Viya̰ wak ge ham ge
1 Ndu mbe mbo ne mbi ya viya̰ wak ge zum ge ge zok ge mbegeya ne go, na ge ne ka le ge ham ge go, Viya̰ wak mbe ka dibiya. 2 Bage ɗiŋnedin jan mbi go: «Viya̰ wak mbe mbo gá dibiya mbe go no, a mbo hage na se to, ndu a̰me mbo wat ya zi ne na to, ago Bageyal Dok ge Israyela ne wá ya zi da ne na. Mbo kat dibiya. 3 Ga̰l ge ne hool pal, ne ga̰l ge na ne pe, da ne pool zam kaŋzam ge mbegeya ge Bage ɗiŋnedin ndwara se. Ne viya̰ wak mbe no da ne pool wat zi ne wat zum na go.»
Eya ne wat zok ge mbegeya zi pe
4 Ndu mbe gene mbi ya viya̰ wak ge kuu ge go, ge zok ge mbegeya ndwara go ŋga. Ndi hormo ge Bage ɗiŋnedin ne wi zok ge Bage ɗiŋnedin ne ya tap. Mbi kubi mbi pul suwar zi. 5 Bage ɗiŋnedin jan mbi go: «Mo ndu dasana, ke haŋgal, dó mo ndwara kwaɗa, só mo togor, za̰ fare ge mbi ne jan mo ne eya ge zok ge Bage ɗiŋnedin ne pe ma pet, ne na hateya ma pe pet me. Ke haŋgal ne watɗa ge zok ge mbegeya ne zi, ne watɗa zum ge swaga ge mbegeya ne go ma pet me.»
Naa ge pe ɗogle ma wat zok ge mbegeya zi to
6 Jya̰ Israyela vya ma, naa ge be za̰ wak to mbe ma go: Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go: Aŋ, pehir ge Israyela ne, kaŋ ge seŋgre kakatak ge aŋ ne ke ma waɗe ya gḛ. 7 Swaga ge aŋ ne tyare kaŋ ma ge ne mbi pe, num fegem ma ne swama ma, aŋ gene naa ge pe baŋ ma, nama ge ne vya̰ ba̰y to ma, ge a ne ho̰ mbi bama dulwak to mbe ma ya mbi swaga ge mbegeya zi, ndwara hat zok ge mbi ne kaŋ baŋ. Go no, aŋ vḛne mbi wak tuli ne aŋ kaŋ kerra ge seŋgre kakatak mbe ma. 8 Aŋ be ka ke temel ge mbi ne ma ge swaga ge mbegeya zi ne to, amma aŋ ka e naa ge pe ɗogle ma ke temel ma aŋ byalam go ge mbi swaga ge mbegeya zi. 9 Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go, naa ge pe baŋ ge be vyan ba̰y to, ge a ne ho̰ mbi bama dulwak to mbe ma no a ne pool mbo ya mbi swaga ge mbegeya go to, nama ge a ne ka ne aŋ ge Israyela vya ma buwal zi mbe ma no pet.
Eya ne Levi vya ma pe
10 Ne Levi vya ma, nama ge a ne saŋge mbi bama go̰r, ge a ne gá mbo ke kaŋ sḭḭm mo̰r swaga ge Israyela vya ma ne ya̰me go ɗe, nama sḛ ma mbo in dṵṵl ge bama ya̰l ne. 11 Ge swaga ge mbegeya zi, a mbo ka koy zok ge mbegeya wak, ne ke temel ge ɗogle ma me. A mbo ka vyan kavaar ge ne tuwaleya ge tilla uzi ma ne ge may ma ne ɓase ma pe. A mbo ka ke temel hon ɓase ma. 12 Ne jo̰ a ke temel hon ɓase ma ge kaŋ sḭḭm ma ndwara se, a ka kaŋ syal koo ne pehir ge Israyela ne pe, a é nama ke ya̰l no, ne no pe, mbi mbo ke ho̰l ne nama, ka̰l ge Bageyal Bage ɗiŋnedin ne, a ŋgat, a mbo in dṵṵl ge bama ya̰l ne. 13 A mbo ndar ta ya mbi ta ke mbi temel tuwaleya to bat, a mbo ndar ta ya mbi kaŋ ge mbegeya ma ta to bat, ko kaŋ ge mbegeya uzi hini cat ma ta to bat. A mbo in dṵṵl ge bama kaŋ ge saaso ne ge seŋgre kakatak ge bama ne ke ma. 14 Mbi hon nama temel ge kerra ma ge zok ge mbegeya zi, a mbo ke na temel ge daage pet ge ne mbya kerra ma.
Eya ne naa ge tuwaleya ma pe
15 Naa ge tuwaleya, Levi vya ma, nama ge ne vuwal pe ge Sadok ne zi ma, ge a ne koy temel ge swaga ge mbegeya ne kerra ma, swaga ge Israyela vya ma ne saŋge mbi bama go̰r go, a nama mbo mbo ya mbi ndwara se ke mbi temel ma ne ɗeŋgo. A nama mbo mḛ mbi ndwara se tyare mbi num fegem ma ne swama ma ne, ka̰l ge Bageyal Bage ɗiŋnedin ne. 16 A nama mbo wat mbi swaga ge mbegeya zi ne, a nama mbo mbo ya mbi tabul wak go ke mbi temel ne. A mbo koy mbi temel ma kerra. 17 Swaga ge a ne wat ya yapul ge zi ge zok wak zi, a mbo kan ba̰r ɓoso lin. A mbo kan ba̰r tame susu bama ta swaga ge a ne ke bama temel yapul ge zi ge go, ko zok ge mbegeya zi to. 18 A mbo vwal kadmul ge ɓoso lin ne bama pal, a mbo par surwal ge ɓoso lin ne bama pe zi. A mbo vwal bit bama pul go to ne ṵwa̰se zam bama pe. 19 Swaga ge a ne wat ne yapul ge zi ge zi ya zum ɓase ma ta, a mbo ka fage bama ba̰r ge bama ne ka̰ na ke temel ma digi, a kan nama ge zok ge mbegeya zi ya. A mbo kan ba̰r ge ɗogle ma, ne da pe na kaage bama mbege ɓase ma ne bama ba̰r ma to. 20 A mbo sot bama pala uzi to, a mbo ka kot na kot ne da pe, na kaage pala susu do̰ digi twala to. 21 Bage ke tuwaleya ge daage mbo njot oyo̰r jiya̰l to bat, swaga ge ne wat yapul ge zi ge go. 22 Bage tuwaleya ne pool ge her gwale kumur, ko gwale ge yanna to bat. Mbo san vya Israyela vya kale, ko kumur ge ndu ge tuwaleya ne. 23 A mbo ka hate mbi ɓase ma kwa varse kaŋ ge mbegeya ma ne kaŋ ge baŋ ma buwal, ne kaŋ ge seŋgre ma ne kaŋ ge yaɗat ma buwal. 24 Swaga ge gool ne kat ɓase ma buwal zi, a nama mbo kun nama fare buwal ne. A mbo kun fare buwal wak yuwaleya ge mbi ne pal. A mbo ka koy mbi eya ma ne mbi wak honna ma swaga ɓol ta ma go pet, a mbo ka mbege mbi dam ɗigliya ma me.
25 Bage tuwaleya mbo mbo ya siya ta zi to bat, ne da pe na kaage na há harcal to to. Amma mbo hat tene harcal to ɗeŋgo ne siya ge na bá ne, ko na ná ne, ko na vya ne, ko na ná vya ge son ne, ko na ná vya ge gwale ge gale ne ka yàl to ne. 26 Swaga ge ne hat tene harcal ya, a mbo isi dam ɓyalar go̰r go ba ɗage wan temel gale. 27 Dam ge ne mbo swaga ge mbegeya zi ya, yapul ge zi ge ya ke temel, mbo tyare tuwaleya ge ne na sone pe gale ɓya, ka̰l ge Bageyal Bage ɗiŋnedin ne. 28 A mbo ɓol bama joo, nama joo a mbi. A mbo ɓol swaga joo Israyela vya ma buwal zi to bat, mbi nama swaga joo ne. 29 A mbo ka wal ta ne tuwaleya ge kaŋ kyarga ne ma, ne tuwaleya ge a ne tyare na ne pore sone pe ma me. Kaŋ ge ne mbya burmiya uzi kakaɗak ma ge ne suwal Israyela go ma, a ge nama ne ne. 30 Kaŋ wak siyal ge zḛ ge ma pet a ge naa ge ke tuwaleya ma ne ne. Aŋ mbo hon naa ge tuwaleya ma aŋ swáma peɗem ge siŋli ma, go no wak busu ba kat aŋ yàl ma pal. 31 Bage tuwaleya mbo zam njoole ko kavaar ge suya, ko ge na kon kavaar ne wa̰ na to bat.
Zahfah ma morcomzah'nanne
1 Dǝɓ ah so zaŋ me ge zahfah ma morcomzah'nan mo kah yaŋ Masǝŋ ne ko, zahfah ah coo ɓo coo. 2 So Dǝɓlii faa nyi me: Zahfah nyẽe a ga yea ne coo ah naiko, ka ga gbǝr a. Dǝfuu ka ga syee zahfah ah ya, mor ame Dǝɓlii Masǝŋ Israel me syee zahfah ah dan ge yaŋ, zahfah ah a ga yea ne coo ah naiko. 3 Sai goŋ yee syee gŋ to, ka ga ren farel matǝdaŋdaŋ ah pel ɓe. A ga syee zahfah ma ga ɓǝr yaŋ malii nǝfah kǝ zahɓel dan ga yaŋ, a so syee gŋ pǝ̃ǝ ga lal ta.
Ɓǝ lai tǝ ɓǝ dan ga ɓǝr yaŋ Masǝŋ
4 So dǝɓ ah zaŋ me pǝ̃ǝ zahfah ma fahsǝŋ ne ko, ge pel yaŋ Masǝŋ ne me. Ame ẽe cokki, me kwo cokfãi ma cuu yǝk Dǝɓlii baa ɓo ɓǝr yaŋ ah kǝrkǝrri, me lee ge sǝŋ me ɗǝŋ zahpel ge tǝ sǝrri. 5 Dǝɓlii so faa nyi me: We dǝfuu, mo syii nahnǝn ẽe fan mai mo kwo, ne ɓǝ mai mo laa pǝsãhe. Me ga cuu ɓǝ lai ne ɓǝ faa ɓe ra mai me faa ɓo tǝ ɓǝ yaŋ Masǝŋ nyi mo, ka mo cuu nyi za mai moo gak lwaara fahlii ka dan ga gŋ, ne za mai mo ka danra ga gŋ ya.
6 Mo faa nyi za Israel ma ŋwookyaŋ rai ame Dǝɓlii Masǝŋ me faa sye: Yeɓ ɓe' ɓii wee joŋ kii me ɓe. 7 Awe ii yaŋ ɓe ne 'nahm ne soɓ za gwǝǝ ma bai daakan ah mai mo ka syeera mor ɓe ya dan ga gŋ, ne cok mai we tǝ joŋ syiŋ wo ɓe ne nǝm faɓal tǝkine syim ahe. Awe syel ɓǝ gbanzah mai me gbǝ ɓo ne we, ne fan joŋ maɓea ah mai daŋ we joŋni. 8 We joŋ yeɓ ɓǝr yaŋ ɓe ne fahlii ah ya, amma so we soɓ yeɓ ah nyi nyi za gwǝǝre.
9 Ame Dǝɓlii Masǝŋ me tǝ faa nyi we, dǝɓ gwǝǝ mai mo ka syee mor ɓe ya, koo vaŋno laŋ ka dan ga ɓǝr yaŋ ɓe ya, koo dǝɓ gwǝǝ mai mo kaa ɓo kǝsyil za Israel laŋ ka dan ga gŋ ya.
Nĩira Lewitien tǝ yeɓ joŋ zahsyiŋ ge lalle
10 Dǝɓlii faa nyi me: Lewitien ne za Israel mai mo soɓra me ɓoo mo so kal tǝ syeera mor masǝŋ ki ra daŋ me ga ŋgoŋ kiita tǝ ɓǝǝ mor faɓe' ɓǝǝra. 11 A ga joŋra yeɓ ɓe pǝ yaŋ Masǝŋ tǝkine byak zahfah ma ga ɓǝr yaŋ Masǝŋ, a ga ŋgoŋra faɓal mai za mo nyi ra ɓo mor joŋ syiŋ suŋwii ne ko, ne ma mor joŋ syiŋ maki ah ra daŋ, a ga joŋra yeɓ mor za naiko. 12 Amma ne fahlii mai moo joŋra yeɓ mor za pel masǝŋ ki ra, so ɓǝ ah kǝǝ za Israel danra pǝ faɓe', ame Dǝɓlii Masǝŋ me haa ɓo na zahe, me ga ŋgoŋ kiita tǝ ɓǝǝra. 13 Ka joŋra yeɓ za joŋzahsyiŋ pel ɓe faɗa yao. Ka gara wo fan matǝdaŋdaŋ ah ra gwari ya, wala ka danra ga pǝ cok matǝdaŋdaŋ tǝɗe' ya. Kiita mai me ŋgoŋ ɓo tǝ ɓǝǝ mor faɓe' mai mo joŋra ɓo koiko. 14 Amma me ga soɓ zah yeɓ manyeeki ah mai mo mor ka joŋ pǝ yaŋ Masǝŋ jol ɓǝǝra.
Za joŋzahsyiŋrĩ
15 Masǝŋ Dǝɓlii faa: Za joŋzahsyiŋ ma mor ban Lewi ma morsǝ̃ǝ Sadok, joŋra ma ɓǝǝ yeɓ ɓǝr yaŋ ɓe pǝsãhe. Ne cok ah za Israel soɓra me ɓoo, mor ah zǝzǝ̃ǝ ara ye mo joŋra yeɓ ɓe, mo gera pel ɓe, mo joŋra syiŋ ne nǝm faɓal tǝkine syim ah wo ɓe. 16 Ara ye ga dan ga ɓǝr yaŋ ɓe to, ka joŋ yeɓ tǝ cok joŋ syiŋ ɓe, tǝkine ɓǝ juupel gŋ. 17 Koo nekẽne daŋ mo tǝ danra ga zahfah ma ga zahpiicel yaŋ Masǝŋ ɓe, mo ɓaara mbǝro mafãi ahe, mo ɓaara mbǝro ma cuŋ ne syiŋ pǝsãhm ka. Mo tǝ joŋra yeɓ zahpiicel yaŋ Masǝŋ wala ɓǝr yaŋ Masǝŋ ɓe, mo ɓaara mbǝro ma cuŋ ne syiŋ pǝsãhm ka. 18 Sai mo kimra zyim zahtǝtǝl mafãi ah ra, mo maara sǝlǝǝ mafãi ahe, amma mo bamra haŋ ne ganda ka, mo saara fan wo suu mai moo lǝǝ cok wo ɓǝǝ ka. 19 Mo tǝ 'yahra ka pǝ̃ǝ ga wo za zahɓel ɓe, sai kǝpel ah mo wǝǝra mbǝro ɓǝǝ mai mo yea tǝ joŋra yeɓ ne pǝ yaŋ Masǝŋ, mo rǝkra ɓǝr yaŋ mai mo nǝǝra ra ɓo mor Masǝŋ kŋ. Ka mo so ɓaara mbǝro maki ahe, mor ka mo ge juura za ne mbǝro matǝdaŋdaŋ ka.
20 Za joŋzahsyiŋ mo sõora tǝtǝl sõo ka, mo soɓra laŋ rĩi ɓǝǝ giŋ pǝwah ka, amma sai mo saŋra ge lal saŋ. 21 Za joŋzahsyiŋ mo tǝ yah ka gara zahpiicel yaŋ Masǝŋ ɓe, mo zwǝra bii lee kpuu vin ka. 22 Pa joŋzahsyiŋ mo kanko mawin mai mo syel ki ɓo ne wor ah ka, sai mo ɓaŋko woi kǝsyil za Israel kanne, wala mawin mai pa joŋzahsyiŋ maki ah mo wǝ soɓ ɓo.
23 Za joŋzahsyiŋ mo cuura nyi za ɓe, ka mo woŋra kǝsyil fan matǝdaŋdaŋ, ne mai mo ka daŋdaŋ ya, kǝsyil fan mai Masǝŋ moo kwan a ne 'nahmme, ne mai mo ka ne 'nahm ya. 24 Ne cok bal mo ur kǝsyil za ɓe, ka za joŋzahsyiŋ mo ŋgoŋra ɓǝ ah tǝgbana ɓǝ lai ɓe mo cuu ɓo. Mo gbǝra ɓǝ joŋ fĩi camcam, tǝgbana ɓǝ lai ɓe ne ɓǝ nyi ɓe ra mo cuu fahlii ah ɓo, mo gbǝra ɓǝ zah'nan com 'yak ɓe pǝyǝk ta.
25 Pa joŋzahsyiŋ mo iiko suu ah ne 'nahm ne juu wul ka, sai ka pam wala mam yo, wala wel ah maki ahe, wala naa mam maworre, wala ka naa mam mawin mai mo kan wor a ba yo. 26 Ne cok mo so vãhko suu nǝǝ pǝsãh ɓe, ka mo so kaako byak zah'nan rǝŋ, 27 ka mo so geko zahpiicel yaŋ Masǝŋ ka mo ŋgoŋko fan joŋ syiŋ ne mor ka ɓaŋ faɓe' ah ga lalle, ka fahfal ah mo so joŋko yeɓ ah pǝ yaŋ Masǝŋ faɗa. Ame Dǝɓlii Masǝŋ me ye faa ɓǝ ah ɓo. 28 Za joŋzahsyiŋ a ga joŋra ma ɓǝǝ yeɓ pel ɓe, ka ga lwaara sǝr ma ka syak ɓǝǝ kǝsyil za Israel ka ren a, ame ye ga yea zah faren ma ɓǝǝra. 29 Fan nyi ma farel ne faɓal mai moo nyira mor joŋ syiŋ ma ɓaŋ faɓe' camcam ga lal ne ko, farel ɓǝǝ ye ga yea. A ga nyiŋra fan mai daŋ za Israel moo ga nyira nyi me. 30 Fakpãhpǝǝ ma joŋ kǝpel masãh ah ne zah fan mai za moo ga nyira nyi me daŋ mǝ za joŋzahsyiŋ ye ga yea. Koo ne cok fẽene daŋ za mo joŋra farel ɓe, ka mo ɓaŋra zahtǝfah ah ma gǝr kǝpel ge nyi nyi za joŋzahsyiŋrĩ, mor ka ẽe ɓe mo yea tǝtǝl yaŋ za Israel. 31 Za joŋzahsyiŋ mo rera nǝǝ juu wala nǝǝ faɓal mai mo wǝ suu ah ɓo wala fafyãh cok ye mo gbǝ ɓo ka.