Bulus ma ne Silas wan Timotawus bama pe go
1 A det ya Derbe go, ne Listra go me. Ge suwal mbe go, ndu ge ame hateya a̰me ka go, na dḭl Timotawus, a vya gwale Yuda kumur ge ne ho̰ fareba a̰me vya ne, na bá Grek ne. 2 Ná vya ge suwal Listra ma ne Ikoniya ma ka dore na gḛ ge be to. 3 Bulus ka ɓyare go na wan na bama pe go, wan na vyan na ba̰y ne Yuda ge ne swaga mbe go ma pe. Ago nama sḛ ma pet a da ne kwarra go na bá Grek ne. 4 Ge suwal ge a ne ka det ya nama go ma go pet, Bulus ma ne Silas ka waage naa wak honna ge naa ge temeya ma ne naa ga̰l ge ne Ursalima go ma ne, a ka jan naa go nama ke mborra fare mbe ma pal. 5 Ɓase ge Dok ne ma ka sirsi hon fareba zi, naa ka zuliya dam ne dam.
Bulus ɓol daalam suwal Trowas go
6 Bulus ma ne Silas kale suwal Frigiya ma ne suwal Galatiya pal baŋ, ne da pe O̰yom harcal tele be ge waage fare ge Dok suwal Asiya go. 7 Swaga ge a ne dé ya suwal Misiya warbe go, a ɓyare go bama mbo suwal Bitiniya, amma O̰yom ge Jeso ne tele nama. 8 A Gwan ne Misiya ya, a mbo ya Trowas wakal se.
9 Ɗaal zi, Bulus ɓol daalam: Ndi, ndu a̰me ge Makedoniya ne ka mḛya, kaɗe na go: «Mbo ya suwal Makedoniya go mbar i!» 10 Swaga ge ne ɓo daalam mbe no go, se se no, i ɓyare viya̰ go i mbo suwal Makedoniya, ne da pe, i ka ne kwarra tyatyat na Dok tol i mbo waage nama fare ge kwaɗa.
Ge suwal Filibus, Lidiya hon fareba Bageyal ta
11 Ne Trowas go, i her fak kale mbo til Samotras ya, dam ge kwap go, i kale mbo Neyapolis. 12 Ne na go, i kale mbo suwal Filibus ya, suwal ga̰l ge ne suwal Makedoniya ne, lew ge suwal Rom ne. I gá katɗa suwal ga̰l mbe diŋ dam ma kwaɗa lwak.
13 Dam ɗigliya go, i wat ne suwal diŋ ya zum mbo wakal wak ya, i ka dwat go i ma̰ ɓol swaga kaɗeya. Swaga ge i ne ka se, i jya̰ fare ne naa zaab ge ne kote swaga mbe go ma no. 14 Gwale a̰me ne nama buwal, na dḭl Lidiya, a ndu ge suwal Tyatira ne, bage ke suk ge ba̰r ge siŋli ge káál citat ma ne ne, a ndu ge ne sya Dok ne. Hun na haŋgal za̰ fare, ago a Bageyal hage na dulwak ndwara ame fare janna ge Bulus ne ne. 15 Swaga ge a ne ke na baptisma ɓanna na na yàl mwaɗak ɗe, na sḛ kaɗe i go: «Kadɗa aŋ kwa ya tyatyat go mbi ho̰ fareba Bageyal ta, mbo me ya mbi diŋ.» gwarge tene i ta ɗiŋ i vin na.
Ge zok daŋgay ge suwal Filibus ne zi
16 Dam a̰me ɗu, i ne mbo swaga kaɗeya ya, i ɓol kale a̰me ge ne o̰yom ge kwa fare ɗimil, ne na fare ɗimil janna mbe ma ta, ka e na bageyal ɓol kaŋ gḛ ge be to. 17 Ka kare i ne Bulus ma pe, ka oyya i pe go go: «Naa mbe ma no a Dok ge ne digi zi ya dore ma ne, a waage aŋ viya̰ máya.» 18 Ka ke mbe go no dam ma gḛ. Bulus lwage ne na fare mbe, saŋge na ndwara se, jan o̰yom mbe go: «Mbi jan mo, ne dḭl ge Jeso Kris ne zi wá ne gwale mbe zi zum!» Swaga mbe go juju o̰yom mbe wat zum.
19 Swaga ge na bageyal ma ne kwa go bama kaŋ ɓolla banna ne bama tok go ɗe, a wan Bulus ma ne Silas, a zwal nama mbo tandal sarya ya, naa ge kun sarya ma ndwara se ya. 20 Swaga ge a ne gene nama ya naa ge kun sarya ma ndwara se, a jan go: «Naa mbe ma iigi nee suwal, a Yuda ma ne, 21 a hate hada ge giya̰l ma ge nee ge Roma ma ne mbya ke nama to ma.» 22 Ɓase ma ɗage ne ho̰l nama pal, naa ge kun sarya ma fage nama ba̰r ma ne nama ta uzi, a hon wak go a iyá nama ne ɓol. 23 Swaga ge a ne iya nama, a kan nama daŋgay zi, a hon bage koy daŋgay ma wak go na koy nama kwaɗa. 24 Ne jo̰ ɓo wak honna mbe no, kan nama daŋgay pul ge hṵsi zi ya, kan nama kajalaŋ nama koo ma zi.Bulus ma ne Silas ne kajalaŋ bama koo ma zi 25 Ɗaal ga̰l zi, Bulus ma ne Silas ka ke kaɗeya ne mbal kaŋ uware Dok, naa ge ne daŋgay zi ma pet a ka za̰ nama. 26 Baŋ tukcuk, suwar ndat ndatɗa ge ɓaŋlaŋ, zok daŋgay pe ma saase, zok wak ma hage ta, zul ge daŋgay ma ne ma pet a syat uzi. 27 Swaga ge bage koy zok daŋgay wak ne kore ne dam se digi, ne kwa zak wak ma hageya, pwat na kasagar na mbo hun tene, ka dwat go daŋgay ma yṵwa̰le ya swaga. 28 Amma Bulus oy digi ne ka̰l ndaar go: «Ke tene yál to, ago i ya go go mwaɗak!» 29 Bage koy daŋgay ma tol swaga nama ho̰ na ol, har tene mbo zok daŋgay zi ya, ne vo ndatɗa, mbo dol tene Bulus ma ne Silas ndwara se, 30 abe nama ya zum, jan nama go: «Bageyal ma, mbi ke gyana ɗo mbi ba ɓol máya ɗaa?» 31 A jan na go: «Ho̰ fareba Bageyal Jeso ta mo ba má, aŋ ne mo yál mwaɗak.» 32 A waage na fare ge Bageyal ne poseya ne naa ge ne na diŋ ma pet. 33 Swaga mbe go juju, abe nama mbo usi nama jwaŋ ma wak, se se no, a ke na baptisma ɓanna ne nà yàl mwaɗak. 34 Gene nama mbo na diŋ ya, hon nama kaŋzam, a ne na yàl mwaɗak a ke laar saal dagre ne nama ne ho̰ fareba Dok ta pe.

35 Swaga ge swaga ne ko̰y, naa ge kun sarya ma teme bama naa ge temel ma mbo jan bage koy daŋgay ma go na ka̰ naa mbe ma digi. 36 Bage koy daŋgay ma jan Bulus go: «Naa ge kun sarya ma teme naa ya janna go a ka̰ aŋ digi. Wá me zum, mbo me!» 37 Bulus jan nama go: «A iya i naa ndwara go, be ge a kun i sarya to, i ge a ne ho̰ i viya̰ ge kat dimma ne Roma ma go, a ka̰ i daŋgay zi. Ne se no, a ɓyare kan i digi sèlè jyan, i vin to, nama sḛ ma mbo ya kan i digi ne.» 38 Naa mbe ma mbo jan naa ge kun sarya ma fare mbe. Swaga ge a ne za̰ go nama naa ge a ne ho̰ nama viya̰ ge kat dimma ne Roma ma go ne ɗe, vo wan nama. 39 A mbo ya labe nama, a kan nama digi, a jan nama go nama mbo ne suwal diŋ. 40 Swaga ge a ne wá ne daŋgay zi ya zum, a mbo Lidiya ya. Swaga ge a ne kwa ná vya ma, a ne moɗege nama me, a mbo.
Timoteus kal ne Paulus ne Silas
1 Paulus ge yaŋ Derbe, so kal ge yaŋ Listra. Dǝɓ syee mor Yesu no gŋ a ɗii ne Timoteus, mam mǝlaŋ Yahuduen yo, nyiŋ ɓǝ Yesu ɓo, amma pam dǝɓ Grek yo. 2 Wee pam ma yaŋ Listra ne Ikonium daŋ a faara ɓǝ sãh tǝl ah pǝlli. 3 Paulus tǝ 'yah ka ga kyãh ne ki, so ɓaŋ ko daakan nyi mor ɓǝ Yahuduen ma no pǝ cok ah ra, mor ara daŋ tǝra ɓe, pam dǝɓ Grek yo. 4 Yaŋ mai mo tǝ kyãhra ga gŋ daŋ a cuura ɓǝ mai zapee ne zaluu eklesia yaŋ Jerusalem mo zyeɓra ɓo nyi za ma iŋni, tǝkine faa nyi ra ka mo syeera mor ɓǝ ahe. 5 So eklesia gera pel pǝswah pǝ iŋni, pãa ɓǝǝ ɓoo ge pel zah'nan daŋ.
Paulus lolom ne dǝɓ sǝr Makedonia yaŋ Troas
6 Tǝ'yak Matǝdaŋdaŋ yee zah ɓǝǝ ne ga cuu ɓǝ Masǝŋ sǝr Asia, so pǝ̃ǝra sǝr Frigia ne Galatia. 7 Ne cok mo ge daira kah sǝr Misia gwari, kyeɓra kǝnah ka ga sǝr Bitinia, amma Tǝ'yak Yesu nyi fahlii ah nyi ra ya. 8 So pǝ̃ǝra sǝr Misia gera zah dah yaŋ Troas. 9 Paulus lolom ne suŋni, pǝ lom ah kwo dǝɓ sǝr Makedonia uu ɓo tǝ syea ko faa: Oseni mo yee ge sǝr Makedonia ka mo gbah jol ɓuu sa. 10 Ne cok Paulus mo lolom ahe, fahfal ah gwari sǝ ru kyeɓ fahlii ka ga sǝr Makedonia. Mor ru tǝ belbel, Masǝŋ ye ɗii ru ɓo ka ga cuu Ɓǝ'nyah nyi za sǝr ahe.
Lidia nyiŋ ɓǝ Dǝɓlii yaŋ Filipi
11 Ru yee dah yaŋ Troas ru syee njaŋ sǝ, kal ge pǝ kyo Samotrake. So tǝ'nan ah ru ge yaŋ Neapolis. 12 Ru ur gin gŋ ru kal ge yaŋ Filipi, ako ye yaŋ malii ah pǝ sǝr Makedonia mo ɗeara ɓo, sǝr Romanen yo. Ru nǝn yaŋ ah zah'nan pǝpãare. 13 Ne com 'yak ru pǝ̃ǝ gin tǝgǝǝ yaŋ ru kal ge zahbii, mor ru lǝŋ ru ga lwaa cok juupel Yahuduen gŋ. Ru so hai ge sǝŋ kah ŋwǝǝ mai mo taira ɓo gŋ, ru cuu ɓǝ nyi ra. 14 Mawin ki no kǝsyil ɓǝǝ a ɗii ne Lidia gee yaŋ Tiatira ge ɓo gŋ, a lea fan ne zyim mayǝk ahe, mai bii ah moo yea pǝsyẽ, mawin ah a ɗuu Masǝŋ, syii sok laa ɓǝ faa ɓuuru, Dǝɓlii gbǝr yella ah ka mo fooko ɓǝ mai Paulus mo tǝ faani. 15 So nyiŋ baptisma ne za yaŋ ah daŋ, so ɗii ru faa: We kwo me ɓo na mawin mai mo nyiŋ Dǝɓlii ɓo goŋga ɓe, we ge kaa yaŋ ɓe. Ŋhaa swǝ̃ǝ mor ɓuu ru zyii gbal ɗǝ.
Gbahra Paulus ne Silas ge daŋgai yaŋ Filipi
16 Comki ru tǝ ga cok juupelle, ru zyaŋ ne mǝlaŋ ki no byak yo, fan ɓaŋ ko ɓaŋ, a joŋ kǝndaŋ ne faɓaŋ ah a tai lak nyi zan ah ra ne pǝlli. 17 So mǝlaŋ ah kal tǝ syee mor Paulus tǝkine ru, a ɓyaŋ ɓǝ faa: Za mai za yeɓ Masǝŋ ma tǝlǝǝ sǝŋ yo, tǝ cuura fahlii ǝ̃ǝ nyi we. 18 Joŋ nai zah'nan pǝpãare, amma fahfal ah Paulus ɓaŋ kpãh cii suu ah faa nyi fan mai mo tǝl ahe: Me faa nyi mo pǝ tǝɗii Yesu Kristu mo pǝ̃ǝ gin tǝl ahe. So faɓaŋ ah pǝ̃ǝ gin tǝl ah ne cok ah sǝ ta.
19 Ne cok zan ah mo kwora mǝlaŋ ah ka tǝ yah tai lak nyi ra yao, ge gbǝra Paulus ne Silas kal ge pǝ luma pel zaluu ne ko. 20 So mo gera pel zaluu Romanen ne ra faara: Za mai tǝ ɓeɓra yaŋ nyi ru, ara ye Yahuduen. 21 So tǝ cuura zah fan joŋ mai ɓǝ lai ɓuu Romanen mo cak ɓo nyi ru, ka ru so nyiŋ ru syee mor ahe.
22 Za taira ki urra ne ra. Zaluu so wǝǝra mbǝro wo suu Paulus ne Silas, so faara mo loɓra ra ne bǝrǝǝ. 23 Loɓra ra pǝlli, fahfal ah so rǝkra ra ge daŋgai, faara nyi pa byak zah daŋgai mo byakko ra pǝsãhe. 24 Ne cok pa byak zah daŋgai mo laa ɓǝ ah naiko, so rǝk ra ge pǝ sululu ɓǝr daŋgai pǝɗǝkki, maa ɓal ɓǝǝ ge tǝgǝǝ kpuu.
25 Ne kǝsyisuŋni, Paulus ne Silas tǝ juura pel tǝkine ɗǝǝ lǝŋ yii Masǝŋ ne ko, za daŋgai daŋ syiira sok ɓo tǝ laara. 26 Ne cok ah sǝ, sǝr kal tǝ coo pǝ'manne, ŋhaa yaŋ daŋgai daŋ laŋni. Ne cok ah sǝ ta, zahfah daŋgai gbǝrri, celeelu za daŋgai daŋ wǝǝre. 27 Pa byak zah daŋgai kpiŋ, ne cok mo kwo zah daŋgai daŋ gbǝr ɓo, nǝǝ kafahe ah ka cen suu ah ne pǝ wulli, mor lǝŋ za daŋgai daŋ ɗuura kal ɓe. 28 Amma Paulus ɓyaŋ ɓǝ faa: Mo juu suu ɓo ka! Aru daŋ ru no nyeeko! 29 Pa byak zah daŋgai so fii wii, ɗuu kal ge pǝ sululu, suu ah daŋ a cocoo jol gal mo re ko ɓo, kea ge sǝŋ mor ɓal Paulus ne Silas. 30 So soɓ ra pǝ̃ǝ ge lalle, fii ra: Zaluu ɓe, me ga joŋ ɗii ka me ǝ̃ǝ ne? 31 Zyiira faa nyi ko: Mo nyiŋ Dǝɓlii Yesu mo ga ǝ̃ǝ, amo tǝkine za yaŋ ɓo daŋ. 32 So cuura ɓǝ Dǝɓlii nyi ko tǝkine za yaŋ ah daŋ. 33 Pa byak daŋgai so woo ra ne cok com ah ne suŋ moo vãh nwãh bǝrǝǝ ɓǝǝ nyi ra. So nyiŋ baptisma tǝkine za yaŋ ah daŋ. 34 So zaŋ Paulus ne Silas ge yaŋ ah ne nyi farel nyi ra. Dǝɓ ah ne za yaŋ ah daŋ laara pǝ'nyah pǝlli, mor nyiŋra ɓǝ Masǝŋ ɓe.
35 Ne cok zah'nan mo ceeni, zaluu Romanen peera pee wo swah sooje, faara: We wǝǝ zao myah o. 36 So pa byak zah daŋgai ge faa nyi Paulus: Zaluu peera pee ge faa me wǝǝ we myahe. We pǝ̃ǝ o, we ge jam o la. 37 Amma Paulus faa nyi swah sooje ra: Loɓra ru ne nahnǝn za daŋ bai mo ŋgoŋra kiita tǝ ɓuuru, so rǝkra ru ge daŋgai, aru laŋ ru ye Romanen, so zǝzǝ̃ǝ a 'yahra ka wǝǝ ru myah pǝ muŋni, mai ka joŋ ya. Mo 'yahra ɓe, mo ge wǝǝra ru ne suu ɓǝǝra. 38 Swah sooje kalra ge kee ɓǝ ah nyi zaluuri. Ne cok mo laara Paulus ne Silas Romanen ye ra ta, gal re ra pǝlli. 39 So gera wo Paulus ne Silas fiira ra ka mo rõm ra, so wǝǝra ra gin daŋgai, fahfal ah pǝǝra ra ka mo zolra gin yaŋ ahe. 40 Ne cok Paulus ne Silas mo pǝ̃ǝra pǝ daŋgai ge lalle, so kalra ge yaŋ Lidia, ẽera wee pa ɓǝǝra, swaara zahzyil nyi ra ne ɓǝ, fahfal ah zolra kalle.