Vḛso ge gan Beltazar ne
1 Gan Beltazar ke vḛso ge ɓaŋlaŋ ne na naa ga̰l ge temel ge dubu ma pe. Ge na naa ge dubu mbe ma ndwara go, ɗage njot oyo̰r jiya̰l. 2 Fereya zi, gan Beltazar hon wak go, a gene na seɗe ge dinar ma, ne ge fool kaal ma ge na bá Nebukadnezar ne abe nama ne zok ge mbegeya ge Ursalima ne zi ya ma ya, ne da pe, bama ne na gwale ma, ne na gwale ge wanna digi ma, ne na naa ga̰l ge temel ma ba njot jiya̰l ne nama . 3 A gene seɗe ge dinar ma ge a ne abe nama ne zok ge Dok ge ne Ursalima go ya ma ya, gan poseya ne na naa ga̰l ge temel ma, ne na gwale ma, ne na gwale ge wanna digi ma, a njot jiya̰l ne nama. 4 Nama sḛ ma njot oyo̰r jiya̰l, a gá siya̰le dok ge ne ke ne dinar ma, ne fool kaal ma, ne fool ŋgirma ma, ne walam ma, ne uwara ma, ne njal ma me.
5 Swaga mbe go, ndu tok a̰me dyan ya gwa ne ɗuli koo, ka njaŋge kaŋ ge gan zok kal ta. Gan kwa tok mbe ne njaŋge kaŋ. 6 Gan dulwak kun ɓat, na sḛ wan vo, na pool á, na koo ma abe ndatɗa. 7 Gan ba̰y na pe, a gene na mbole ma, ne naa ge e waɗal ma, ne naa ge ke jam ma ya. Jan naa ge zwama ge suwal Babilon ne ma go, ndu ge daage pet ge ma̰ isi na kaŋ njaŋgeya mbe ya, hare na na pe, na ma̰ kan na ba̰r ge káál citat na ta, na kan bayir ge dinar na ka̰l zi, ne e na ga̰l ge ataa ge na muluk ne me. 8 Naa ge zwama ge gan ne ma pet, a wat ya na ta zi, a day ge isi kaŋ njaŋgeya mbe, ko hare na pe zum hon gan to. 9 Gan Beltazar dulwak kun ɓat, vo wan na, na naa ga̰l ge temel ma wan kḭḭmi.
Danyel hare kaŋ njaŋgeya ge mbidgil pe zum
10 Gan ná za̰ gan ma ne na naa ga̰l ge temel ma ka̰l farra, wat ya zok vḛso zi, jan go: «O gan, ka ne ndwara ɗiŋnedin! Ya̰ tene mo dwatɗa ma pe ya to, kaage mo dulwak kṵ to! 11 Ge mo suwal go, ndu a̰me ge o̰yom ge Dok ge mbegeya ne na zi ya go. Dam ma ge mo bá ne ma zi ya, a ɓó go ndu mbe da ne kwarra ge hatal, ne ɗalla, ne zwama ne na zi dimma ne zwama ge dok ma ne go. Mo bá Nebukadnezar, swaga ge ne ka gan e na ge naa ge mbole ma, ne naa ge e waɗal ma, ne naa ge ke jam ma pal pet. 12 Ne da pe, a ɓo go Danyel mbe ge a ne sya na dḭl Beltazar da ne o̰yom ge ajab ne na zi, wan kiya̰r ma pe, hare fare ge mbidgil ma pe, ben fare ge haŋle ma pe zum me. Tó me Danyel mbe ya, na sḛ ma̰ ben mo fare mbe pe zum baŋ.»
13 A mbo ne Danyel ya gan ndwara se. Gan ele na go: A mo Danyel ge mbi bá ne pá mo ne suwal Yuda ya mbe ne’a? 14 Mbi za̰ go, mo da ne o̰yom ge dok ma ne ne mo zi, mo da ne kwarra ge hatal, ne ɗalla, ne zwama ge ajab ne mo zi. 15 A gene naa ge zwama ma, ne mbole ma, ne naa ge e waɗal ma ya mbi ta, ne da pe nama isi kaŋ njaŋgeya mbe no, nama hare mbi na pe zum me. Amma a be day to. 16 Mbi za̰ go, mo da ne pool hare fare ge mbidgil ma pe zum, ne ben fare ge haŋle ma pe me. Se no, kadɗa mo ma̰ day isi kaŋ njaŋgeya mbe ya, mo hare mbi na pe zum me, mbi ma kan ba̰r ge káál citat mo ta, mbi kan bayir ge dinar mo ka̰l zi, mbi e mo ndu ge ataa ge mbi muluk ne me.
17 Danyel jan gan go: «Koy mo bobo ma, ko mo hon ndu ge ɗogle nama. Ago mbi ma̰ isi mo kaŋ njaŋgeya mbe, mbi hare mo na pe zum me. 18 O gan, Dok ge ne digi zi ya, ho̰ mo bá Nebukadnezar gan, pate na no, ɓó hormo no gḛ waɗeya. 19 Pateya ge Dok ne pate na zi, pehir ma, ne suwal ma, ne naa ge ne far wak ge daage ma pet, a ka ndat vo na ndwara se. Hun naa laar ɓyareya ge na ne zi, ka ya̰ naa ne ndwara laar ɓyareya ge na zi, her ndu ge daage pala digi laar ɓyareya ge na ne zi, ka gwan ne ndu ge daage pala se laar ɓyareya ge na ne zi me. 20 Swaga ge ne wá jegreya ne pala ga̰l zi, a ndage na ne na gan zi uzi no, ba̰ na hormo uzi no me. 21 A ya̰ na ne naa dasana ma buwal zi uzi, gá no dimma ne kavaar go, gá kat dagre ne kavaar ma no, gá sul zám no dimma ne nday ma go, mbyar so̰ na duur se no njagab, ɗiŋ kwa no go na Bage ne digi zi ya wa̰ muluk ge naa dasana ma ne ne na tok go ne, hon na ndu ge na laar ne ɓyare. 22 Ne jo̰, mo Beltazar ge na vya, mo kwa kaŋ mbe ma ne mo ndwara puy ɗe, mo be gwan ne mo pala se to. 23 Mo pili tene ne Bageyal ge ne digi zi ya, mo abe seɗe ge ne ka na zok zi ma ya se, aŋ ne mo naa ga̰l ge temel ma, ne mo gwale ma, ne mo gwale ge wanna digi ma, aŋ njó oyo̰r jiya̰l nama go no. Mo gá uware dok ge fool kaal ma, ne ge dinar ma, ne ge fool ŋgirma ma, ne ge walam ma, ne ge uwara ma, ne ge njal ma, nama ge a ne kwa, ko za̰, ko kwa fare to ma no. Amma mo be komre Dok, na ge ne wa̰ o̰yom ge mo ne, ne mborra ge mo ne ne na tok go to. 24 Da ne pe, e tok ya njaŋge kaŋ mbe no. 25 Kaŋ njaŋgeya mbe no: MENE, MENE, TEKEL, PARSIN. 26 Nama pe hareya no: MENE ‹isiya›. Dok isi muluk ge mo ne, kun na pe ya digi. 27 TEKEL ‹ndil dṵṵl›. A ndi mo kilo go, a ɓo no go mo fogor. 28 PERES ‹caɗeya›. A caɗe mo muluk ya se, hon Mede ma ne Perse ma.»
29 Swaga mbe go, Beltazar hon wak go, a ka̰ Danyel ba̰r ge káál citat, a ka̰ bayir ge dinar na ka̰l zi, a e na ndu ge ataa ge na muluk ne me.
30 Daal mbe zi juju, a hun Beltazar, gan ge Babilon ne.
Belsazar joŋ fĩi malii ahe
1 Comki goŋ Belsazar ɗii zaluu pel ah ujenere, nyi farel nyi ra, so zwahra bii lee kpuu vin ne ki. 2 Ne cok mo tǝ zwahra, Belsazar faa ka mo woora tahsah ma vãm kaŋnyeeri, ne ma vãm solai, tǝkine tahsah mai daŋ pah ah Nebukanezar mo woo gin ɓǝr yaŋ Masǝŋ yaŋ Jerusalem ge ne ko. Goŋ pepee kal ge ka woo ahe, mor ka ako, ne zaluu pel ahe, ne ŋwǝǝ ah tǝkine mǝǝ byak ah daŋ mo zwahra fan ne ko. 3 Ne pel sǝ, kal ge woora tahsah ahe, so ara daŋ zwahra bii lee kpuu vin ne ko, 4 so yiira masǝŋ ma zyeɓ ne vãm kaŋnyeeri, vãm solai, vãm syẽ, vãm fuu, kpuu, tǝkine ma zyeɓ ne tǝsal ne ko.
5 Ne pel nai sǝ, jol dǝfuu ge, tǝŋ ŋwǝǝ fan wo suu yaŋ ɓǝr yaŋ goŋe, pǝ cok mai wii pitǝrla mo sǝǝ cok ge ɓo gŋ pǝsãhe. Goŋ ne suu ah kwo jol mai mo tǝ ŋwǝǝ fan ne cok ahe. 6 Zahpel goŋ fer cam sǝ, zahzyil nǝǝ ko, suu kal ne coo ko, zahciŋɓal ah tǝŋ in ki. 7 So goŋ ɓyaŋ ɓǝ faa, mo gera ne za ẽe ciŋ, za kǝndaŋne, ne za ma fee ɓǝ ŋwǝǝmǝŋgai. Ne cok mo danra ge wo goŋ ɓǝr yaŋ, goŋ faa nyi ra: Koo zune mo gak kee fan ŋwǝǝ mai tǝkine kee mor ɓǝ ah nyi me ɓe, me ga ɓoo mbǝro syẽ ma na ma ɓe nyi ko, me ga saa fãi vãm kaŋnyeeri ga nyi sol ta, ako ga yea patǝ sai ne swah pǝ goŋ ɓe. 8 Za fatan goŋ daŋ gera pel ahe, amma koo dǝɓ vaŋno kǝsyil ɓǝǝ ma gak kee fan ŋwǝǝ ah tǝkine kee mor ɓǝ ah nyi ko kǝka. 9 Goŋ Belsazar swaa ɓǝ pǝlli, zahpel ah so fer cam pǝ'manne. Zaluu pel ah tǝra ru so joŋ ɗǝne laŋ ya.
10 Mah goŋ laa fan joŋ goŋ mo tǝ joŋra ne zaluu pel ahe, dan kal ge wo ɓǝǝ ɓǝr yaŋ pǝ cok ren farelle, so faa: Masǝŋ mo soɓ tǝtǝl goŋe! Goŋ mo gaɓ suu ɓo ne foo ɓǝ ka, mo soɓ zahpel ɓo fer cam ka ta. 11 Dǝɓ ki no pǝ sǝr goŋ ɓo, tǝ'yak masǝŋ matǝdaŋdaŋ ah ra no pǝzyil ahe. Ne cok pa ɓo mo yea kaa goŋ ɓo, lwaara yella, ne tǝtǝlli, tǝkine fatan tǝgbana mǝ masǝŋ ki ra wol ahe. So pa ɓo goŋ Nebukanezar ɓaŋ ko kan dǝɓlii ne ko tǝ za syiŋrĩ, za ẽe ciŋ, za kǝndaŋne, ne za ma fee ɓǝ ŋwǝǝmǝŋgai daŋ. 12 A ne yella, ne tǝtǝl ne fatan ma gak kee zah lomme, tǝ ɓǝ maɗǝk tǝ ɓoroo ah ɓo, a gak kee mor ɓǝ ma tǝsyeɓ ahe. Mor ahe, mo pepee ge ɗii dǝɓ ma ɗii ne Daniel, mai goŋ mo fer ɗii ɓo ne Beltesazar. A ga kee mor ɓǝ ŋwǝǝ ah daŋ nyi mo.
Daniel kee mor ɓǝ ŋwǝǝ ahe
13 So zaŋra Daniel ge pel goŋ ne ko. Goŋ faa nyi ko: Amo ko ye Daniel mai mo kǝsyil Yahuduen mai pa ɓe mo woo ra gin sǝr Yuda ge ne ko ne? 14 Me laa ɓǝ ɓo ɓe, faara aa ɓe tǝ'yak masǝŋ maki ah ra no pǝzyil ɓo, me so laa laŋ mo ne yella, ne tǝtǝl tǝkine fatanne. 15 Me faa mo ɗiira za fatan ne za ẽe ciŋ ge pel ɓe ne ko, ka mo keera fan ŋwǝǝ mai tǝkine kee mor ɓǝ ah nyi me, amma gak keera mor ɓǝ ah ya. Ame laa mo gak tan mor ɓǝ maɗǝk ahe, mo kee mor ɓǝ mai mo muŋ ɓo syeɓɓe. 16 Zǝzǝ̃ǝko, mo gak kee fan ŋwǝǝ mai tǝkine kee mor ɓǝ ah nyi me ɓe, me ga ɓoo mbǝro masyẽ ah na ma ɓe nyi mo, me ga saa fãi vãm kaŋnyeeri gai mo sol ta, mo ga yea patǝ sai ne swah pǝ goŋ ɓe.
17 Daniel zyii zah goŋ faa: Goŋe, mo kaa ne fan nyi ɓo, mo 'yah ɓe, mo nyi nyi dǝɓ ki o. Amma me ga kee fan mai mo ŋwǝǝ ɓo tǝkine mor ɓǝ ah daŋ nyi goŋe. 18 Masǝŋ mayǝk joŋ pa ɓo Nebukanezar ciŋ goŋ malii ahe, nyi yǝk ne swah daŋ nyi. 19 A pǝyǝkki, za sǝr daŋ, zahban camcam, za ma faara zah camcam daŋ, a ɗuura gal ah ne coo pel ah coo. Mo 'yahko ka in dǝɓ pǝ wul ɓe, a inni. Mo 'yahko ka soɓ dǝɓ ne cee ɓe, a soɓɓe. Mo 'yahko ka yii dǝɓ wala tǝr dǝɓ ɓe, a gakke. 20 Amma ne cok mo tǝŋko yii suu ahe, zahzyil ah joŋ pǝyakke, mor ah Masǝŋ nĩi ko gin tǝ fakal goŋ ah ge lalle, yǝk ah wǝǝ gin tǝtǝl ahe. 21 Nĩira ko kǝsyil dǝfuu ge lalle, ɓǝ foo ah so ge tǝgbana mǝ nǝǝ cokki, kaa kǝsyil korro cokki, re wom tǝgbana dǝǝ, a swan lal gakgak nooko, mahm nǝn tǝtǝl ahe. Amma fahfal ah so tǝ, Masǝŋ mayǝk ye lwaa goŋ sǝr daŋ ɓo, a gak nyi goŋ nyi dǝɓ mai mo 'yah ko ɓo.
22 Amma amo Belsazar, mo ye wel ahe, mo tǝ ɓǝ marai belbelle, mo so wonsuu ɓo ya. 23 Amo joŋ ɓǝɓe' wo Dǝɓlii ma coksǝŋ, mo woo tahsah ɓǝr yaŋ ahe. Amo, ne zaluu pel ɓo, ne ŋwǝǝ ɓo tǝkine mǝǝ byak ɓo, we zwah bii lee kpuu vin ne ko, we so yii masǝŋ ma joŋ ne vãm kaŋnyeeri, vãm solai, vãm syẽ, vãm fuu, kpuu, tǝkine tǝsal ne ko - masǝŋ mai mo ka kwanra cok wala laa sok ya, mo tǝra fan ki ya ta. Amma Masǝŋ mai tǝ'yak ɓo mo jol ahe, ne fahlii ɓǝ ɓo daŋ, mo zyii ka yii ko ya. 24 Mor ah Masǝŋ pee jol mai ge ka ŋwǝǝ ɓǝ ahe.
25 Ɓǝ ŋwǝǝ ah a naiko: Kee ɓe, kee ɓe, lii ɓe, woŋ ɓe. 26 Mor ɓǝ ah a naiko: Kee ɓe, 'yah cuu: Masǝŋ kee zah'nan goŋ ɓo ɓe, zah'nan ah vǝr ɓe ta. 27 Lii ɓe, 'yah cuu: Liira mo tǝ kilo ɓe, lwaara yǝk ɓo ka pǝlli ya. 28 Woŋ ɓe, 'yah cuu: Woŋra goŋ ɓo kǝsyil Medien ne Persien ɓe.
29 Ne pel gwari sǝ, goŋ Belsazar faa nyi za yeɓ ah ra, mo ɓoora mbǝro syẽ nyi Daniel, mo saara fãi vãm kaŋnyeeri ge nyi sol ta, so joŋ ko na patǝ sai za ne swah pǝ goŋ ahe. 30 Ne suŋ moo sǝ ta, ira Belsazar goŋ sǝr Babilon pǝ wulli. 31 Darius Mediyo kaa goŋ pǝ cok ahe, ka Darius joŋ syii ɓo jemma yea tǝtǝl gwa.