cok daŋ we tǝ ren farel maino, we tǝ zwan tahsah ahe, we cuu ɓǝ wul Dǝɓlii ŋhaa mo ge dai ne ko.
27 Mor maiko, koo zune mo re farel Dǝɓlii wala mo zwǝ tahsah ahe, mo kii ɓo ka nǝn pǝkoŋ ah ya ɓe, ka joŋ faɓe' ɓo wo suu Dǝɓlii tǝkine syim ahe. 28 Amma zune daŋ mo liiko zahzyil ah kǝpelle, ka mo reko tǝwaa ah tǝkine zwan tahsah ah ba. 29 Mor koo zune mo re tǝwaa ah tǝkine zwan tahsah ah bai tan mor ɓǝ suu Dǝɓlii a naino ɓe, ka 'nam kiita ɓo tǝ suu ah ne ren ah tǝkine zwan ahe. 30 Mor ɓǝ maiko za pǝlli kǝsyil ɓii pǝtǝtǝ̃ǝre, za ki ne syemme, za pǝlli laŋ wukra ne ɓe. 31 Mor na tǝ lii suu man kǝpel ɗǝ ɓe, na ka lwaa dan mor kiita Masǝŋ ya. 32 Amma Dǝɓlii a ŋgoŋ kiita tǝ man tǝkine lai na mor ka kiita mo lwaa na ne za sǝr ka.
33 Mor ahe wee pa ɓe, ne cok we tai ki ka ren farel Dǝɓlii ɓe, we byak ki ne ko. 34 Dǝɓ mo ne koŋ ɓe, mo reko farel yaŋ ahe, mor ka we 'nam kiita Masǝŋ ge tǝ ɓii pǝ cok tai ɓii ka. Ɓǝ maki ah ra mo no ɓe, ne cok me ge wo ɓii ɓe, me ga zyeɓ ba.