Fare waageya anabi ge hale ma pal
1 Bage ɗiŋnedin jan mbi go: 2 «Mo ndu dasana, waage fare nama ge a ne tol ta anabi ne Israyela go ma pal, jya̰ anabi ge a ne kun fare ne bama pala zi janna ma go: Za̰ me fare janna ge Bage ɗiŋnedin ne! 3 Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go: Woo anabi ge bernde ma, ge a ne mbo bama dwatɗa ma pe go, be ge kwa a̰me to. 4 O Israyela, mo anabi ma dimma ne bole ma ne zok gubul ma zi go. 5 Aŋ be mbo sin gulum swaga ge pṵṵl ma digi ndwara cage yàl ge Israyela ne wak digi, ne da pe na mḛ pool dam pore mballa ge Bage ɗiŋnedin ne go to. 6 A ɓol daalam ge hale ma, a waage fare ge boge naa ma. A jan go: ‹Ka̰l ge Bage ɗiŋnedin ne›, amma a be Bage ɗiŋnedin teme nama ne to. Go no puy ɗe, a da ne jobreya go Bage ɗiŋnedin wi bama fare janna ma wak. 7 Aŋ te be ɓol daalam ge hale ma to’a? Aŋ te be waage fare ge boge naa ma to’a? Aŋ jan go: ‹Ka̰l ge Bage ɗiŋnedin!›, Amma mbi be jan fare to. 8 Ne no pe, Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go: Ne jo̰ aŋ fare janna ma hale, aŋ daalam boge naa me, ne pe no, mbi mbo ke ho̰l ne aŋ. Ka̰l ge Bageyal Bage ɗiŋnedin ne. 9 Mbi mbo ke ho̰l ne anabi ge ne ɓol daalam ge hale ma, ne naa ge ne waage fare ge boge naa ma. A mbo kat swaga ɓol ta ge mbi ɓase ma ne go to, a mbo njaŋge nama dḭl ge maktub ge Israyela vya ne ma ne zi to, a mbo gwan’a suwal Israyela go to, go no, aŋ mbo kwa go, mbi Bageyal Bage ɗiŋnedin ne . 10 Ne jo̰ a ka ya̰me mbi ɓase ma ne fare janna go: ‹swaga halas› é no halas to. Mbi ɓase ma sin gulum digi, amma aŋ, aŋ ka bugi na se talla saal . 11 Jya̰ naa ge ne bugi gulum mbe se talla saal ma go: gulum mbe mbo gul se. Mam mbo puwale swarra ya se, tuwar ndaar mbo kot na, saam labreya mbo pot na me. 12 Swaga ge gulum mbe ne mbo gul ya se, naa mbo ele aŋ wak go: ‹Talla ge aŋ ne tá na be ya da ɗaa?›»
13 Ne pe no, Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go: «Pore juliliya ge mbi ne zi, mbi mbo e saam labreya kwalla ya, laar ol ge mbi ne zi, mbi mbo puwale mam swarra ya se, pore juliliya ge mbi ne zi, mbi mbo swar tuwar ndaar ya se ndwara vḛne kaŋ ma uzi. 14 Mbi mbo gul gulum ge aŋ ne tá na saal mbe se, mbi mbo kan na suwar zi, na pe ge ne dó ne se mbo gá kwaya̰l go. Mbo gul se, aŋ pe mbo pur uzi na pal, go no, aŋ mbo kwa go mbi Bage ɗiŋnedin ne. 15 Mbi mbo á mbi laar ol ge gulum mbe ma ne naa ge a ne bugi na talla saal ma ta. Mbi mbo jan aŋ go: ‹Gulum be gá to! Naa ge ne bugi na talla ma be gá to! 16 Anabi ge Israyela ne ma, ge a ne waage fare ne Ursalima pe, ge a ne ɓol daalam ne na pe go swaga halas ma, e no halas to ma be gwan gá to.› Ka̰l ge Bageyal Bage ɗiŋnedin ne.
17 Mo ndu dasana, do mo ndwara ndil mo ɓase ma vya gwale ma, nama ge a ne waage fare ne bama pala zi ma. Waage fare nama pal. 18 Jya̰ nama go, Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go: Woo, aŋ ge ne yar ba̰r wak hon naa vwal tok zi ma, aŋ ge ne tit ba̰r kan pala digi ne doŋ pe ge daage pe ndwara á naa pe. Aŋ ɓyare á mbi ɓase ma pe, aŋ sḛ ma ka koy ta me. 19 Aŋ hat mbi ya kaŋ senna mbi ɓase ma ta, ne gḛme ge fogor tok pul zi ŋgul pe, ne kaŋzam ge zamma wak ɗu pe. Ne aŋ hale ge aŋ ne kun mbi ɓase ma ta pe, aŋ hun naa ge ne mbya suya to ma, aŋ ya̰ ne ndwara naa ge ne mbya ya̰ya to ma . 20 Ne no pe, Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go: Mbi ho̰l ne aŋ ba̰r wak ge aŋ ne wan naa ne nama dimma ne njoole go ma. Mbi mbo taabe nama ne aŋ tok zi uzi, mbi ya̰ naa ge aŋ ne wa̰ nama digi suli dimma ne njoole go. 21 Mbi taabe aŋ ba̰r ge kan pala digi ma uzi, mbi mbo zur mbi ɓase ma ne aŋ tok go, a mbo gwan gá aŋ tok go dimma ne kaŋ paal go to. Go no, aŋ mbo kwa go, mbi Bage ɗiŋnedin ne. 22 Ago, aŋ iyal naa ge dosol ma sḛ ya se tiliŋ, ko ne jo̰ mbi be iigi nama to. Aŋ hon naa ge sone ma pool, ne da pe, nama saŋge ya se ne nama sone kerra ma ya ɗo, nama ba má ta to. 23 Ne no pe, aŋ mbo gwan ɓol daalam ge hale ma to bat, aŋ mbo waage fare ge boge naa ma to, mbi mbo zur mbi ɓase ma ne aŋ tok go. Go no, aŋ mbo kwa go, mbi Bage ɗiŋnedin ne.»
Dǝɓlii faa ɓǝ tǝ profetoen mawǝǝ maber ahe
1 Dǝɓlii faa nyi me: 2 We dǝfuu, mo faa ɓǝ mai mo ga joŋ wo profetoen Israel mai moo lǝŋra ɓǝ foo ka syak ɓǝǝ faani, mo faa nyi ra, mo syiira sok laa ɓǝ faa Dǝɓlii mo tǝ ga faa.
3 Masǝŋ Dǝɓlii faa: Ɓǝ gaɓ tǝ profetoen ma tǝgwĩi raiko, a lǝŋra ɓǝ foo suu ɓǝǝ faani, ka kwanra fan ki ya. 4 Za Israel, profetoen ɓii a joŋra fan tǝgbana gyaori mai mo kaara ɓo tǝ gboŋni. 5 Ka ga dahɓra nyah ɓaale mai mo lee ge ɓo sǝŋ ya, ka vuura ɓaale ah ga sǝŋ ka mo byak we ne cok mai sal moo ga ge ne zah'nan Dǝɓlii ya. 6 Ka kwanra fan ki ya, a lǝŋra ɓǝ ne tǝtǝl ɓǝǝra, so a gwahra ber nyi zana, a lǝŋra rǝ tǝ faa ɓǝ faa ɓe, amma me pee ra ɗǝ ya. A lǝŋra me ga soɓ ɓǝ faa ɓǝǝ joŋ ga cok ahe. 7 Me tǝ faa nyi ra: Fakwan ɓii ɓǝ kol o, ɓǝ faa ɓii wee faa laŋ we tǝ gwah berre. Awe faani, ɓǝ ah ɓǝ faa Dǝɓlii yo, amma me faa ɓǝ nyi we ɗǝ ya.
8 So ame Dǝɓlii Masǝŋ me tǝ faa nyi ra: Ɓǝ faa ɓii wee faa daŋ ɓǝ kol o, ɓǝ fakwan ɓii laŋ we tǝ gwah berre, me ga joŋ ki ne we. 9 Ame ga ŋgoŋ kiita tǝ ɓii profetoen mai wee kee ɓǝ fakwan mai we lǝlǝŋ ɓo, tǝkine faa ɓǝ gwah ber nyi za ne ko. Ne cok za ɓe moo ga taira faa ɓǝ fan ka joŋni, we ka ga yea gŋ ya. Tǝɗii ɓii ka ga yea pǝ ɗerewol ma ŋwǝǝ tǝɗii za Israel a. We ka pii soo ga sǝr ɓii laŋ yao syaŋsyaŋ. So we ga tǝ, ame ye Masǝŋ Dǝɓlii.
10 Profetoen rai a zyakra za ɓe ne faa ɓǝ jam nyi ra, so ka jam laŋ ka yea man a. Za ɓe vuura ɓaale, profetoen maber rai ge ɓoora fal ah ne pǝɗama. 11 Mo faa nyi profetoen rai sye, me ga pee bam malii ah ge, syaŋ ga tǝ gin tǝ yaŋ ma ɓǝǝ mo ɓoora fal ah ɓo, zyak malii ah ga kuu tǝl ah ta. 12 Vuu ma ɓǝǝ ga zol ga lalle, zune daŋ a ga fii we faa: Ɗah vuu ma ɓii we ɓoo fal ah ɓo ne joŋ fan sãh fẽe ɓo gŋ nyee ne?
13 Mor ah Dǝɓlii Masǝŋ faa: Mor kpãh ɓe me ɓaŋ ɓo, me ga pee zyak ma'man ah ge, me ga tǝ bam ge ne syaŋ tǝgbana tǝsalle, ka mo ɓeɓ ɓaale ahe. 14 Me ga ɓeɓ mai we ɓoo fal ah ɓo, me ga 'wal ga sǝŋ ŋhaa ga kan tǝkpii mor ah mo kpii ɓo taa. A ga lee ga tǝ ɓii ik we daŋ pǝ wulli, so zune daŋ a ga tǝ, ame ye Dǝɓlii. 15 So ɓaale ne za mai mo ɓoora fal ah ɓo ne pǝɗama daŋ, a ga laara yǝk kpãh ɓe me ɓaŋ ɓo tǝ ɓǝǝra. So me ga faa nyi we, ɓaale ne za mai mo ɓoora fal ah daŋ kǝkao. 16 Profetoen za Israel mai moo faara ɓǝ jam nyi yaŋ Jerusalem, so laŋ ka jam ka yea man a, ara kǝkao. Ame Dǝɓlii Masǝŋ me faa naiko.
Dǝɓlii faa ɓǝ tǝ profetoen maŋwǝǝ maber ahe
17 Dǝɓlii faa: We dǝfuu, mo ɓaŋ nahnǝn mo ẽe ŋwǝǝ mai mo kǝsyil za ɓo, moo foora ɓǝ kol faa nyi zana. Mo faa ɓǝ fan mai mo ga joŋ wo ɓǝǝ tǝtǝl ɓǝǝra. 18 Mo faa nyi ra, ame Dǝɓlii Masǝŋ me faa: Ɓǝ gaɓ ga lwaa we ŋwǝǝ ma cur mbǝro joŋ yiila, mor ka za mo bamra zahkpem jolle, ne salabi mor ka koo tǝtǝl za maluu ne za manyee ahe. A joŋra nai mor ka kaa swah tǝ ɓǝǝ ne ko. We gbah cee za ɓe nai ɓe, ma ɓii we ga ǝ̃ǝ cee suu ɓii ne? 19 Awe ɓeɓ yǝk ɓe me ne pel za ɓe, mor ka we lwaa zyemĩi man baa jol ne nje, so ka we lwaa wee tǝcoŋ wol ne to. Za mai mo ka nǝn pǝkoŋ wul a, we ik ra pǝ wulli, za mai mo nǝn pǝkoŋ wulli, we so soɓ ra ne cee. So we gwah ber nyi za ɓe, a so nyiŋra ɓǝ ber ɓiiri.
20 Mor ahe, ame Dǝɓlii Masǝŋ me faa: Ame syiŋ zyim ɓii mai wee joŋ ka kaa swah tǝ za ne ko ɓo syiŋ, me ga ŋgǝ̃ǝ wo jol ɓii ra ga lalle, me ga wǝǝ za mai we kaa swah ɓo tǝ ɓǝǝ myahe. 21 Me ga ŋgǝ̃ǝ salabi ɓii ra ta, me ga wǝǝ za ɓe gin mor jol ɓiiri, we ka ga yea ne swah tǝ ɓǝǝ faɗa yao. So we ga tǝ, ame ye Dǝɓlii.
22 Awe nǝǝ zahzyil nyi za matǝ goŋga ah ra mai me 'yah dǝɓ mo ɓeɓ zahzyil nyi ra ya, ne ber mai wee gwahni. So we swaa zahzyil nyi za maɓea ah ka mo joŋra faɓe' ɓǝǝ ge pel ŋhaa ka cee ɓǝǝ mo ge muŋ. 23 Mor ahe, we ka fǝ̃ǝ kwo fakwan ber ɓii faɗa yao, we ka fǝ̃ǝ joŋ yiila ɓii laŋ yao. Me ga wǝǝ za ɓe gin mor jol ɓiiri, so we ga tǝ, ame ye Dǝɓlii.