Gegelo ma ne oyo̰r
1 Bage ɗiŋnedin jan mbi go: 2 «Mo ndu dasana, ke fare sḭ a̰me Israyela vya ma pal. 3 Jya̰ nama go: Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go:
Gegelo a̰me ge ga̰l,
na ganwak ma fiyal,
na ganwak saam ma twala,
na saam ma njiya,
kat ndabcar mbitimbiti.
Ɗage mbo suwal Liban ya,
mbo hál uwara Sedre wak leŋge ya uzi.
4 Hál uwara tok ma,
mbo ne nama suwal ge naa ge ke tujar ma ne ya,
mbo kan nama naa ge ke suk ma suwal go.
5 Hé kaŋ hir a̰me ge suwal mbe ne,
mbo dol na swaga kan do̰y go,
mbo ɗḭ na mam wak go
dimma ne daal go.
6 Kaŋ hir mbe pyar digi,
saŋge ne oyo̰r go,
só na tok ma se,
amma be ser zum ga̰l to.
Na tok ma so ndwara mbo gegelo ta,
na too ma kat gegelo mbe pe se me.
A saŋge oyo̰r ge ne mbá tok ma gḛ,
ge ne gaar ma gḛ me.
7 Amma gegelo a̰me ge ga̰l ge ɗogle,
ge ganwak ma fiyal,
ge saam ma njiya yan’a.
Ndi, ne swaga ge na ne ɗḭ ne go,
oyo̰r mbe kan na too ma so mbo na pe zi ya,
dol na tok ma na ta ya,
ndwara go na ka̰ mam na pal.
8 A ɗḭ na swaga ge kwaɗa go,
mam wak go,
ndwara go na dó tok ma se,
na tó vya ma,
na saŋge oyo̰r ge siŋli.»
9 Jya̰ go, Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go:
«Oyo̰r mbe da ne pool lubri se ɗaa?
Gegelo ge zḛ ge mbe mbo mbugi na pe digi,
mbo karge na vya ma uzi,
mbo syal na uzi,
ne da pe na tok ge ne ɗufi giya̰l ma fya̰ uzi mwaɗak to’a?
Mbo gwan kat go na ɓó pool,
ko naa ɓase ɓya ɗo,
na ba mbugi na uzi to.
10 Ndi, ɗḭ ya go, mbo lubriya se ɗaa?
Swaga ge saam ge ham ge ne mbo ɗage ya kwalla na ta,
mbo fyá̰ na uzi to ɗaa?
Mbo fya̰ na uzi ne swaga ge na ne ɗḭ ne go.»
11 Bage ɗiŋnedin jan mbi go: 12 «Jya̰ naa ge be za̰ wak to mbe ma go: Aŋ wan fare mbe pe to ɗaa? Jya̰ nama go: Gan ge Babilon ne mbo ya Ursalima go, wa̰ na gan ma ne na naa ga̰l ma no, gene nama mbo na ta Babilon ya no. 13 Wa̰ ndu a̰me ne hir ge gan ne zi no, ke wak tuli ne na no, é na guni tene no me, abe naa ge pool ge suwal ne ma no me, 14 ne da pe, suwal gá jyale ŋgeɗo, na gwan ɓol pool ge her na pala digi to, na koy na wak tuli cemet me. 15 Amma na sḛ kuri na wak, teme naa mbo suwal Masar no, ne da pe na ho̰ na tisi ma ne naa ɓase gḛ me. Swaga ke go mbe no go, na sḛ mbo zam zḛ ɗaa? Mbo ɓol viya̰ ge ɓurra ɗaa? Na sḛ gū wak tuli, mbo ɓol viya̰ ge ɓurra ɗaa? 16 Ne jo̰ mbi da ne ndwara, ka̰l ge Bageyal Bage ɗiŋnedin ne, na sḛ mbo su ge suwal ge gan ge ne ho̰ na gan mbe ne go, na ge na sḛ ne sḛ na fare, ge ne ndá wak tuli ge bama ne ke ta buwal zi na koo zi, mbo su Babilon go. 17 Ko gan ge Masar ma ne ka ne asagar ma gḛ, ne ɓase ma ceɗed na pe go puy ɗe, mbo day ge mbar na to, swaga ge Babilon ma ne mbo tor swaga ya digi, ne al tuul ma ne hun na ɓase pe go. 18 Ne jo̰ na sḛ sḛ́ na fare, gu wak tuli ge bama ne ke ta buwal zi no, a na sḛ vḭ fare mbe ne, gwan ke sone mbe ma no me, mbo ɓol viya̰ ge ɓurra to bat.
19 Ne pe no, Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go: Ne jo̰ mbi da ne ndwara, ne senna ge ne sḛ fare mbe, ne gulla ge na sḛ ne gu mbi wak tuli, mbi mbo é dṵṵl mbe na pal. 20 Mbi mbo hul mbi boy na ndwara zḛ, mbi mbo wan na. Mbi mbo gene na mbo Babilon, ya go, mbi mbo kun sarya na pal ne sone ge ne ke mbi ndwara se pe. 21 Na asagar ge pateya ma pet a mbo su pore zi, na naa ge ne mbo gá ya ne ndwara ma, a mbo ɓarse se sasar. Aŋ mbo kwa go, na mbi Bage ɗiŋnedin mbi jya̰ fare mbe ne.
22 Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go: Mbi sḛ, mbi mbo hal uwara Sedre wak ge leŋge, mbi mbo hel na pala ge ne digi ya dab, mbi mbo mbo ɗḭ na ge njal ge ne waɗe ne haal pala digi ya. 23 Mbi mbo mbo ɗḭ na njal ge haal ge Israyela ne pala digi. Mbo ɗufi, mbo tol vya ma, mbo saŋge uwara Sedre ge siŋli. Njoole hir ge daage a mbo mbo ya kat na digi, a mbo gá kat na soŋgoy zi. 24 Go no, uwara ge ne ful zi ma pet a mbo kwa go mbi Bage ɗiŋnedin ne. Mbi bage ne syal uwara ge haal ma uzi ne, mbi e uwara ge jabso ma donna digi ne me, mbi bage ne e uwara ge twagal ma fya̰ ya ne, mbi e uwara ge fiya̰l ma ɗufiya ne me. Mbi Bage ɗiŋnedin, mbi jan ne, mbi ke ne me.»
Ɓǝ kikiŋ vak ne kpuu vin
1 Dǝɓlii faa nyi me: 2 We dǝfuu, mo faa ɓǝ kikiŋ nyi za Israel. 3 Mo faa nyi ra Masǝŋ Dǝɓlii faa: Dǝɗuŋ malii ah no a ne yee pǝwahe , a pǝ'ah ta, tǝ̃ǝ wo suu ah pǝsãh no cam. Dǝɗuŋ ah zoo ge tǝ waa Liban, hao tǝdaa kpuu bah ah mai mo pǝ̃ǝ ge ɓo sǝŋ, 4 so ɓaŋ kal ge pǝ sǝr za joŋ fillu ne ko, so ge pee pǝ yaŋ malii ma joŋ fillu. 5 So loo kpuu macuu ah gin pǝ sǝr Israel, ge pee kpuu ah pǝ 'wah masãh ah ma joŋ fan lii, mai bii mo gŋ, ka mo giŋ kpuu ahe. 6 Kpuu ah so dǝ, ciŋ kpuu vin a pǝcõo kpǝree, so dǝ̃ǝ ge lal pǝ'ahe, jol ah ra so dǝ̃ǝ kal ge fah kǝ wo vakke, sǝ̃ǝ ah kal ge mor sǝr pǝɗǝkki, kpuu vin ah ɓer jol pǝpãare, a ne goo pǝlli ta. 7 So dǝɗuŋ malii maki ah no , yee ah pǝwahe, a ne tǝ̃ǝ wo suu mbaŋmbaŋ, so kpuu vin fer sǝ̃ǝ ah rǝk ge fah kǝ wol ahe, fer jol ah ra laŋ rǝk ge kǝ wol ah ta, mor ka vak ah mo sah bii nyi ko, ka kal ma pǝ 'wah mai mo pee ɓo gŋ. 8 Amma kpuu vin ah uu ɓo pǝ 'wah masãh ahe, so a ne bii pǝlli ta, a gak zyee goo ne ko, a lee syẽmme, a so ciŋ kpuu vin masãh lii ahe.
9 Mor ahe, ame Masǝŋ Dǝɓlii me tǝ fii na fii: Kpuu vin ma morãi a gak joŋ fan sãh no ne? Vak ma kǝpel kŋ ka ga loo sǝ̃ǝ ah a so ɓuu lee ahe, tǝkine hah jol ah ra ka mo yak ya ne? 10 Oho, dǝ sǝ̃ǝ ɓe, amma a ga giŋ ka joŋ dǝɓlii ne? Zyak sǝŋ mo nǝǝ ge tǝl ah ɓe, ka yak ya ne? Ka ga yak pǝ cok ah mo giŋ ɓo gŋ ya ne?
Mor ɓǝ kikiŋ ahe
11 Dǝɓlii so faa nyi me: 12 Mo fii za ŋwookyaŋ rai ɗǝ, tǝra mor ɓǝ kikiŋ ah ɓe ne? Mo faa nyi ra, goŋ Babilon ge yaŋ Jerusalem, ge gbǝ goŋ ne zaluu pel ah ra kal ge sǝr Babilon ne ko. 13 So ɓaŋ dǝɓ morsǝ̃ǝ goŋ vaŋno gbǝ zah ne ki, so joŋ ko haa zahe, ka mo urko ɓǝ ki ka. So woo zaluu sǝr ah kal ne ko, 14 mor ka tǝr za sǝr ah ka mo gak ɓaŋra tǝtǝl ge sǝŋ ka, so ka mo syeera mor ɓǝ gbanzah ah ne goŋga. 15 Amma goŋ sǝr Yuda so ur ɓǝ ne ki. So pee za kal ge sǝr Egiɓ mor ka mo gbahra jol ah ne pǝrri, ne za sal pǝpãare. Ɓǝ ah a ga jol ah no ne? A gak ǝ̃ǝ ne fahlii mai no ne? Ka gak syel ɓǝ gbanzah ah bai lwaa kiita ya.
16 Masǝŋ Dǝɓlii faa: 'Manna, ame ye Masǝŋ ma ne cee, goŋ nyẽe a ga wǝ sǝr Babilon, mor syel ɓǝ haazah ah mo haa, ne ɓǝ gbanzah ah mo gbǝ ne goŋ Babilon mai mo ɓaŋko kan tǝ goŋe. 17 Koo Farao sǝr Egiɓ ne za sal ah mo pǝpãa pǝlli ko laŋ, ka gak gbah jol ah ne cok mai Babilonien mo ge tǝ worra sǝr ga sǝŋ wo ɓaale ka yee gŋ ga ik za pǝlli pǝ wul ko ya. 18 Syel ɓǝ haazah ah mo haa ɓo, ne ɓǝ gbanzah mai mo gbǝko daŋ. Joŋ fan mai naiko, ka ga ǝ̃ǝ ya.
19 Masǝŋ Dǝɓlii faa: 'Manna ame ye Masǝŋ ma ne cee, me ga ŋgoŋ kiita tǝl ahe, mor syel ɓǝ gbanzah mai mo haako zah ne tǝɗii ɓe tǝ ɓǝ ah ŋ zye ga syee mor ahe. 20 Me ga saa mǝmmǝǝ pel ah gbǝ ko ne ko, me ga joŋ ka mo gera sǝr Babilon ne ki, me ga ŋgoŋ kiita tǝl ah gŋ ŋhaako, mor joŋ ɓǝɓe' ɓo wo ɓe. 21 A ga ikra sooje ah maswah ah ra daŋ zah sal pǝ wulli, so mai mo coŋra ɓo sǝŋ ne cee daŋ a ga myahra ga laa sǝr nai daŋ. So we ga tǝ, ame Dǝɓlii me ye faa ɓǝ ah ɓo.
Masǝŋ ga joŋ ɓǝ 'nyah mai mo faako ɓo
22 Masǝŋ Dǝɓlii faa: Me ga ɓaŋ jol kpuu bah ah malaŋ mawah kal ra daŋ, me ga hao, me ga pee tǝ waa mawah ahe, 23 tǝ waa mawah ah kal waa daŋ pǝ sǝr Israel. Kpuu ah a ga ɓer jolle, a ga lee syẽmme, so a ga ciŋ kpuu bah ma'man ahe, zahban juu daŋ a gera gŋ, a ga kaara mor cee ahe. 24 Kpuu mai mo pǝ sǝr ah daŋ a ga tǝ, ame ye Dǝɓlii, me ga cee kpuu maluu ah ga sǝŋ, amma me ga joŋ manyee ah ra giŋ pǝwahe. Me ga yak kpuu mapǝ̃ǝ ah ra, amma me ga joŋ kpuu mai mo yak ɓo zyee goo pǝ̃ǝ. Ame Dǝɓlii me ye faa ɓǝ ah ɓo, so me ga joŋ fan mai me faa ɓǝ ah ɓo ta.