Bole me nee Kris koo pul
1 Nee ge pool ma ɗe, a kwaɗa go nee ḭ naa ge taŋgay ma. Nee ɓyare kaŋ ge ke nee sḛ tuli ma to. 2 Ndu ge daage ne nee buwal zi na ke kaŋ ge kwaɗa ge ne mbya ke na kon sḛ tuli, ne sinna digi pe. 3 Ago Kris be ɓyare kaŋ ge ke na sḛ tuli pe to, amma ne a ne njaŋge go: «Sáso ge naa ge a ne ka sal mbi ma ne a dé mbi pal .» 4 Ago kaŋ ge ne njaŋge zaŋgal ma pet, a njaŋge nama da ne hate nee pe, ne da pe wan ta, ne iyal laar ge maktub mbe ma ne hon nee na nama e nee kat ne jobreya. 5 Dok na ge ne e aŋ wan ta, ge ne hon aŋ laar iyalla, na ho̰ aŋ dwatɗa ge kat dagre ɗu dimma ne Kris Jeso go, 6 ne da pe, ne dulwak ɗu, wak dagre ɗu, aŋ uware Dok, ne Bageyal Jeso Kris Bá.
Ame ta Kris zi
7 Ne da pe no ɗe, ame me ta dimma ne Kris ne ame aŋ go, ne hormo ge Dok ne pe. 8 Ago mbi jan go, Kris saŋge tene mo̰r ne naa ge vyan ba̰y ma pe ne fareba ge Dok ne pe, ndwara wi wak tuli ge Dok ne ke bá ma ta wak. 9 Amma naa ge pe ɗogle ma a uware Dok da ne kwa a̰se ge na ne pe, dimma ne a ne njaŋge go:
«Ne pe no, mbi mbo uware mo pehir ge ɗogle ma buwal zi,
Mbi mbo siya̰le mo dḭl.»
10 Jya̰ go uwale:
«Pehir ge ɗogle ma, ke me laar saal poseya ne na naa ma .»
11 Uwale:
«Pehir ma pet, uware me Bageyal,
ya̰ pehir ma pet komre na !»
12 Isaya jya̰ go uwale:
«Pehir ge Isay ne mbo mbo ya,
mbo ɗage digi ndwara ke muluk pehir ge ɗogle ma pal.
Pehir ge ɗogle ma mbo e bama jobreya na pal .»

13 Dok ge ne e naa jobreya, na wi aŋ ne laar saal ne halas hon fareba zi, ne da pe aŋ ka ne jobreya gḛ pool ge O̰yom ge mbegeya ne zi.
Temel kerra ge Bulus ne pehir ge ɗogle ma ta
14 Mbi ná vya ma, mbi da ne kwarra tyatyat go, aŋ da ne dwatɗa ge kwaɗa ma, ne kwarra mbyatɗa ge ndwara hate ta ta buwal zi. 15 Amma, swaga a̰me ma zi, mbi á tene njaŋge aŋ kaŋ ndwara vot aŋ pala ne bobo ge Dok ne ho̰ mbi pe, 16 ne da pe mbi ka bage temel ge Kris Jeso ne ne pehir ge ɗogle ma pe. Mbi mbegeya ne fare ge kwaɗa ge Dok ne pe oyya, ndwara zwal pehir ge ɗogle ma ya nama saŋge tuwaleya ge ke Dok sḛ tuli, kaŋ mbegeya ne O̰yom ge mbegeya ta. 17 Mbi da ne pool uware tene Kris Jeso zi, ne temel ge mbi ne ke hon Dok pe. 18 Ago kadɗa mbi da ne fare a̰me ge janna, a jan fare ge Kris ne ke na ne mbi ta, ndwara zwal pehir ge ɗogle ma ya, ne fare janna ge mbi ne ma ne kaŋ kerra ge mbi ne ma ta, ne da pe nama gwa̰ ne nama pala Dok pe se, 19 ne pool ge kaŋ ŋgayya ma ne kaŋ ajab ma ta, ne pool O̰yom ne ta me. Go no, mbi oy fare ge kwaɗa ge Kris swaga ma go pet, ne Ursalima ya tek ɗiŋ det ya suwal Illiri go. 20 Amma, mbi ɓyare go mbi oy fare ge kwaɗa ge Kris ne ɗeŋgo ge swaga ge naa ne za̰ na fare to go, ne da pe mbi sḭ ge pe dolla ge ndu ge ɗogle ne pal to. 21 Amma, dimma ne a ne njaŋge go:
«Nama ge a ne waage nama na fare to ma a mbo kwa na,
nama ge a ne zá̰ na fare to ma, a mbo wan na pe .»
Bulus waage nama na dwatɗa ge mbo Roma
22 No a kaŋ ge ne tele mbi be ge mbo aŋ ta ya ne. 23 Ne se no, ne jo̰ fare a̰me ge gwan wan mbi pala suwal mbe ma no go to ɗe, ne jo̰ del ma gḛ mbi da ne ene ge mbo aŋ ta ya, 24 swaga ge mbi ne mbo ɗage mbo suwal Espaniya, mbi dwat go mbi mbo kan mbi koo aŋ ta nee ba kwa ta ndwara, ndwara ɓol mbarra ne aŋ ta ge mbar mbi mbo suwal mbe ya, go no mbi mbo kat ne laar saal swaga ge nee ne mbo kwa ta ya.
25 Se no mbi mbo Ursalima, ndwara mbo mbar naa ge mbegeya ge ne suwal mbe ya ma. 26 Ago naa ge ne suwal Makedoniya go ma ne naa ge ne suwal Akaya go ma a sya kaŋ ndwara mbar naa ge a̰se ge ne naa ge mbegeya ma buwal zi ge ne suwal Ursalima go ma. 27 A vḭ ta ke go no, ago nama sḛ ma mbya ke go mbe no. Kadɗa pehir ge ɗogle ma ɓo kwaɗa ge Dok ne ma da ne nama ta ɗe, ago nama sḛ ma ho̰ nama bama kaŋ kwaɗa ma me. 28 Swaga ge mbi ne mbo á temel mbe ya, mbi hon nama nama kaŋ tyare mbe, mbi mbo kale aŋ pal ndwara mbo suwal Espaniya. 29 Mbi kwa kwa go, swaga ge mbi ne mbo detɗa aŋ ta ya, mbi mbo gene aŋ ya wak busu ge daage pet ge Kris ne.
30 Ná vya ma, mbi kaɗe aŋ dḭl ge nee Bageyal Jeso Kris ne zi, ne laar wanna ge O̰yom ne, aŋ ke kyarga poseya ne mbi kaɗeya zi, ne mbi pe Dok ndwara se, 31 ne da pe mbi ɓu uzi ne naa ge hon fareba to ge ne suwal Yahudiya diŋ ma tok go, bobo ge mbi ne gene na mbo hon naa ge Ursalima ma, naa ge mbegeya ma ame na ne sḛ tuli. 32 Go no mbi ba mbo aŋ ta ya ne laar saal, kadɗa Dok vin ya, go no mbi ba ɗigli tene aŋ ta swak. 33 Dok ge halas na ka poseya ne aŋ pet. Ago!
Dǝɓ mo joŋ fan ma 'nyah suu jǝk ahe
1 Ana za mai na ne iŋ pǝswahe, na gbah jol za matǝtǝ̃ǝ ne ɓaŋ tǝtǝ̃ǝ ɓǝǝ tǝkǝ̃ǝ ɓǝǝra, na ka joŋ fan ma 'nyah suu man to ya. 2 Koo zune kǝsyil man daŋ mo kyeɓko ka joŋ fan ma 'nyah suu jǝk ahe, mor ka mo geko pel pǝ iŋni. 3 Mor Kristu kyeɓ fan ma 'nyah suu ah ya. Tǝgbana Ɗerewol mo faa: Tǝǝ za mai mo tǝ tǝǝra mo so ge tǝtǝl ɓe. 4 Ɓǝ mai mo ŋwǝǝ ɓo pǝ Ɗerewol daŋ ŋwǝǝ ɓo ka cuu fan nyi na, mor ka na lwaa fahlii ka byak ah tǝkine rõm ah ne swaa zahzyil man ne ɓǝ mai Ɗerewol mo cuu nyi na. 5 Masǝŋ mai moo nyi rõm nyi dǝɓ tǝkine swaa zahzyil dǝɓɓi, mo joŋko we kaa wo ki ne ɓǝ foo tǝ vaŋno ka we ɓaŋ tǝbǝlam Yesu Kristu, 6 mor ka we yii Masǝŋ Pah Dǝɓlii man Yesu Kristu ne kyaŋ tǝ vaŋno.
Ɓǝ'nyah mor za daŋ
7 Mor maiko, we nyiŋ ki mor yǝk Masǝŋ tǝgbana Kristu mo nyiŋ we. 8 Me faa sye, Kristu ge ciŋ dǝɓ yeɓ Yahuduen mor ka baa ɓǝ mai Masǝŋ mo faa ɓǝ ah nyi pa ɓǝǝ lii, mor ka cuu ɓǝ faa Masǝŋ mo faa goŋga yo. 9 Ge laŋ mor ka za mai mo ye ka Yahuduen a mo yiira Masǝŋ mor kwan syak ah mo kwo ɓo. Tǝgbana Ɗerewol mo faa:
Mor ahe, me ga yii mo kǝsyil za sǝrri,
Me ga ɗǝǝ lǝŋ yii tǝɗii ɓo ne ko.
10 So faa ta:
Za mai we ye ka Yahuduen a, we laa pǝ'nyah zahki ne za mai Masǝŋ mo nǝǝ ra ɓo.
11 So faa faɗa:
Awe za ki daŋ we yii Dǝɓlii,
Awe za daŋ we yii ko.
12 Esaia faa ta:
Morsǝ̃ǝ Isai a ga urri,
Ako ye ga kaa goŋ tǝ za sǝrri,
Za ga soɓra suu ɓǝǝ ka byak ko.
13 Masǝŋ mai moo nyi swah byak fan nyi dǝɓ mo joŋ we laa pǝ'nyah tǝkine jam matǝ goŋga, ka we yea pǝkǝ̃ǝ ne byak ah ne swah Tǝ'yak Matǝdaŋdaŋ.
Paulus no ne fahlii ka ŋwǝǝ ɓǝ ah naiko
14 Wee pa ɓe, me tǝ ne suu ɓe belbel we kǝ̃ǝ fan sãh ɓo pǝlli, fatan baa ɓo tǝ ɓii kǝrkǝr, we gak ka lai ki laŋ ta. 15 Amma pǝ leetǝr mai me pee zahzyil mbaŋ ŋwǝǝ ɓǝ manyeeki ah ra nyi we gŋ, mor ka joŋ we foo ɓǝ mai we fee ɓo. Me ŋwǝǝ ɓǝ ah nai mor Masǝŋ nyi fahlii ah ɓo nyi me, 16 ka me ciŋ dǝɓ yeɓ Yesu Kristu mor za mai mo ye ka Yahuduen a. Me tǝ joŋ yeɓ pa joŋzahsyiŋ ne cuu Ɓǝ'nyah Masǝŋ mor ka za mai mo ye ka Yahuduen a mo ciŋra fan joŋ syiŋ ma 'nyah suu Masǝŋ, ka mo kiira nǝn pǝ koŋ ka ciŋ za mǝ ah ne swah Tǝ'yak Matǝdaŋdaŋ. 17 Ne tai mai me tai ki ɓo ne Yesu Kristu me gak yii suu ɓe ne yeɓ mai me tǝ joŋ mor Masǝŋ. 18 Mor me ka faa ɓǝ ki ya, sai yeɓ mai Kristu mo joŋ ne me, mor ka me ɗii za mai mo ye ka Yahuduen a ka mo laara zah Masǝŋ ne ɓǝ faani, tǝkine yeɓɓe, 19 ne swah dǝǝbǝǝri tǝkine yeɓ matǝ gǝriŋ ahe, ne swah Tǝ'yak Matǝdaŋdaŋ. Me tǝŋ cuu Ɓǝ'nyah Kristu daga Jerusalem ne yaŋ ma kah ah ra daŋ ŋhaa ge dai sǝr Illiria . 20 Cẽecẽe pǝ ɓǝ foo ɓe, me 'yah cuu Ɓǝ'nyah pǝ cok mai mo laara ɓǝ Yesu ya ba to, mor me 'yah ka me vuu tǝ kpii ah mǝ dǝɓ ki ya, 21 ka joŋ tǝgbana Ɗerewol mo faa:
Za mai mo ka tǝ faara ɓǝ ah ga zah ya a ga kwora ko.
Za mai mo laara ɓǝ ah taa ya a ga laara.
Paulus foo ɓǝ ga yaŋ Rom
22 Ɓǝ ah mai ko ye cak me ɓo bai ga wo ɓiiri. 23 Amma zǝzǝ̃ǝ gur yeɓ ɓe vǝr pǝ sǝr marai ɓe. Mor me ne koŋ ka ga ẽe we syii pǝpãa ɓe, 24 zǝzǝ̃ǝko me tǝ foo me tǝ ga sǝr Espania ɓe, me zoo ga tǝ ɓii ka ẽe we. Me kaa laa pǝ'nyah ne we nje ɓe, ka fahfal ah we swǝ fahlii ɓe ka ga gŋ. 25 Amma zǝzǝ̃ǝko me tǝ ga yaŋ Jerusalem mor ka joŋ yeɓ nyi za Masǝŋ mai mo no gŋ. 26 Mor za eklesia sǝr Makedonia ne sǝr Grek faara ɓǝ ɓo ka tai fan pee ga nyi za masyak mai mo kǝsyil za Masǝŋ yaŋ Jerusalem. 27 Foora ɓǝ ka joŋ fan ah ɓo ne zahzyil ɓǝǝra. Ɓǝ ah no wo ɓǝǝ na doole ka gbah jol za masyak ga ne fanne, mor eklesia Yahuduen mai mo yaŋ Jerusalem woŋra fan sãh ɓǝǝ ma tǝ'yak ne za mai mo ye ka Yahuduen a, so za mai mo ye ka Yahuduen a laŋ a gak woŋra fan sãh ɓǝǝ ma mor suu ma tǝ'nah ne ra ta. 28 Ne cok me joŋ yeɓ ah vǝr ne nyi fan ɗǝǝ ah nyi ra ɓe, me syee zoo ga tǝ ɓii ne ga sǝr Espania. 29 Me tǝ ɓe, ne cok me ge wo ɓii ɓe, me ga ne ẽe Kristu pǝlli.
30 Amma me pǝǝ we wee pa ɓe pǝ tǝɗii Dǝɓlii man Yesu Kristu ne 'yah mai Tǝ'yak Matǝdaŋdaŋ ye moo nyini, we gbah jol ɓe ne juupel mor ɓe wo Masǝŋ pǝlli. 31 We juupel mor ɓe ka me ǝ̃ǝ jol za ma bai iŋ ah sǝr Yudea, mor ka fan gbah jol mai me tǝ ga Jerusalem ne ko za Masǝŋ mo ge nyiŋ ra ne ɓǝ 'nyahre. 32 Masǝŋ mo 'yah ɓe, me ga dai wo ɓii ne ɓǝ 'nyahre, ka me ge 'yak kǝsyil ɓiiri. 33 Masǝŋ mai moo nyi jam mo yea ne we daŋ. Amen.