1 Swaga ge Rachel ne kwa go, na be tol Yakub vya ɗu to ɗe, ɗage ke na ná vya Lea yil. Jan Yakub go: «Ho̰ mbi vya ma, kadɗa to, mbi su su!» 2 Yakub laar vḛne Rachel ta, jan na go: «Mbi Dok ne ɗo, mbi tele mo be tol vya no ɗaa?» 3 Rachel jan na go: «Mbi kale Bila no, mbo na ta, na tó vya ma hon mbi, go no me, ne na ta, mbi ba kat ne vya ma me.» 4 Na sḛ hon na, na kale Bila, Yakub mbo na ta. 5 Bila eme, tol Yakub vya son, 6 Rachel jan go: «Dok saŋge mbi ya ndu ge dosol, na sḛ za̰ mbi, ho̰ mbi vya no. Hon na dḭl Dan 7 Bila, kale ge Rachel ne gwan eme, tol Yakub vya son ge azi. 8 Rachel jan go: «Mbi ke kyarga ne mbi ná vya, mbi dó na no. Hon na dḭl Neftali
9 Swaga ge Lea ne Kwa go, na mḛ́ ya be tol vya ɗe, wan na kale Zilpa, hon Yakub na. 10 Zilpa ge Lea kale tol Yakub vya son. 11 Lea jan go: A ma sḛ son ne go! Hon na dḭl Gad . 12 Zilpa gwan tol Yakub vya son ge azi. 13 Lea jan go: «A ma laar saal ne go! Ago vya kale ma mbo gá tol mbi gwale ge Laar saal. Hon na dḭl Aser
14 Swaga siyal ge gḛme ne go, Ruben mbo ful zi, ɓol fijil ge abe naa sḛ , gene na ya hon na ná Lea. Rachel jan Lea go: «Ho̰ mbi fijil ge abe naa sḛ ge mo vya ne nde!» 15 Lea gwan ne Rachel janna go: «Mo ne maŋge mbi obe ɗe, be mbyat mo go ga to’a, mo ɓyare gwan ɓyare maŋge fijil ge abe naa sḛ ge mbi vya ne iya ɗaa?» Rachel jan na go: «A kwaɗa, ma̰ no Yakub má̰ mbo dwam mo pe zi ge mo vya fijil ge abe naa sḛ byalam go.» 16 Gasamal, swaga ge Yakub ne ɗage jyat ne gaaso ya ɗe, Lea mbo kun na, jan na go: «Ma̰ no mo dwam ma̰ mbi pe zi, ago, mbi pó mo pot ne fijil ge abe naa sḛ ge mbi vya ne.» Dam mbe go, Yakub mbo dwam na pe zi. 17 Dok za̰ kaɗeya ge Lea ne, na sḛ her emel tol vya son ge anuwa̰y. 18 Lea jan go: «Dok pó mbi, mbi tok-koyom, ne mbi ne ho̰ mbi obe mbi kale pe. Na sḛ hon na dḭl Isakar
19 Lea gwan he emel, tol Yakub vya son ge pul myanaŋgal. 20 Lea jan go: «Dok ho̰ mbi bobo ge kwaɗa, ge no ɗe, mbi obe mbo uware mbi, ne mbi ne tó na vya son myanaŋgal pe. Hon na dḭl Zabulon 21 Go̰r go, tol vya gwale ɗu, hon na dḭl Dina.
Jacob et Rachel
22 Dok dwat ne Rachel, za̰ na kaɗeya, hage na swaga-vya wak se. 23 Her emel, tol vya son, jan go: Dok ndage saaso ya ne mbi pal uzi. 24 Hon na dḭl Yusuf , janna go: Bage ɗiŋnedin na gwan hon mbi vya ge ɗogle ya taa ɗu!
Kaŋ ɓolla ge Yakub ne ma
25 Swaga ge Rachel ne tó Yusuf go ɗe, Yakub jan Laban go: «Ya̰ mbi, mbi gwa̰ di, suwal ge mbi ne ya. 26 Ya̰ i, ne mbi gwale ma, ne mbi vya ma mborra, ne da pe, mbi ke mo temel da ne nama pe. Ago, mo kwa temel ge mbi ne ke mo na kwa yaɗat.» 27 Laban jan na go: «Mbi kaɗe mo, gá katɗa mbi ta! Mbi dok ma jya̰ mbi go, Bage ɗiŋnedin é na wak busu mbi pal da ne mo pe.» 28 Há mbi kaŋ ge mo ne ɓyare go mbi pó mo na, mbi ba hon mo. 29 Yakub jan na go: «Mo kwa temel ge mbi ne ke mo na kwar, ne zuliya ge mo kavaar ma ne zuli se. 30 Mbi ndwara zḛ, mo kavaar ma ka ŋgeɗo, se no, a zuli ya se la̰y. Ne swaga ge mbi ne mbo ya mo diŋ go day, Bage ɗiŋnedin e na wak busu mo pal. A ma swaga go ge mbi dḛ ba mbo ke temel ne mbi yàl sḛ pe ɗaa?» 31 Laban gwan ele na go: «Mbi ho̰ mo da ɗaa?» Yakub gwan ne na janna go: «Pó mbi a̰me to. Kadɗa mo vin mbi ya, ya̰ mbi gwan koy mo gii ma, dimma ne ge dḛ zaŋgal go. 32 Ma̰ no, mbi má̰ an ndil mo gii ma mwaɗak. Mbi má̰ caɗe gii vya ge petɗa ndabcar ma, ne gii vya ge pisil ma, ko tame vya ma, ko ɓiya̰ vya ma, ge ne saaso ne bama ta ma mwaɗak uzi, mbo kat kaŋ potɗa ge mbi ne. 33 Swaga ge mo dḛ ne mbo mbo ja ndil mbi kaŋ ge mo ne pó mbi ma, dosol ge mbi ne mbo ŋgay mo fareba ge mbi ne. Swaga ge mo ne mbo ɓol kavaar ge ndabcar ma, ko ge pisil ma ya mbi gii ma buwal zi, no mbi ndu ge syala ne.» 34 Laban jan na go: «A kwaɗa! Mbi vin mo fare go.» 35 Dam mbe go juju, Laban caɗe bemjere ge sḛ petɗa ndabcar ma uzi, caɗe ɓiya̰ ge sḛ petɗa ma ne ge sḛ ba̰a̰l saal ma, ne tame ge pisil ma uzi, hon nama koyya ge na vya ma tok go. 36 Go̰r go, é nama mborra uzi ya kaal, kaŋ ge viya̰ kereya dam ataa go ne Yakub. Yakub ga koy gii ge Laban ne ge ne gá ma me.
37 Yakub abe uwara pepliye ma, ne amande ma ne platan ma tok ge twagal ma, hage nama ɓolgo ma le a̰me ma uzi kekeler, ndwara ya̰ na kal saal zenna ya zum. 38 Go̰r go, par uwara tok ge twagal ge na ne hage nama ɓolgo uzi mbe ma ge gii ma swaga njot mam go, nama ndwara go kwaya̰l. Ago swaga ge gii ma ne mbo ya njot mam, a ndwar ta ndwar. 39 Gii ma ka ndwar ta uwara tok mbe ma ta, a tol vya ge petɗa ndabcar ma.
40 Yakub varse tame ma se, e nama ndil gii ge ndabcar ma ne ge pisil ge Laban ne ma.
Go mbe no, Yakub ɓol vog ge gii ma ne ne na pala, ya̰ nama ɓanna digi dagre ne gii ge Laban ne ma to. 41 Swaga ge gii ge sḛ so̰o̰l ma ne ɓyare ndwar ta ɗe, Yakub par uwara tok mbe ma ge gii ma swaga njot mam go, nama ndwara go kwaya̰l, ne da pe, nama ba ndwar ta uwara tok mbe ma ta. 42 Amma swaga ge gii ge sḛ do̰yya ma ne ɗage ndwar ta ɗe, par uwara tok mbe ma nama ndwara go to. Go mbe no, gii ge sḛ do̰yya ma ka kat ge Laban ne, ge sḛ so̰o̰l ma ka kat ge Yakub ne me.
43 Go mbe no, Yakub saŋge gan njwanjway, ɓol gii ma gḛ ge be to, ne dore ma, ne kale ma, ne jambal ma, ne kwara ma me.
1 Rakel kwo ɓe, ka tǝ bem wee ne Yakuɓ ya. So tǝŋ joŋ tǝwon ne naa mah ahe. Faa nyi Yakuɓ: Mo nyi wee nyi me. Mo ka nai ya ɓe, me ga wuu. 2 Yakuɓ ɓaŋ kpãh ne Rakel faa: Ame Masǝŋ ko me cak mo ne byaŋ ne? 3 So Rakel faa nyi Yakuɓ: Mabyak ɓe Bila nyeeno. Mo kan ka mo byaŋ we nyi me ne ko. 4 Rakel ɓaŋ mabyak ah Bila nyi Yakuɓ kanne. 5 Bila gbǝ ɓilli, byaŋ we wor nyi Yakuɓ. 6 Rakel faa: Masǝŋ joŋ pǝsãh wo ɓe ɓe, laa ɓǝ faa ɓe, nyi we nyi me. Mor ah ɗii ne Dan. 7 So Bila mabyak Rakel gbǝ ɓil faɗa, byaŋ we patǝ gwa ah ne Yakuɓ. 8 Rakel faa: Me ruu sal ne naa ma ɓe ne swah Masǝŋ, me nĩi sal ah ɓe ta. Ɗii wel ah ne Naftali.
9 Lea kwo zye ka tǝ byaŋ yao. So ɓaŋ mabyak ah Zilpa nyi Yakuɓ. 10 Zilpa mabyak Lea byaŋ we wor ne Yakuɓ. 11 Lea faa: Osoko. So ɗii ne Gad. 12 Zilpa mabyak Lea byaŋ we patǝ gwa ah ne Yakuɓ. 13 So Lea faa: Me laa pǝ'nyah ɓe, mor mai ŋwǝǝ maki ah ga faara me lwaa ɓǝ 'nyah ɓe. Ɗii wel ah ne Asǝr.
14 Comki Ruben ge lal ne cok gwahlle, ge lwaa lee kpuu ma ɗii ne mandragor pǝ 'wahe, woo ge mah ah Lea ne ko. Rakel faa nyi Lea: Mo nyi lee mandragor we ɓo me sa. 15 Lea faa nyi ko: Mai mo nyiŋ wor ɓo jol ɓe kii ya, mo so tǝ kyeɓ ka woo lee mandragor we ɓe ta ne? Rakel zyii faa: Pǝsãhe. A ga swǝ ne mo ne suŋ ko zahwaa lee mandragor we ɓo.
16 Yakuɓ pii soo gin 'wah ne lilli, Lea pǝ̃ǝ ge zyaŋ tǝl ah faa nyi ko: Mo ge swǝ ne me tǝ'nahko, mor me ɗǝǝ mo ɓo ne mandragor we ɓe. Yakuɓ swǝ ne ki ne suŋ ahe.
17 Masǝŋ laa pǝǝ Lea, gbǝ ɓilli, byaŋ we patǝ dappe ah ne Yakuɓ. 18 Lea faa: Masǝŋ soo me ɓe, mor me nyi mabyak ɓe nyi wor ɓe. Ɗii wel ah ne Isakar. 19 Lea so gbǝ ɓil kpǝ, byaŋ we patǝ yea ah ne Yakuɓ. 20 Lea faa: Masǝŋ nyi fan ɗǝǝ masãh ah me ɓe. Zǝzǝ̃ǝ wor ɓe ga yii me, mor me bem wee nyi ko yea. Ɗii ko ne Zebulon. 21 Fahfal ah so byaŋ mǝlaŋ winni, ɗii ne Dina.
22 So Masǝŋ foo ɓǝ Rakel, laa pǝǝ ahe, nyi byaŋ nyi ko. 23 Gbǝ ɓilli, byaŋ we wor faa: Masǝŋ tahn swãa nǝn ɓe ɓe. 24 Ɗii ko ne Yuseɓ, faa: Masǝŋ mo nyi we ki me faɗa.
Vǝrvǝr Laban ne Yakuɓ pǝ gbanzah ɓǝǝra
25 Ne cok Rakel mo byaŋ Yuseɓ, Yakuɓ faa nyi Laban: Mo soɓ me ge sǝr ɓe pǝ cok ɓe o. 26 Mo soɓ ŋwǝǝ ɓe mai me joŋ yeɓ mor ɓǝǝ ne wee ɓe ka me kal ne ra, mor mo tǝ yeɓ ɓe mai me joŋ nyi mo ɓe. 27 Laban faa nyi ko: Mo zyii no ɓe, mo kaa ne me, mor me kwo ne yiila, Masǝŋ ẽe me ɓo mor ɓo. 28 Mo cuu soo ɓo nyi me, me ga soo mo. 29 Yakuɓ faa nyi ko: Mo tǝ yeɓ ɓe me joŋ nyi mo tǝkine ŋgaɓ fan ɓo mo joŋ mor jol ɓe nyi mo ɓe. 30 Fan mai mo yea ne ko kǝpel ka me ge ya ba, ka pǝlli ya, ɗah so ɓoo ɓe, a pǝlli o. Masǝŋ ẽe mo mor ɓe. Ma ɓe me ga joŋ yeɓ mor yaŋ ɓe nekẽne? 31 Laban fii: Mo faa ɓǝ ah o, me ga nyi fẽe mo ne? Yakuɓ zyii faa: Mo nyi fan ki me ka. Amma mo joŋ fan mai me ga faa ɓǝ ah nyi mo ɓe, ka me ga pii pǝsǝ̃ǝ ɓo. 32 Tǝ'nan me ga kyãh kǝsyil ŋgaɓ fan ɓo daŋ. Me ga woŋ kǝsyil pǝsǝ̃ǝ maŋwǝǝ ah ne mafuu ah wala kǝsyil sǝgwii maŋwǝǝ ah ne mafuu ah ka marai fan soo ɓe ye ga yea. 33 Ne cok mo ga ge ka ẽe fan soo ɓe ɓe, njaŋ ɓe ye ga joŋ syedowal tǝ ɓe ba. Sǝgwii mai mo ŋgahɓ suu wala ŋwǝǝ suu ŋwǝǝ ya, ne pǝsǝ̃ǝ mai mo ka pǝfuu ya daŋ, mo ge lwaa ra kǝsyil ma ɓe ɓe, ka me kiŋ ɓo na nyinni. 34 So Laban faa: Pǝsãhe, mo yea tǝgbana ɓǝ faa zah ɓo.
35 Daga com ah sǝ, Laban syen tǝparswak ma ɗea suu tǝkine maŋgahɓ ah daŋ. Joŋ nai ne sǝgwii mai mo ŋwǝǝ suu ɓo ŋwǝǝ ne maŋgahɓ ah daŋ ne mai mo kan cokfãi ɓo wo suu tǝkine mai mo pǝfuu kǝsyil pǝsǝ̃ǝ daŋ. So nĩira nyi wee ahe. 36 Ne cok ah Laban soɓ Yakuɓ, kal ge cok ki, syee tǝ fahlii zah'nan sai. So Yakuɓ pii tǝcoŋ ŋgaɓ fan Laban.
37 Comki Yakuɓ cee jol kpuu pǝ̃ǝ camcam sai, sǝpǝǝwenǝǝ, cenne, tǝkine ɓaŋne, gbwãkke, ŋwǝǝ suu ah ŋwǝǝre. 38 Rǝk jol kpuu ah mo ŋwǝǝ ɓo ge pel gwii pǝ dah mai ŋgaɓ fan moo gin zwahra bii gŋ. Ne cok moo zwahra bii, a so yeera ki gŋ. 39 Ne cok gwii moo yeera ki pel jol kpuu ah ra mo rǝk ɓo, a bemra ma ɗea suu ɗea ne ma ŋwǝǝ suu ah tǝkine maŋgahɓɓe.
40 Yakuɓ woo wee pǝsǝ̃ǝ ahe, jin zahpel ɓǝǝ ge wo pǝsǝ̃ǝ ma ɗea suu ɗea ne mai mo pǝfuu kǝsyil pǝsǝ̃ǝ Laban. Yakuɓ ne ŋgaɓ fanne, soɓ suuki ne mǝ Laban a. 41 Ne cok gwii maswah ah mo tǝ yeera ki daŋ, Yakuɓ woo jol kpuu rǝk ga pel ɓǝǝ pǝ dahe, mor ka mo yeera ki kah ahe. 42 Amma gwii matǝ jok ah ra ye ɓe, ka rǝk gŋ ya. Matǝ jok ah mǝ Laban ye yeani, maswah ah ra mǝ Yakuɓ yo. 43 Ne fahlii mai Yakuɓ kǝ̃ǝ ge pel pǝlli, a ne faɓal pǝlli, a ne mǝǝ byak ne wǝǝ byak tǝkine njoŋnjoŋ ne korro daŋ pǝlli.