Mam so̰o̰l ge zok ge mbegeya ne
1 Ndu mbe gene mbi ya zok ge mbegeya wak go. Ndi, mbi kwa mam ne soya ne zok ge mbegeya wak pe se ya. Ago zok ge mbegeya wak saŋge ndwara ham. Mam mbe ka só mbo zok ge mbegeya le mbii, twal tuwaleya le ge mbii ge go. 2 Ndu mbe gwan ne mbi ya zum ne zok ge mbegeya wak le ge kuu ge ne, koŋle mbi gulum go̰r zum ya ɗiŋ mbo ne mbi viya̰ wak ge ham ge ya. Mam ka so so̰o̰l mbo le mbii. 3 Ndu mbe wat ya zum mbo ndwara ham ne táál na tok go. Ŋgay swaga tok pyaso ŋgayya dubu ɗu, e mbi tot mam pul. Mam mbe wan mbi mbi koo fool go. 4 Gwan ŋgay ta dubu ɗu, e mbi totɗa, mam wan mbi mbi koo rusu go. Gwan ŋgay ta dubu ɗu, e mbi totɗa, mam wan mbi mbi swaga pe zi. 5 Gwan ŋgay ta dubu ɗu, mam mbe saŋge mam so̰o̰l ge be ge mbi gwan day tot na to. Ago mam mbe eme digi, ge ndu on na on, kat ge be ge ndu gwan tot na tot to. 6 Jan mbi go: «Mo ndu dasana, mo kwa ya go’a?» Mbo ne mbi uzi ya, gwan ne mbi ya mam so̰o̰l mbe wak go. 7 Swaga ge mbi ne gwa̰ ya, mbi kwa uwara ma gḛ ge be to mam mbe wak ma go jwak. 8 Jan mbi go: «Mam mbe mbo só so̰o̰l mbo ndwara ham ya, mbo det baal pul se ya, kale mbo dol tene maŋgaɗam ga̰l ge yuwam pul se ya. Swaga ge ne mbo dol tene ya maŋgaɗam ga̰l ge yuwam pul se ya, na mam mbo saŋge tuli. 9 Swaga ge daage pet ge mam mbe ne mbo detɗa go, kavaar ge daage pet a mbo zuli ta se la̰y, sii ma mbo zuli ta se me. Swaga ge mam mbe ne det go, mbo saŋge mam ma tuli, mbo hon kaŋ ma ndwara me. 10 Ne En-Gedi go ɗiŋ mbo En-Eglayim ya, naa ge swat soso ma mbo gá zen bama kool ma maŋgaɗam wak go. A mbo ɓol sii ma pe hini hini mam mbe se baŋneya bindik dimma ne maŋgaɗam ga̰l yuwam se go. 11 Amma mam mbe tok ma ne na baal ma mbo saŋge tuli to, a mbo gá swaga ke yuwam. 12 Mam mbe wak le ma go jwak, uwara ge zamma ma pe hini hini a mbo don go, nama gaar ma mbo looɗe to bat, a mbo ka tolla ɗaɗak. Saba ge daage pul zi, a mbo ka tolla, ago a mam ge ne só ne zok ge mbegeya zi ya kan nama pe zi ne. Nama tolla ma mbo kat kaŋzam, nama gaar ma jam ge zon naa me .»
Warbe ge suwal Israyela ne
13 Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go: «No a warbe ge suwal ne ge aŋ ba var na Israyela vya ge wol para azi ma buwal zi ne, amma aŋ mbo hon Yusuf joo pe azi. 14 Aŋ mbo var ta suwal joo mbyat ta cecḛ. Ago mbi guni tene hon aŋ baŋ ma na joo. Suwal mbe gá aŋ joo. 15 Suwal mbe warbe no: Na le ge kuu ge mbo ɗage da ne maŋgaɗam ga̰l yuwam wak ya, her viya̰ ge ne mbo Hetlon ya, ne Lebo-Hamat, ne Sedad ya. 16 Mbo kale mbo Berota, ne Sibrayim, na ge ne suwal Damas ma ne suwal Hamat buwal zi, kale mbo Haser-Tikon ya, na ge ne warbe ge suwal Havran ne ya. 17 Warbe mbe mbo ɗage ne maŋgaɗam ga̰l yuwam wak se ya ɗiŋ det mbo suwal Hasar-Enan ya. Suwal Damas ma ne Hamat mbo kat na warbe le ge kuu ge. 18 Na le ge ham ge mbo ɗage ne suwal Havran ma ne Damas buwal zi ya, mbo suwal Galaad ma ne suwal ge Israyela ne buwal zi ya, maŋgaɗam Urdun mbo kat warbe, mbo det ɗiŋ maŋgaɗam ge sya ge pal ya. No a warbe ge le ge ham ne. 19 Na le ge mbii, warbe mbo ɗage ne suwal Tamar go mbo det Mam Meriba ge ne Kades go pal ya, mbo her mam pul, ɗiŋ mbo det maŋgaɗam ga̰l yuwam pal ya. No a warbe ge le ge mbii ge ne. 20 Na le ge sya ge, maŋgaɗam ga̰l yuwam mbo kat warbe ne mbii ɗiŋ mbo det Lebo-Hamat ya. No a warbe ge le ge sya ge ne.
21 Aŋ mbo var ta suwal mbe se ne aŋ pehir ma go. 22 Aŋ mbo var ta suwal joo se ne uusi baare ta. aŋ mbo var vya gwasal ge ne ka ne aŋ buwal zi, ge ne tó vya ma suwal diŋ ma me. Aŋ mbo ke ne nama dimma ne vya twala go, dimma ne Israyela vya go. A mbo ɓol joo pehir ge Israyela ne ma buwal zi. 23 Vya gwasal ge daage mbo ɓol na joo ge pehir ge na ne ka ne nama buwal zi ma buwal zi, ka̰l ge Bageyal Bage ɗiŋnedin ne.»
Bii mai moo ɗuu ɓǝr yaŋ Masǝŋ
1 Dǝɓ ah so zaŋ me kal ge zah yaŋ Masǝŋ ne ko, me kwo bii a pǝ̃ǝ mor zahfah ah gin lalle, a ɗuu ga fah kǝmorcomzah'nanne pǝ cok mai yaŋ Masǝŋ mo jiŋ zahpel ɓoo ge ɓo gŋ. So bii ah a ɗuu ga kah yaŋ Masǝŋ nǝfah morkǝsǝŋ ahe, a so pǝ̃ǝ kah cok joŋ syiŋ nǝfah morkǝsǝŋ ahe. 2 So dǝɓ ah zaŋ me gin ɓǝr yaŋ Masǝŋ syee zahfah ma fahsǝŋ pǝ̃ǝ ge lal ne ko, so zaŋ me kiŋ ge zahfah mai mo fah kǝmorcomzah'nan ne ko, we el malaŋ ah no, bii a ɗuu kah zahfah ah nǝfah morkǝsǝŋ ahe. 3 Dǝɓ ah so syee kah el ah ge nǝfah kǝmorcomzah'nan ne suu lii fan jolle, lii ne ko, lwaa a nǝn raita kilomeetǝr, so ɓaŋ me yee el ahe, bii ah a ne me fuu ɓalle. 4 So lii raita kilomeetǝr faɗa, ɓaŋ me ka yee bii ahe, so a ne me ne zahciŋɓalle, so lii raita kilomeetǝr kpǝ, ɓaŋ me yee ne ko, bii ah a ne me ne sãhe. 5 So lii raita kilomeetǝr faɗa, bii ah nǝǝ paŋ ɓo pǝ'manne, me gak ka yee gŋ yao. Dǝɓ ka gak yee laŋ gŋ ya, sai a ee bii ah ee to. 6 Dǝɓ ah so faa nyi me: We dǝfuu, mo kwo ɓe ne?
So jin zaŋ me kal ge zahbii ne kpǝ. 7 Ne cok me ge dai gŋ, me ge kwo kpuu a tǝkee el ah gwa daŋ gwa daŋ, a pǝlli. 8 Dǝɓ ah so faa nyi me: Bii ah a ɗuu ga pǝ sǝr ah nǝfah kǝmorcomzah'nanne, so bii ah a ɗuu kal ga pǝ cok tǝforoŋ Yordan ne pǝ mabii Wulli. Ne cok mo ɗuu ge pǝ mabii Wulli, a joŋ bii ah mai mo pǝloŋ yea pǝ'nyahre. 9 Pǝ cok mai bii ah mo ɗuu ge gŋ daŋ faɓal ne syiŋ daŋ a ga yea gŋ pǝlli. Bii ah a ga joŋ bii ma pǝ mabii Wul yea pǝ'nyahre, pǝ cok mai bii ah mo ge gŋ ɓe daŋ, a joŋ fan yea gŋ ne cee. 10 Za ma gbanra syiŋ a ga uura tǝkee el daga En-Gedi ŋhaa ka ga dai En-Eglaim, a ga woiŋra jin ɓǝǝ gŋ ka mo yakke. A ga lwaara zahban syiŋ camcam gŋ tǝgbana mai mo pǝ mabii Mediterrania. 11 Amma bii ma ɓǝr pee ah ra ne mai mo ɓaa ɓo pǝ cok ma na fahl kah mabii ah ka ga yea pǝ'nyahr a, bii ah ga yea ne tǝmmi, za ga lwaara tǝm gin gŋ. 12 Tǝkee el ah gwa daŋ gwa daŋ zahban kpuu camcam ga giŋ gŋ, za ga rera lee syẽm kpuu ah ra. Goo kpuu ah ra ka ga yak ya, ka ga i zah lee laŋ ya. Fĩi daŋ kpuu ah ra ga lee syẽmme, mor bii mai moo ɗuu ɓǝr yaŋ Masǝŋ gin lalle, a ga mor kpuu ah ra, za ga rera lee syẽm kpuu ahe, so goo kpuu ah ra ga laɓ syem za ta.
Zahsyee sǝrri
13-14 Masǝŋ Dǝɓlii faa: Me ga cuu zahsyee sǝr mai ka zahban Israel jemma tǝtǝl gwa mo womra kǝsyil ki nyi we, amma ka zahban Yuseɓ mo lwaa sǝr zahlǝŋ gwa. Daga ɓaaɓe me haa zah nyi pa ɓii lii ra me faa, me ga nyi nyi ra ka renne. Zǝzǝ̃ǝko we wom sǝr ah kǝsyil ɓii o.
15 Zahsyee ah ma fahsǝŋ a ga tǝŋ ne mabii Mediterrania ka zoo ga fah kǝmorcomzah'nan ne ko, ŋhaa ka ga dai yaŋ Hetlon, so syee zoo ge Hamat ne yaŋ Zedad. 16 So ur gin gŋ zoo kal ge yaŋ Berota ne yaŋ Sibraim mai mo kǝsyil sǝr goŋ Damaskus ne sǝr goŋ Hamat, so zoo kal ge yaŋ Tikon mai mo zahsyee sǝr goŋ Haoran. 17 Zahsyee ah ma fahsǝŋ ur gin zah mabii Mediterrania ŋhaa ge dai yaŋ Enan nǝfah kǝmorcomzah'nan ahe, zahsyee ah ma fahsǝŋ a ne sǝr goŋ Damaskus ne sǝr goŋ Hamat.
18 Zahsyee ma fah morcomzah'nan syee zoo ge pǝ cok mai mo kǝsyil sǝr Damaskus ne sǝr Haoran nǝfah morkǝsǝŋ, so pǝ̃ǝ zoo ge kah el Yordan kǝsyil sǝr Israel nǝfah kǝmorcomlilli, ne sǝr Giliat nǝfah kǝmorcomzah'nanne, so pǝ̃ǝ ge dai yaŋ Tamar tǝkǝsǝŋ mabii Wulli.
19 Zahsyee ah ma fah morkǝsǝŋ zoo kal ge fah morcomlil ka ga nǝfah morkǝsǝŋ ahe, so ɗǝŋ kal ge yaŋ Tamar ŋhaa ge dai yaŋ Kades, zahbii bal yo. So ur gin gŋ kal ge fah kǝmorcomlil ne fahsǝŋ ahe, so pǝ̃ǝ zoo ge kah we el sǝr Egiɓ ŋhaa ge dai mabii Mediterrania, zahsyee ah ma fah morkǝsǝŋ a naiko.
20 So zahsyee sǝr ah ma fah kǝmorcomlil laŋ, zoo ɓo ne mabii Mediterrania, ŋhaa ge dai pǝ cok mai mo fah kǝmorcomlil Hamat. Zahsyee ma fah morcomlil a naiko.
21 We wom sǝr mai kǝsyil zahban ɓiiri. 22 Sǝr ah ga ciŋ ma ɓii ga lii. Za gwǝǝ mai mo kaara ɓo kǝsyil ɓiiri, mo so bemra wee ɓo kǝsyil ɓiiri, ne cok we tǝ wom sǝr ah ɓe, we bǝǝ sǝr nyi ra ta, we joŋ ra pǝsãh tǝgbana za Israel ta. Mo ira cahcah ka wom sǝr tǝki vaŋno ne za Israel ta. 23 Dǝɓ gwǝǝ daŋ mo kaako ɓo kǝsyil zahban Israel moo ɓe, ka mo lwaako sǝr mǝ ah ka ren kǝsyil zahban moo mo kaako ɓo gŋ ta. Ame Dǝɓlii Masǝŋ me faa naiko.