Dok waage Abraham go, Sara mbo tol vya son
1 Bage ɗiŋnedin dyan tene Abraham ta ge uwara Chen ge Mamre ne go. Na sḛ ne katɗa na gur wak go, gyala detɗa se njilik. 2 Her na ndwara digi, kwa naa ataa ne mḛya ne na ndwara zum. Swaga ge ne kwa nama, ɗage ne na gur wak zi ya kun nama, cwage ɗiŋ suwar pal se. 3 Jan go: «Mbi Bageyal, mbi kaɗe mo, kadɗa mbi dé mo ndwara zi kwaɗa, kale digi ne mo koo mbi yàl pal to. 4 Ya̰ a zá aŋ mam ya nde, ndwara usi aŋ koo ma uzi, ɗigli me ta uwara pe zi me. 5 Ya̰ mbi mbo ɓyare aŋ kaŋzam ya nde, ndwara ndal aŋ dulwak ɓya, go no, aŋ ba gá kaleya gale. Ago mborra ge aŋ ne ya mbi ta a bàŋ yak to.» Nama sḛ ma vin, a jan na go: «Ke ne mo ne ɓyare go.» 6 Abraham za̰me avun cap, wat Sara ta gur zi, jan na go: «Ŋgay swáma peɗem kaŋ pul ataa, wá na digi, ke katugum ma ya avun cap.» 7 Abraham sya na ɗyagarta zi ya, wan nday vya ge sḛ so̰o̰l ge siŋli ya ɗu, hon dore a̰me, na sḛ har tene ke kaŋzam. 8 Swaga ge kaŋzam ne ke, Abraham her duur mbe poseya ne pam ka̰mul ma ne pam vyala, é na nama ndwara se. Nama swaga zam kaŋzam go, Abraham me, ka mḛya nama ziyar go uwara pe zi.


9 Swaga mbe go, a ele na go: «Sara ge mo gwale ya le da ya ɗaa?» Na sḛ gwan ne nama janna go: «Ya gur zi.» 10 Ge ɗu ne nama buwal zi jan go: «Demle ge koo-pul mbe go no tem, mbi mbo gwan’a mo ta, ndi mo gwale Sara mbo tol vya son.» Sara ne gur wak zi, Abraham go̰r go, za̰ . 11 Abraham ma ne Sara a hatɗa sabar, nama del ma kale ya gḛ. Sara swaga tol vya kale ya me. 12 Sara man na laar zi, jan go: «Se no mbi lwage go, mbi ne ene ge ndu son ne to, mbi bageyal me sabe go.» 13 Bage ɗiŋnedin jan Abraham go: «Kyaɗa Sara ba man na laar zi, ba jan go, na hatɗa sabar ge be ge tol vya ɗaa? 14 Kaŋ a̰me ge waɗe Bage ɗiŋnedin be kerra ya go ɗaa? Demle, swaga mbe go no tem, mbi mbo gwan’a mo ta, Sara mbo tol vya son na tok go .» 15 Sara e na wak, jan go: «Mbi be man to!» Ago, na sḛ ka sya vo. Bage ɗiŋnedin jan na go: «A fareba, mo ma̰!»
Abraham kaɗe Bage ɗiŋnedin ne suwal Sodom pe
16 Naa mbe ma kan ta viya̰ go mborra, a ka ndil swaga suwal Sodom pal ya. Abraham me ka ɗame nama. 17 Swaga mbe go no, Bage ɗiŋnedin jan go: «Mbi ne pool woy Abraham kaŋ ge mbi ne ɓyare kerra to. 18 Abraham pehir mbo saŋge pehir ge ɓaŋlaŋ ne ge pool gḛ, pehir ge ne suwar pal ma mwaɗak, a mbo ɓol wak busu dḛ da ne na ta . 19 Ago mbi sḛ tá na ne, ne da pe, na ho̰ na vya ma ne na báŋ kon ma wak go, nama koy mbi eya ma, ne ke mborra dosol zi, ne fareba zi me, go no mbi ba wi wak tuli ge mbi ne ke na pal ma wak.» 20 Bage ɗiŋnedin jan Abraham go: «Sun ta ge naa ne sun ne suwal Sodom ma ne Gomor pal waɗe ya gḛ, nama sone ma waɗe ya gḛ me. 21 Ne pe no, mbi ka̰ mbi koo ya se no, ndwara go mbi kwa kaŋ ge mbi ne za̰ ne sunna ge naa ne sun ta ne nama pal. Kadɗa a ke sone mbe go, mbi ma̰ kwar, kadɗa to me ɗe, mbi ma̰ kwar me.» 22 Ne naa mbe ma buwal zi, naa azi a kan ta mbo suwal Sodom ya. Abraham gá mḛya Bage ɗiŋnedin ndwara se. 23 Abraham ndar tene ya na ta gwa, jan go: «Mo da ne pool hun naa ge dosol ma uzi poseya ne naa ge sone ma me ɗaa? 24 Tamekyala naa ge dosol ma ne suwal mbe diŋ wara anuwa̰y. Mo ma̰ vḛne suwal mbe uzi ɗaa? Ne naa ge dosol ge wara anuwa̰y mbe ma pe, mo ne pool pore suwal mbe to’a? 25 Mo ne pool ke kaŋ ge go mbe no hir to! Mo ne pool hun ndu ge dosol ma ne ndu ge sone dagre dimma ne mo jo̰ nama ne ndu ge ɗu ne go to. Bage ne kun sarya suwar pal pet ne pool ge kun fare buwal dosol pal to to!» 26 Bage ɗiŋnedin jan go: «Kadɗa mbi ɓol naa ge dosol ma ya suwal Sodom diŋ wara anuwa̰y, ne nama pe, mbi mbo pore suwal mbe no mwaɗak.» 27 Abraham he fare, jan uwale: «Mbi ge mbi suwar lugɗum, ne sḭḭm baŋ, ndi mbi ɓyare gwan jan mbi Bageyal fare. 28 Tamekyala naa ge dosol ma, ne wara anuwa̰y zi a woɗege anuwa̰y, ne nama pe mo ma̰ vḛne suwal mbe ɗaa?» Bage ɗiŋnedin jan na go: «Kadɗa mbi ɓol naa ya suwal mbe diŋ wara-anda para anuwa̰y, mbi ne pool ge vḛne suwal mbe to.» 29 Abraham gwan gwarge tene na ta, jan go: «Tamekyala a ɓol naa wara-anda gagak!» Bage ɗiŋnedin jan go: «Ne naa ge wara-anda mbe ma pe, mbi ne pool burmi suwal mbe uzi to.» 30 Abraham jan go: «Na kaage mbi Bageyal laar hó to, mbi ɓyare gwan jan fare. Tamekyala a ɓol naa ge dosol ma tapolɗu gagak.» Bage ɗiŋnedin jan go: «Mbi ne pool ke a̰me to, kadɗa mbi ɓol naa ge dosol ma ya suwal mbe go tapolɗu.» 31 Abraham gwan jan go: «Ndi mbi ɓyare gwan jan mbi Bageyal fare. Tamekyala naa ge dosol ma wara azi.» Bage ɗiŋnedin jan na go: «Ne naa ge dosol ge wara azi ma pe, mbi ne pool vḛne suwal mbe uzi to.» 32 Abraham gwan jan go: «Na kaage mbi Bageyal laar hó to, mbi ɓyare jan fare ge tok aya. Tamekyala naa ge dosol ma ne suwal mbe diŋ wol.» Bage ɗiŋnedin jan na go: «Ne naa ge dosol ge wol mbe ma pe, mbi ne pool ge vḛne suwal mbe to.» 33 Swaga ge Bage ɗiŋnedin ne á fare janna ne Abraham go, mbo, Abraham me gwan mbo na yadiŋ.
Masǝŋ faa ɓǝ byaŋ Isak nyi Abraham
1 Comki Abraham kaa ɓo zah jul mbǝro ah ka com dǝwee lǝǝ suu ɓo, Dǝɓlii ge wol ah kǝsyil kpuu kah yaŋ Mamre. 2 Abraham ɓaŋ nahnǝn ah ge sǝŋ ẽe cokki, kwo za sai uura ɓo pel ah pǝɗǝk ne ki nje. Ne cok mo kwo ra o, ur gin zah jul ah ne ɗul ge zyaŋ tǝ ɓǝǝra, so kea ge sǝŋ. 3 Faa: Me pǝǝ we zaluuri , wee zyii no ɓe, we pǝ̃ǝ tǝ dǝɓ yeɓ ɓii lal ka. 4 We soɓ mo beera bii ge we ne biŋ ka vãh ɓal ne ko, we ge hai mor cee kpuu nyee 'yak ɗao ta. 5 Me ga kyeɓ farel nyi we biŋ ka we lwaa swah ne ɗao, ka we pǝ̃ǝ kal ba, mor we pǝ̃ǝ ge ɓo tǝ dǝɓ yeɓ ɓiiri. Faara nyi ko: Mo joŋ tǝgbana mai mo faa ɓo. 6 Abraham hǝǝ gaŋ kal ge pǝ jul wo Sara faa: Mo fõo sum manik ah zahtǝfah sai, mo joŋ paŋgasso ne gwari. 7 So Abraham ɗuu kal ge wo dǝǝ, ge gbǝ we dǝǝ maŋwoo ah ma suu sãhe, so nyi nyi dǝɓ yeɓ ah ka mo hǝǝko ne joŋ ahe. 8 So Abraham ɓaŋ nǝm won tǝkine wonni, ne nǝǝ we dǝǝ mai mo joŋ farel ɓo ne ko ge rǝk pel ɓǝǝra, so uu mor kpuu kah ɓǝǝra, rera farel ahe.
9 So fiira Abraham: Mawin ɓo Sara kẽne? Abraham zyii faa: A no pǝ julli. 10 Dǝɓ vaŋno kǝsyil ɓǝǝ faa: Tǝ'nanki ne cok nai mee ga pii soo ge wo ɓo, me gin lwaa mawin ɓo Sara ne we jolle. Ka Sara uu ɓo zahfah fahfal Abraham nǝfah kǝɓǝr yaŋ, laa ɓǝ faa ɓǝǝ ɓe. 11 Abraham ne Sara gwa daŋ tamra ɓe, joŋra syii ɓo pǝlli o, Sara laŋ sǝ̃ǝ ŋgoŋ mor ah ɓe. 12 So Sara syak ɓǝ ah ne pǝ cii ɓǝr faa: Me tam ɓe, wor ɓe laŋ tam ɓe ta, me ga laa pǝ'nyah kpǝ faɗa ne?
13 So Dǝɓlii faa nyi Abraham: Mor fẽe Sara syesyak ne faa, azye mai zye tam ɓe zye gak byaŋ we kpǝ ne ne? 14 Fan ma kal swah Dǝɓlii no ne? Tǝ'nanki ne cok nai me ga pii soo ge wo ɓo, me gin lwaa Sara ne we jolle. 15 So Sara fofoo faa: Me syesyak ɗǝ ya. Faa nai mor a ɗuu galle. Amma Dǝɓlii zyii zah ah faa: Mo syesyak ɓe.
16 Za rai urra ka ga o, woora nahnǝn ẽe yaŋ Sodoma. Abraham syee ge ne ra, swǝ fahlii ɓǝǝra. 17 Dǝɓlii faa: A pǝsãh ka me muŋ ɓǝ mai me tǝ ga joŋ wo Abraham ne? 18 Mor wee ɓǝr ah a ga yea pǝyǝk ne swah wo sǝrri, me ga ẽe za sǝr daŋ mor ahe. 19 Mor ame nǝǝ ko ɓo ka mo laiko wee ah tǝkine za yaŋ ah ka fahfal ah mo gbǝra ɓǝ faa Dǝɓlii ne joŋ fan matǝ njaŋ tǝkine ɓǝ sãhe, mor ka Dǝɓlii mo joŋko ɓǝ mai mo faa ɓo nyi ko.
20 Dǝɓlii so faa: Me tǝ ɓǝ za Sodoma ne Gomorra ɓe, a pǝɓe' pǝlli, fan joŋ ɓǝǝ daŋ a pǝɓeare. 21 Mor mai me ga ɗǝr gin ka ẽere, ɗah ɓǝ ɓǝǝ ɗǝne? Ɓǝ ah mo ɗǝne daŋ, me ga ẽe ba.
22 Za matǝ gwa kalra ge fah Sodoma o, Abraham so uu ne Dǝɓlii. 23 Abraham tǝɓ ge wol ah faa: Mo ga tai za matǝ njaŋ muŋ ne za faɓe' ne? 24 Mo lwaa za matǝ njaŋ mo yaŋ ah jemma dappe ɓe, mo ga muŋ yaŋ ah kpǝ ne? Mo ka soɓ yaŋ ah mor za matǝ njaŋ mo gŋ jemma dappe ya ne? 25 Mo joŋ ɓǝ ah nai ka. Ka in dǝɓ matǝ njaŋ ne dǝɓ faɓe' ŋhaa ka dǝɓ matǝ njaŋ mo so yea tǝgbana dǝɓ faɓe' ta, ka pǝsãh ya. Wala pa ŋgoŋ kiita tǝ sǝr daŋ ka ŋgoŋ kiita goŋga ya ne? 26 Dǝɓlii zyii faa: Me lwaa za matǝ njaŋ yaŋ Sodoma jemma dappe ɓe, me ga soɓ yaŋ ah daŋ mor ɓǝǝra. 27 Abraham zyii faa: Oseni Dǝɓlii, mo rõm me, ame laŋ me ye dǝfuu, me kii kǝnah nǝn pǝkoŋ faa ɓǝ ne mo ya. 28 Amma za matǝ njaŋ mo coŋ ɓo lal dappe ka joŋ jemma dappe ba ɓe, mo ga ɓeɓ yaŋ ah mor matǝ dappe mo coŋ ɓii ne? Zyii faa: Me lwaa ra gŋ jemma nai tǝtǝl dappe ɓe, me ka ɓeɓ yaŋ ah ya. 29 So Abraham kal ne pǝǝ ko kpǝ faa: Ko maki mo coŋ ɓo gŋ jemma nai ɓe, ɗǝne? Faa: Me soɓ yaŋ ahe. 30 So Abraham faa: Mo ɓaŋ kpãh ka Dǝɓlii ɓe, me ga faa ɓǝ ne mo kpǝ. Mo lwaa ra gŋ jemma sai ɓe, ɗǝne? Dǝɓlii faa: Me lwaa ra gŋ jemma sai ɓe, me soɓɓe. 31 So faa: Mo rõm me Dǝɓlii, mor me tǝ faa ɓǝ ne mo ba, ko mo gŋ jemma gwa to ɓe, ɗǝne? Zyii faa: Ara mo gŋ jemma gwa ɓe, me ka ga ɓeɓ yaŋ ah ya. 32 Abraham so faa: Mo ɓaŋ kpãh ka, Dǝɓlii ɓe, me ga faa ɓǝ nyi mo vaŋno to o, mo lwaa ra gŋ jemma ɓe, ɗǝne? So zyii faa: Ara mo gŋ jemma ɓe, me ka ga ɓeɓ yaŋ ah ya ta.
33 Dǝɓlii vǝr ɓǝ faa ah ne Abraham, so kalle. Abraham laŋ pii soo ge zah jul ahe.