Gwanna ge Dok ne ya zok ge mbegeya zi
1 Ndu mbe gwan ne mbi ya ge viya̰ wak ge ne saŋge ndwara le ham ge ya go. 2 Mbi kwa hormo ge Dok ge Israyela ne yanna ne le ham ya, na ko̰r vinna ka dimma ne maŋgaɗam ga̰l yuwam sḭḭl ne vin go, hormo ge na ne zen kwaya̰l suwar pal pet. 3 Daalam ge mbi ne ɓó mbe ka dimma ne daalam ge mbi ne ɓó na swaga ge Dok ne mbo ya vḛne suwal Ursalima go go, ko dimma ne daalam ge mbi ne ɓó na maŋgaɗam Kebar wak go go. Mbi kubi mbi ndwara suwar zi. 4 Hormo ge Bage ɗiŋnedin ne wat ya zok ge mbegeya zi ne viya̰ wak ge ham ge. 5 O̰yom her mbi, gene mbi ge yapul ge zi ge ya, ndi, hormo ge Bage ɗiŋnedin ne wi zok ge mbegeya pul. 6 Mbi za̰ ka̰l jan mbi fare ne zok ge mbegeya pul zi, ndu mbe ne mḛya ne mbi ziyar go. 7 Jan mbi go: «Mo ndu dasana, swaga mbe no, a mbi hool gan ne, a swaga ge mbi ne kan mbi koo ma ne go ne. Mbi mbo gá katɗa Israyela vya ma buwal zi ɗiŋnedin. Pehir ge Israyela ne ma ne nama gan ma, a mbo gwan ndil mbi dḭl ge mbegeya kaŋ senna ne bama kaya kerra ma, ne mbul bama gan ma ge swaga mbe no go to bat. 8 Gan ma e bama zok wak dagre ne mbi zok wak, a e bama zok wak keŋ ma ge mbi zok wak keŋ ziyar go, a gulum ne mbi zok ma, ne ge nama ne buwal zi ne ɗeŋgo. A hat mbi dḭl ge mbegeya ya seŋgre ne bama kaŋ kerra ge seŋgre kakatak ma, ne pe no, mbi pú nama uzi ge pore juliliya ge mbi ne zi no. 9 Se no, Israyela ma mbo gá be ge ke kaya, a mbo abe bama gan ma siya ma uzi ya ne mbi ta, mbi mbo gá katɗa nama buwal zi ɗiŋnedin.
10 Mo ndu dasana, wa̰ pehir ge Israyela ne zok mbe fare pe, ne da pe, saaso wa̰ nama ne ya̰l ge nama ne pe. Nama hé zok mbe nama ndwara zi kwaɗa. 11 Kadɗa saaso ke nama ya ne nama kaŋ ge a ne ke ma pe pet ɗe, ŋgay nama zok mbe sinna, swaga ge zok ma ne sin go, na viya̰ wak ge wat zi ma ne ge wat zum ma, ne na nṵsiya ma pet, ne na eya ma pet, ke nama na kwarra, njaŋge nama na nama ndwara go, ne da pe, nama koy na nṵsiya ma pet, ne na eya ma pet, nama ke mborra nama pal me. 12 Eya ge ne zok ge mbegeya pe no: Swaga ge ne koŋle na se, ne njal pala digi pet, a swaga ge mbegeya ne. No a eya ne zok ge mbegeya pe ne.»
Twal tuwaleya
13 Ndi ŋgayya ge twal tuwaleya ne no. Na tok pyaso ŋgayya mbe mbo tok pyaso ŋgayya ɗu ne tok pul fiyal ɗu. Na pe ge seɗe ge a á na tuul ɗugul koŋleya se tok pyaso ŋgayya ɗu, na fiyal tok pyaso ŋgayya ɗu me. Ne tuul wak go mbo digi, na pe dolla haal ka tok pul fiyal ɗu. Twal tuwaleya mbe haal no: 14 Ne na pe ge suwar se go mbo na pala ge tuŋsi zi go, na haal mbo tok pyaso ŋgayya azi, gwan ndwara zi tok pyaso ŋgayya ɗu, ne na pala ge tuŋsi zi mbe go na haal gwan mbo digi tok pyaso ŋgayya anda, gwan gwan ndwara zi tok pyaso ŋgayya ɗu. 15 Ne na pala ge digi ge mbe go, swaga kan ol haal mbo digi tok pyaso ŋgayya anda, na keŋ ma her digi dimma ne kḭḭm ma go me. 16 Swaga kan ol mbe na ziyar ma twala mbya ta cecḛ, a ka tok pyaso ŋgayya wol para azizi. 17 Na pala ge digi ge mbe twala ma ne na fiyal mbya ta cecḛ, a ka tok pyaso ŋgayya wol para andanda. Na wak ge zum ge ka sinna digi haal tok pyaso ŋgayya nus, a al na ziyar se ɗugul tok pyaso ŋgayya ɗu me. A ndé mbo na pala ge azi mbe digi ya da ne swaga e koo ge ne ka na ziyar le ge ham ge go.
18 Ndu mbe gwan jan mbi go: «Mo ndu dasana, Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go: Swaga ge twal tuwaleya mbe ne mbo sinna ndwara tyare tuwaleya ge tilla uzi ma, ne cigi swama ge kavaar ma na pal ɗe, eya ge ne na pe ma no: 19 Mo mbo hon naa ge ke tuwaleya ma, nama ge ne hir ge Sadok ne zi ma, nama ge ne mbo ya mbi ndwara se ke mbi temel ma, nday dalu ɗu ne tuwaleya ge sone ne pe, ka̰l ge Bageyal Bage ɗiŋnedin ne. 20 Mo mbo ame na swama, mo vin na twal tuwaleya keŋ ge ne hé digi dimma ne kḭḭm go ge anda ma ta, mo vin na ge na pala ge digi ge azi keŋ ma ta, mo vin na ge na wak ge digi go koŋleya se me. Go no, mo ba pore na sone, mo ba hat na yaɗat. 21 Mo her nday dalu ge a ne tyare na ne sone pe, a mbo til na uzi ya ge swaga a̰me ge zok ge mbegeya ne go, swaga ge mbegeya le uzi ya. 22 Dam ge azi go, mo mbo wan bemjere ge be saaso, mo tyare na tuwaleya ne sone pe, mo hat twal tuwaleya mbe mbegeya dimma ne mo ne ke ne nday dalu go. 23 Swaga ge mo ne mbo á ne hat twal tuwaleya mbegeya ya, mo mbo wan nday dalu ge be saaso ɗu, ne gamla ge be saaso ɗu me, 24 mo ba tyare mbi Bage ɗiŋnedin nama. Naa ge ke tuwaleya ma mbo kan yuwam nama ta, a ba tyare mbi nama tuwaleya ge tilla uzi. 25 Ɗiŋ dam ɓyalar, mo mbo ka tyare bemjere ɗu ne tuwaleya ge sone ne pe dam ne dam, mo mbo ka tyare nday dalu ge be saaso ɗu, ne gamla ge be saaso ɗu me. 26 Go no dam ma ɓyalar, a mbo pore twal tuwaleya, a mbo hat na harcal ndwara e tok na pal. 27 Swaga ge dam mbe ma ne mbo á ya, dam ge tiimal go, naa ge tuwaleya ma mbo gá tyare aŋ tuwaleya ge tilla uzi ma ne tuwaleya ge ba̰a̰n ne ma, go no mbi mbo ame nama, ka̰l ge Bageyal Bage ɗiŋnedin ne.»
Dǝɓlii pii soo ge pǝ yaŋ ahe
1 Dǝɓ ah zaŋ me kal ge wo zahfah ma fah morcomzah'nan ne ko. 2 Me kwo cokfãi ma cuu yǝk Masǝŋ Israel gŋ, tǝ gin fah kǝmorcomzah'nan ginni, kyaŋ Masǝŋ a cii tǝgbana mai bii moo ciini, cokfãi ah sǝǝ tǝ sǝr ne lii ah daŋ. 3 Fakwan ah me kwo, a tǝgbana mai me kwo ne cok mai Masǝŋ mo ge tǝ ɓeɓ yaŋ Jerusalem, ne mai me kwo kah el Kebar kŋ. So me ɗǝŋ zahpel ge tǝ sǝrri. 4 So yǝk Dǝɓlii syee zahfah ma fah morcomzah'nan kal ge yaŋ Masǝŋ.
5 Tǝ'yak Masǝŋ ɓaŋ me gin tǝ sǝrri, so kal ge zahpiicel ne me, me ge kwo yǝk Dǝɓlii baa yaŋ Masǝŋ ɓo kǝrkǝrri. 6 Dǝɓ ah uu kah ɓe gŋ, so me laa Dǝɓlii tǝ faa ɓǝ daga ɓǝr yaŋ Masǝŋ gin nyi me. 7 Faa: We dǝfuu, mai fakal goŋ ɓe yo, me ga kaa gŋ nyee kǝsyil za Israel, me kaa goŋ tǝ ɓǝǝ gŋ ga lii. Za Israel ne za goŋ ɓǝǝ ka ga ɓeɓra tǝɗii ɓe matǝdaŋdaŋ ne juupel wo masǝŋ ki ra, wala ne cii wul za goŋ ɓǝǝ pǝ cok mai faɗa yao. 8 Za goŋ a vuura yaŋ goŋ ɓǝǝ kah yaŋ ɓe, a kanra zahfah yaŋ goŋ ɓǝǝ kah zahfah yaŋ ɓe, sai korvuu ye woŋ kǝsyil ɓe ɓo ne ra to. Ɓeɓra tǝɗii ɓe matǝdaŋdaŋ ne yeɓ maɓea ah mai moo joŋra. Mor ah me ɓaŋ kpãh me muŋ ra ne ko. 9 Zǝzǝ̃ǝ mai sai mo soɓra syee mor masǝŋ ki ra, mo woora wul za goŋ ɓǝǝ gin nyee kal ne ko. Mo joŋra nai ɓe, me ga kaa kǝsyil ɓǝǝ ga lii.
10 So Dǝɓlii syee ge pel ne ɓǝ faa ah faa: We dǝfuu, mo cuu ɓǝ yaŋ Masǝŋ nyẽe nyi za Israel, tǝkine ɓǝ 'man ah daŋ ka mo tǝra, ka swãa mo re ra tǝ ɓǝ yeɓ ɓe' ɓǝǝ moo joŋra. 11 So ka swãa mo re ra tǝ ɓǝ fan mai mo joŋra ɓe, ka mo so cuu ɓǝ yaŋ ah nyi ra, yaŋ ah moo ga yea naino, ne fan ma ɓǝr ah ra, ne zahfah ah ra ma ga yaŋ, ne cok ma pǝ̃ǝ gŋ ga lalle, ne ɓǝ ma faa tǝl ah ra tǝkine ɓǝ lai ah daŋ mo cuu nyi ra. Mo ŋwǝǝ fan ah daŋ nyi ra ŋwǝǝre mor ka mo ẽera fahlii fan daŋ mo zyeɓ ɓo, ka mo gak gbǝra ɓǝ lai ah ra daŋ ta. 12 Mai ɓǝ lai ma mor yaŋ Masǝŋ yo: Cok mai mo ryaŋ yaŋ ah ɓoo ɓo kǝsyilli, ŋhaa ge dai tǝ waa sǝŋ, nǝǝ ɓo mor Masǝŋ, a daŋdaŋ.
Cok joŋ syiŋrĩ
13 Mai fahlii ma lii cok joŋ syiŋ yo, liira ne fan lii fan ma lii ah ra na ma lii yaŋ Masǝŋ ta. Lak mai mo ciira ɓo mor cok joŋ syiŋ ryaŋ ɓoo ɓo kǝsyil ne ko, ɗǝk ah ma ga sǝŋ a raita meetǝr, 'ah ah laŋ a raita meetǝr ta. Tǝkee cok joŋ syiŋ ah ma nefah kǝlal mo ɓaŋra ɓo ne fan zyaŋ ɓo, giŋ ah ma ga sǝŋ a nǝn malamlii ne wor jolle. 14 Cok joŋ syiŋ ah ur daga tǝ sǝr sǝŋ sǝ, ŋhaa ge dai tǝtǝl ah sǝŋ, giŋ ah a meetǝr vaŋno. So ur gin tǝ nyah ah ma zakǝlaŋ ah ŋhaa ge dai tǝ nyah ah ma zakǝlii ah kiŋ zyaŋ cyõo, wah ah a meetǝr gwa, 'ah ah a raita meetǝr. 15 Giŋ cok joŋ syiŋ ah a meetǝr gwa, a joŋra syiŋ suŋwii tǝtǝl ahe, so nyah ah nai daŋ nǝǝ ge ɓo sǝŋ pǝwah na ciŋ. 16 Tǝtǝl cok joŋ syiŋ ah ma sǝŋ tǝ lii a ne nyah nai ta, wah ah kiŋ zyaŋ cyõo a meetǝr yea, 'ah ah kiŋ zyaŋ cyõo laŋ a meetǝr yea ta. 17 Kǝsyil ah laŋ a ne nyah nai ta, nyah ah ra daŋ a meetǝr rǝŋ rǝŋ, tǝkee ah mo ɓaŋra ɓo ne fanne, giŋ ah a nǝn malamlii ne wor jolle. (Lak mai mo ciira ryaŋ cok joŋ syiŋ ɓo ne kŋ 'ah ah a raita meetǝr.) Cok yee ga tǝ cok joŋ syiŋ ah vuu ɓo nǝfah kǝmorcomzah'nan ahe.
Nǝǝ cok joŋ syiŋ ka yea daŋdaŋ
18 Masǝŋ Dǝɓlii faa nyi me: We dǝfuu, mo laa ɓǝ mai me tǝ faa nyi mo. Cok joŋ syiŋ mo vuu vǝr ɓe, mo joŋ syiŋ suŋwii tǝl ahe, mor ka nǝǝ cok joŋ syiŋ ah ne ka mo yea daŋdaŋ, mo mee syim faɓal mai mo ŋgoŋra ɓo mor joŋ syiŋ ge tǝtǝl ah ta. 19 Za joŋzahsyiŋ ma mor ban Lewi, za ma morsǝ̃ǝ Sadok ara ye ne fahlii ka gin joŋ yeɓ pel ɓe to. Ame Dǝɓlii Masǝŋ me ye faa ɓǝ ah ɓo. Mo nyi ŋgǝǝri nyi ra, ka mo joŋra syiŋ ma mor ɓaŋ faɓe' ga lal ne ko. 20 Ka mo 'naa syim ah biŋ, mo tah ge wo ciŋ mai mo tǝ cok joŋ syiŋrĩ, ne wo nyah cok joŋ syiŋ ma kǝsyil ahe, so ne wo fan mai mo ɓaŋra kah ah ɓo ne ko. Ne fahlii joŋ ah naiko mo ga vãh cok joŋ syiŋ nǝǝ, a ga yea mor yeɓ Dǝɓlii to. 21 So ka mo ɓaŋ ŋgǝǝri mai mo nyira ɓo mor joŋ syiŋ ma ɓaŋ faɓe' ga lalle, ka mo ge syak tǝ wii pǝ cok mai mo ŋgoŋra ɓo fahfal yaŋ Masǝŋ lalle. 22 Ka tǝ'nan ah mo ɓaŋ kǝdai mai cok ɓe' mo ka wol ah ya, ka mo joŋ syiŋ ma ɓaŋ faɓe' ga lal ne ko. Mo vãh cok joŋ syiŋ nǝǝ ne syim ah tǝgbana mai mo joŋ ne ŋgǝǝri ta. 23 Ne cok mo joŋ nai vǝr ɓe, ka mo ɓaŋ ŋgǝǝri ne kǝbǝr mai cok ɓe' mo ka wo ɓǝǝ ya, 24 ka za joŋzahsyiŋ mo rǝkra tǝm ge wo ɓǝǝra, ka mo joŋra syiŋ suŋwii wo ɓe ne ko. 25 Zah'nan Masǝŋ daŋ we joŋ syiŋ ma ɓaŋ faɓe' ga lal ne kǝdai, ŋgǝǝri, ne kǝbǝrri, ŋhaa joŋ zah'nan rǝŋ. Fan ah ra daŋ mo yea ne cok ɓe' wol ka. 26 Sai za joŋzahsyiŋ mo vãhra cok joŋ syiŋ ah nǝǝ nai zah'nan rǝŋ, ka mo zyeɓra cok joŋ syiŋ ah ne mor ka joŋ yeɓɓe. 27 Luma vaŋno mo pǝ̃ǝ kal ɓe, ka za joŋzahsyiŋ mo tǝŋra joŋ syiŋ tǝ cok joŋ syiŋ ah o, syiŋ suŋwii, ne syiŋ ma nyi jam. So me ga laa pǝ'nyah ne we daŋ. Ame Dǝɓlii Masǝŋ me faa naiko.