Suwal varra
1 Swaga ge aŋ ne mbo var joo ma ya se ne uusi baare ta, aŋ mbo mbege swaga ne Bage ɗiŋnedin pe, na twala mbo kat tok pyaso ŋgayya dudubu wara azi para anuwa̰y, na fiyal tok pyaso ŋgayya dudubu wol me. Ne na warbe go verra se mwaɗak mbo kat mbegeya. 2 Swaga mbe go, aŋ mbo wan swaga ne zok ge mbegeya pe, na twala ma ne na fiyal mbo kat mbyat ta cecḛ, mbo kat tok pyaso ŋgayya kikis anuwa̰y. Aŋ mbo ya̰ swaga na go̰r zum verra se tok pyaso ŋgayya wara anuwa̰y me. 3 Ge swaga ge aŋ ne mbege na ne Bage ɗiŋnedin pe, ge na twala tok pyaso ŋgayya dudubu wara azi para anuwa̰y, ne na fiyal tok pyaso ŋgayya dudubu wol mbe go, swaga ge mbegeya, ge mbegeya uzi hini cat mbo kat go. 4 Ge suwal go pet, swaga mbe mbo kat mbegeya. Mbo kat ne naa ge ke tuwaleya ge a ne ke temel ge Bage ɗiŋnedin ne ge zok ge mbegeya zi ma pe. Nama zok ma mbo sin swaga mbe go, mbo kat swaga ge mbegeya ne zok ge mbegeya pe. 5 Aŋ mbo gwan wan swaga, na twala mbo kat tok pyaso ŋgayya dudubu wara azi para anuwa̰y, na fiyal tok pyaso ŋgayya dudubu wol me ne Levi vya ma, nama ge ne ke temel ne zok ge mbegeya zi ma pe. A mbo sin bama yàl ma swaga mbe go. 6 Ne suwal sinna pe, aŋ mbo vyan swaga ge swaga ge a ne vya̰ na ne swaga ge mbegeya pe ziyar go, na fiyal mbo kat tok pyaso ŋgayya dudubu anuwa̰y, na twala tok pyaso ŋgayya dudubu wara azi para anuwa̰y me. Mbo kat ne pehir ge Israyela ne ma pe pet. 7 Ne gan pe, aŋ mbo vyan swaga ge swaga ge mbegeya ma ne swaga ge suwal ne le ma go jwak, ɗu le ge sya ge go, ge may le ge ham ge go me. Na swaga ge le ge sya ge pe go mbo det ɗiŋ maŋgaɗam ga̰l yuwam wak se ya, ge le ge ham ge pe go mbo det ɗiŋ suwal Israyela warbe ge le ge ham ge ya. Na twala mbo kat mbyatɗa ne swaga joo ge pehir ge daage ne. 8 No mbo kat swaga joo ge gan ne suwal Israyela go. Go no gan ma mbo gwan ke mbi ɓase ma yál to bat, a mbo ya̰ swaga ge may ma hon pehir ge Israyela ne ge may ma.
Kaŋ ma ge gan ma ne mbya kerra
9 Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go: Gan ge Israyela ne ma, mbyat aŋ ya go! Ya̰ me fare pool ma ne fare tele kerra, ke me fare ge ne na viya̰ go ma, ne fare ge dosol ma, ya̰ me be ge maŋge mbi ɓase ma kaŋ ma, ka̰l ge Bageyal Bage ɗiŋnedin ne.
10 Ka me ne kaŋ ŋgay kaŋ ma ge dosol. 11 Puwa̰l ŋgay swara ge a ne tol na Efa ma ne kaŋ ŋgay num ge a ne tol na Bat nama pul ka mbyat ta. Nama sḛ ma jwak, nama pul wol ke Omer pul ɗu. A mbo ŋgay nama pul da ne Omer. 12 Ago bware Sikle ɗu ke Gera wara azi, Sikle wara myanaŋgal ke Min ɗu me.
13 Kaŋ siyal ge aŋ ba mbo ameya ma no: Aŋ mbo ame ne Omer pul ɗu zi kaŋ pul ɗu ne myanaŋgal zi ge Efa ne ge gḛme ne, ko ge gḛme ge fogor ne. 14 Eya ne num pe no: Aŋ mbo tyare kaŋ pul ɗu ne kis zi. Aŋ mbo ŋgay num da ne Bat, ago Omer, ko Kor pul ɗu, kan Bat pul wol. 15 Ne Israyela vya ma kavaar ma buwal zi, aŋ mbo tyare gii vya ɗu ne gii ma kikis azi zi. Kaŋ mbe ma mbo kat kaŋ ke tuwaleya ge kaŋ kyarga ne ma, ne tuwaleya ge tilla uzi ma, ne tuwaleya ge ba̰a̰n ne ma, ne tuwaleya ge pore sone ma ne ma pe, ka̰l ge Bageyal Bage ɗiŋnedin ne. 16 Naa ge ne suwal go ma pet a mbo tyare kaŋ mbe ma hon gan ge Israyela ne. 17 A gan mbo hon kaŋ ne tuwaleya ge tilla uzi ma, ne tuwaleya ge kaŋ kyarga ne ma, ne tuwaleya ge oyo̰r jiya̰l ne ma, ne vḛso ge saba wak ne ma, ne ge dam ɗigliya ne ma, ne vḛso ge ɗogle ge Israyela vya ma ne ma pe ne pet me. A na mbo hon kaŋ ma ne tuwaleya ge sone ne pe ma ne, ne tuwaleya ge kaŋ kyarga ne ma, ne tuwaleya ge tilla uzi ma, ne tuwaleya ge ba̰a̰n ne ma, ne poreya ge pehir ge Israyela ne pe.
18 Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go: Dam ge zḛ ge ge saba ge zḛ ge ne go, aŋ mbo wan nday dalu ge be saaso ɗu, aŋ tyare na ne pore swaga ge mbegeya pe. 19 Bage ke tuwaleya mbo ame swama ge kavaar ge a ne tyare na ne poreya pe mbe, mbo vin na zok ge mbegeya zok wak keŋ ma ta, ne twal tuwaleya keŋ ge anda ge ne zwabe digi ma go, ne viya̰ wak ge gulum ge zi ge keŋ ma ta me. 20 Saba dam ge ɓyalar go, aŋ mbo ke go no me ne ndu ge ne ke sone be wan pe to, ko ge ne dé na swagal zi baŋ pe. A go no, aŋ ba pore zok ge mbegeya. 21 Dam wol para anda ge saba ge zḛ ge ne go, aŋ mbo ke vḛso Paska. Aŋ mbo ke vḛso mbe dam ɓyalar, dam mbe ma pul zi, aŋ mbo zam katugum ge be jiya̰l hore ma . 22 Dam ge zḛ ge go, gan mbo tyare nday dalu ɗu tuwaleya ne pore na sone ma pe, ne pore sone ge ɓase ge ne suwal go ma pe pet me. 23 Dam ge ɓyalar mbe ma pul zi, mbo ka tyare nday dalu ɗu ɗu ɓyalar, ne gamla ɗu ɗu ɓyalar, pet be saaso tuwaleya ge tilla uzi hon Bage ɗiŋnedin dam ge daage go. Ne tuwaleya ge sone ne pe, mbo ka tyare bemjere ɗu ɗu me. 24 Mbo tyare swáma peɗem kilo tapolɗu ɗu ne nday dalu ge daage pe, ne gamla ge daage pe me, mbo tyare num litre mya-myanaŋgal ne nday ge daage pe, ne gamla ge daage pe me . 25 Ne vḛso ge dam wol para anuwa̰y ge saba ge ɓyalar ne pe, gan mbo ke go no ca, mbo ke tuwaleya ge ne sone pe dam ɓyalar, mbo ke tuwaleya ge tilla uzi go no me, ne tuwaleya ge swáma peɗem ne ma, ne tuwaleya ge num ne me .
Zah sǝr mǝ Dǝɓlii
1 Ne cok we tǝ wom sǝr ah nyi zahban vaŋno vaŋno daŋ ka mo rera ɓe, ka we bǝǝ gin gŋ nyi nyi Dǝɓlii. Wah ah mo yea kilomeetǝr jemma tǝtǝl gwa ne raita, 'ah ah laŋ mo yea kilomeetǝr jemma, zah sǝr ah moo kpẽe a ga yea daŋdaŋ. 2 Ka we ŋgoŋ sǝr ah gin gŋ mor ka vuu yaŋ Masǝŋ gŋ, wah cok ah ne nyah ah nai daŋ mo yea meetǝr temere gwa ne jemma dappe, temere gwa ne jemma dappe daŋ, ka cok makol ah mo so yea kah ah ryaŋ ɓoo kǝsyil ne ko, 'ah cok ah mo yea meetǝr jemma gwa tǝtǝl dappe. 3 So ka we ŋgoŋ cok ah gin gŋ wah ah mo yea kilomeetǝr jemma tǝtǝl gwa ne raita, 'ah ah mo yea kilomeetǝr dappe, ka yaŋ Masǝŋ mo vuu pǝ cok ahe, cok matǝdaŋdaŋ ah ma kal cok ah ra daŋ yo. 4 Zah cok ah moo a ga yea pǝ sǝr ah daŋ, cok ah a ga yea mor za joŋzahsyiŋ mai moo ga joŋra yeɓ pǝ yaŋ Masǝŋ, a ga vuura yaŋ ma ɓǝǝ pǝ zah sǝr ah mai mo ŋgoŋra ɓo mor yaŋ Masǝŋ. 5 Raita cok ah patǝ gwa ah laŋ mǝ Lewitien mai moo ga joŋra yeɓ pǝ yaŋ Masǝŋ yo, a ga vuura yaŋ ma ɓǝǝ gŋ.
6 Ka we so ŋgoŋ cok maki ah kah cok matǝdaŋdaŋ ko, wah ah mo yea kilomeetǝr jemma tǝtǝl gwa ne raita, 'ah ah mo yea kilomeetǝr gwa ne raita, ka mo joŋra yaŋ malii gŋ ka za Israel daŋ mo kaara gŋ.
Sǝr mǝ goŋe
7 We bǝǝ sǝr nyi goŋ ta, sǝr ah mo tǝŋ daga zah cok sǝr matǝdaŋdaŋ, ne cok mai mo ŋgoŋ ɓo mor yaŋ, ŋhaa ka ga dai mabii Mediterrania nǝfah kǝmorcomlilli, ma fah kǝmorcomzah'nan laŋ ŋhaa mo ge dai zahsyee sǝr Israel ma fah kǝmorcomzah'nanne, wah sǝr mǝ goŋ mo yea zahki ne wah sǝr mai mo womra ɓo nyi ban Israel ra. 8 Cok ah mo yea mor goŋ ma kaa pǝ sǝr Israel, mor ka goŋ mo so gaɓko za ka, amma ka mo soɓko tǝcoŋ sǝr ah mo yea mor zahban Israel ra.
Ɓǝ lai ma mor goŋe
9 Masǝŋ Dǝɓlii faa: Awe za goŋ Israel, we nǝn ne joŋ faɓe' ɓii nyẽe ɓe, kii gur ɓe! We i zah joŋ ɓǝɓe', ne cuu bone nyi zana, we joŋ fan masãh ah ne ma ne fahlii ahe. We ka fǝ̃ǝ nyiŋ sǝr jol za ɓe faɗa yao. Ame Dǝɓlii Masǝŋ me ye tǝ faa ɓǝ ah nyi we.
10 Koo zune daŋ mo liiko fan na fan lii fan tǝkine fan in fan ne fahlii matǝ goŋga ahe.
11 Efa ma mor in fan ma na sorre, mo yea zahki ne bat ma mor lii fan ma na bii ne nǝmmi. Fan lii fan malii ah ako ye homer, homer vaŋno a zahki ne efa jemma wala bat jemma.
12 Ma mor lii fan ma lilii ah laŋ a naiko: Gera jemma gwa a zahki ne sikel vaŋno, sikel jemma yea a zahki ne mina vaŋno.
13-15 Fahlii ma nyi fan nyi ɓii laŋ a naiko: Ne cok saŋ alkamaari ɓe, we nyi vaŋno pǝzyil jemma yea. Ne cok cen zyemĩi ɓe, we nyi vaŋno pǝzyil jemma yea ta. Mǝ nǝmmi, we nyi vaŋno pǝzyil temere. (We lii ne fan lii fan ma ɗii ne bat. Bat jemma a zahki ne homer vaŋno wala kor vaŋno.) Mǝ gwii laŋ, pǝzyil temere gwa, we nyi gwii vaŋno.
We ge ne fan nyi ma farelle, ne faɓal ma mor joŋ syiŋ suŋwii, ne faɓal ma mor joŋ syiŋ ma nyi jam, mor ka faɓe' ɓii mo rwah ge lalle. Ame Dǝɓlii Masǝŋ me ye faa ɓǝ ah ɓo.
16 Za mai mo pǝ sǝr Israel daŋ mo woora fan nyi marai ge wo goŋ Israel ne ko. 17 Goŋ ye ga yea ne fahlii ka nyi faɓal ma mor joŋ syiŋ suŋwii, ne fan nyi ma farelle, ne ma fazwan mor za Israel daŋ ne cok fĩi mafuu mo ciŋ ɓe, we joŋ fĩi ahe, ne com 'yakke, tǝkine fĩi maki ah ra daŋ. Ako ye ga nyi fan joŋ syiŋ ma mor ɓaŋ faɓe' ga lalle, ne fan nyi ma farelle, tǝkine fan ma mor joŋ syiŋ ma nyi jam, mor ka faɓe' ɓii mo rwah ge lalle.
Fĩi camcam
(Pǝ̃ǝ 12:1-20Lew 23:33-43)18 Masǝŋ Dǝɓlii faa: Ne zah'nan vaŋno ne fĩi patǝ vaŋno ahe, we joŋ syiŋ ne ŋgǝǝri mai cok ɓe' mo ka wol ah ya, mor ka vãh yaŋ Masǝŋ ne ko. 19 Pa joŋzahsyiŋ mo ɓaŋko syim faɓal mai mo ŋgoŋra ɓo mor joŋ syiŋ ma ɓaŋ faɓe' ga lal ne ko, ka mo tahko syim ah ge wo zahfah yaŋ Masǝŋ, ne wo nyah cok joŋ syiŋ nai daŋ, ne tǝ zahfah ma ga zahpiicel yaŋ Masǝŋ. 20 Ne zah'nan rǝŋ pǝzyil fĩi ahe, ka mo so joŋko nai mor za mai daŋ mo joŋra faɓe' ɓo ka ne 'yah ya, wala mo joŋra ɓo bai tan ahe. Ne fahlii joŋ ah naiko, we ga joŋ yaŋ Masǝŋ yea daŋdaŋ.
21 Ne zah'nan jemma tǝtǝl nai pǝzyil fĩi patǝ vaŋno ahe, we tǝŋ joŋ fĩi Paska ne ko. Tǝgǝǝ zah'nan rǝŋ, koo zune daŋ mo re tǝwaa ma bai fan mbǝ̃ǝre. 22 Ne zah'nan ma tǝŋ joŋ fĩi ah patǝ vaŋno ahe, sai goŋ mo joŋko syiŋ wo ɓe ne ŋgǝǝri, mor faɓe' suu ah ne mǝ za pãa daŋ. 23 Pǝ zah'nan tǝ rǝŋ nyẽe vaŋno vaŋno daŋ mo joŋko syiŋ suŋwii wo ɓe ne ŋgǝǝri rǝŋ, ne kǝbǝr rǝŋ ta, fan ah ra daŋ mo yea ne cok ɓe' wol ka, so mo joŋko syiŋ ma ɓaŋ faɓe' ga lal ne kǝdai vaŋno vaŋno pǝ zah'nan nyẽe daŋ ta. 24 Mo so nyiko fan nyi ma farel ge tǝtǝl ŋgǝǝri vaŋno vaŋno, ne tǝ kǝdai ah vaŋno vaŋno daŋ ta: sum alkamaari nǝn kilo jemma nai, ne nǝm liitǝr yea.
25 So ne zah'nan jemma tǝtǝl dappe, pǝzyil fĩi patǝ rǝŋ ahe, we tǝŋ joŋ fĩi Jul ne ko, pǝ zah'nan joŋ fĩi ah matǝ rǝŋ daŋ, goŋ mo joŋko syiŋ pǝ zah'nan ah na mai kŋ ta: syiŋ ma mor ɓaŋ faɓe' ga lalle, ne syiŋ suŋwii, tǝkine sum ne nǝm daŋ.