1 O Israyela, kadɗa mo gwan ja,
ka̰l ge Bage ɗiŋnedin ne.
Kadɗa mo gwan ja mbi ta,
kadɗa mo abe mo kaŋ ge seŋgre ma ya uzi ne mbi ndwara se,
mo gwan an bataraŋ zi to bat.
2 Kadɗa mo guni tene dḭl ge Bage ɗiŋnedin ne zi,
fareba zi, ɗeŋger zi, ne dosol zi,
go no pehir ge ɗogle ma mbo é ta wak busu Bage ɗiŋnedin zi,
A mbo ka uware ta na zi me.
3 Ago Bage ɗiŋnedin jan naa ge suwal Yuda go ma
ne naa ge ne Ursalima diŋ ma go:
Nṵsi me aŋ gaaso ma pul uzi,
zare me kaŋ hir ge kore ma buwal zi to .
4 Vya̰ me ba̰y ne Bage ɗiŋnedin pe,
Naa ge ne suwal Yuda go ma, naa ge ne ka Ursalima diŋ ma,
vya̰ me aŋ dulwak ma ba̰y .
Ne da pe, na kaage pore juliliya ge mbi ne na dé aŋ pal
dimma ne ol ɗaabeya ge ndu ne day piri na to go to,
ne aŋ kaŋ kerra ge sone ma pe .
Yo̰re ta ge suwal Yuda ne
5 Oy me fare mbe no suwal Yuda go,
e me na kwarra ge Ursalima go me.
Jya̰ me go: Sṵ me tṵ digi suwal ma go mwaɗak!
A me ta oyya ne ka̰l ndaar,
jya̰ me go:
Mbo me kote ta ge suwal ge ne ve se ne gulum ga̰l ma diŋ!
6 Ɗḭ me piripiri Siyona pal ya,
woy me ta uzi ya,
ndu na ka swaga mbe go to.
Ago mbi mbo é yál mbo ne le kuu ya,
mbo kat burmiya ge ɓaŋlaŋ.
7 Sonne ɗage ja ne na twal zi ya,
bage ne vḛne pehir ma dol tene ja viya̰ go,
ɗage ja ne na swaga katɗa ya ndwara burmi aŋ suwal uzi,
Aŋ suwal ma mbo burmi uzi,
ndu a̰me mbo gwan kat nama go to.
8 Ne pe no, ka̰ me kasigir aŋ ta,
ke me kḭḭmi, yo̰re me ta digi.
Ago pore juliliya ge Bage ɗiŋnedin ne
be ndage uzi ne nee pal to gale.
9 Dam mbe go,
ka̰l ge Bage ɗiŋnedin ne,
gan ma ne na naa ga̰l ge temel ma dulwak mbo kun,
naa ge tuwaleya ma mbo wan kḭḭmi,
anabi ma mbo ke ajab.
10 Mbi jan go: O Bageyal, Bage ɗiŋnedin,
mo lase mo ɓase ma, ne suwal Ursalima lase,
janna go: Aŋ mbo ɓol halas!
Ndi kasagar é ya i ka̰l ma go.
Naa ge ho̰l ma yan ja ne swaga ma ya teteŋ
11 Swaga mbe go no, a mbo jan ɓase ma ne suwal Ursalima go:
Saam ge ol huk yan ja kwalla ne babur pul ya,
ne swaga ge haal ma digi ya ge mbi ɓase ma pal,
a be ne iya̰le swara pe to.
12 A saam ge ndaar ge ne ɗage ne ya go ne,
wak honna ge mbi pal ne.
Se no, mbi mbo kun mbi sarya nama pal.
13 Ndi naa ge ho̰l ma yan ja dimma ne pḭr ne her go,
nama pus pore ma dimma ne kurum go,
nama tisi ma kwal so waɗe gegelo.
Woo ge i ne! Ago i banna go!
14 Ursalima, orbe sone ne mo dulwak zi uzi,
go no, mo ba ɓol máya.
Mo mbo koy dwatɗa ge mo ne ge sone mbe ma
mo zi ɗiŋ del gyana ga ɗaa?
15 Ko̰r a̰me yan ja ne suwal Dan ya,
ne njal Efrayim pal ya, a waage iigiya a̰me.
16 Waage me pehir ma pet,
é me Ursalima na kwarra.
Ago naa ge ho̰l ma yan ja ne suwal ge kaal ya,
a yan ja pyanna ya ge suwal Yuda pal.
17 Dimma ne naa ge koy gaaso ma go,
a ver Ursalima ya se.
Ne da pe, é na pala ho̰l da ne mbi.
Ka̰l ge Bage ɗiŋnedin ne.
18 Ya̰l ge ne dé ya mo pal mbe no,
a potɗa ge hál ge mo ne ma,
ne kaŋ kerra ge mo ne ma pal ne.
Ndi yál njotɗa ge mo ne,
a fareba, a zwala, detɗa ɗiŋ mo dulwak zi.
Irmiya wa̰ moy ne yál ge ne mbo ya pe
19 Mbi laar! Mbi laar!
Mbi laar za̰ mbi yál ge be to.
Dulwak halla waɗe mbi ya pool.
Mbi ne pool zane wak ɗamal to.
Ago mbi za̰ ne go tṵ pul sunna,
ne puwaleya ge pore ne.
20 A oy go: «Burmiya ge ne waɗe burmiya ma!»
Ago suwal burmi ya uzi kakaɗak.
Baŋ tukcuk, mbi gur ma gulla se,
mbi swaga katɗa ma burmi ya swaga.
21 Ma del mbi dḛ ba kwa piripiri ɗyanna ɗaa?
Ko mbi dḛ ba za̰ tṵ pul sunna ɗaa?
22 Ago mbi ɓase ma naa ge dale ma ne,
a kwar mbi to.
A vya ge be ndaco to ma ne,
a wan fare a̰me pe to.
Zwama ge nama ne a ke sone,
a kwar kwaɗa kerra to.
23 Mbi ndil suwar: na sḛ gá ya pṵṵl viŋ.
Mbi ndil pḭr ne digi: na kwaya̰l banna swaga.
24 Mbi ndil njal ma: ndi a gá ya ndatɗa,
njal ge busur ma abe ya saaseya rarag.
25 Mbi ndil swaga: naa dasana á ya swaga,
njoole ma puy a ban ta ya swaga.
26 Mbi ndil swaga:
Swaga uwara ma gá ya babur pul viŋ.
Suwal ma pet, a burmi ya swaga
Bage ɗiŋnedin ndwara zḛ,
ne pore juliliya ge na ne pe.
27 Ago Bage ɗiŋnedin jan go:
«Suwar mbo burmi uzi pet,
amma mbi mbo burmi na uzi kakaɗak to.
28 Ne pe no, suwar mbo wan kḭḭmi,
pḭr ne digi digi zi ya mbo saŋge tṵ́,
a mbi jya̰ ne, mbi vḭ tene kerra ne,
mbi er fare to, mbi gwan ne go̰r to me.»
Wak fyaso ge Ursalima ne
29 Swaga za̰ tisi ma koo njaŋgeya,
ne naa ge mbal kajamle ma ko̰r ɗe,
naa ne suwal diŋ pet a kusi so ya se,
a mbo woy ta swaga pṵṵl ma zi,
ne ndé njal ma pala digi.
Suwal gá ya pṵṵl viŋ,
ndu a̰me ɗu be gá ne suwal diŋ to.
30 Burmiya, mo ke da ɗaa?
Mo kan ba̰r káál sasaw mo ta,
mo kage tene se ne dinar ma,
mo vin mo ndwara pe ma ne kaŋ pisil.
Mo lwage tene ke tene kale baŋ,
nama ge ne ka ɓyare mo ma, a gá sen mo sen.
A ɓyare viya̰ ge hun mo zoo.
31 Mbi zá̰ ka̰l uwarra dimma ne gwale ge ne ke tolla go,
lulu ge na ne dimma ne gwale ge ne tol vya pul kale go.
A ka̰l ge Siyona vya kale ne ne.
Ka ndar o̰yom, ka tyare na tok ma digi kaɗeya go:
mbi banna go, naa ge hun siya ma hun mbi go.
Ɗii ka toobii
1 Dǝɓlii faa: Awe za Israel, we tǝ ga fer ɓǝ ɓii no ɓe, we pii soo ge wo ɓe. We myah masǝŋ ki ra mai me syiŋ ɓo ge lalle, we yea na za tǝ goŋga wo ɓe. 2 We joŋ nai, we so haa zah ne tǝɗii ɓe ɓe, ɓǝ ah ga yea wo ɓii njaŋ, ne fahlii, ne goŋga. Za sǝr daŋ laŋ a ga fiira me ka me ẽe ra, so a ga yiira me.
3 Dǝɓlii faa nyi za sǝr Yuda ne za yaŋ Jerusalem: We pǝǝ 'wah mafuu ahe, we ruu nah fan ɓii ge pǝ fãa ka. 4 Awe za sǝr Yuda ne za yaŋ Jerusalem, we syee mor ɓǝ gbanzah mai we gbǝ ɓo ne me Dǝɓlii ɓiiri, we nyi zahzyil ɓii nyi me. Mor me tǝ ga ɓaŋ kpãh pǝcwak na wii tǝ ɓǝ faɓe' mai wee joŋni. Kpãh ɓe ga sye na wii, dǝɓ ma gak rum ah ka yea ya.
Bone ga ge tǝ sǝr Yuda
5 We ul tǝsol sal pǝ sǝr ah daŋ! We dahgor pǝ'manne! We faa nyi za sǝr Yuda ne za yaŋ Jerusalem daŋ mo ɗuura gin ɓǝr ɓaale pǝ̃ǝ ge lalle. 6 We ɓaŋ tutowal ge sǝŋ ka cuu fahlii ga Sion, we ɗuu we kyeɓ cok muŋ suu ɓiiri, we gbǝ rol ka, mor Dǝɓlii tǝ ga pee ɓeɓ malii tǝkine bone gin fahsǝŋ ginni. 7 Ɓol pǝ̃ǝ gin pǝ cok muŋ ah mo muŋ ɓo gŋ, pa ma ɗaŋ za sǝr ur gin pǝ cok kal ah ɓaŋ fahlii ɓo ka ga ɓeɓ sǝr Yuda tǝɗe'. Yaŋ sǝr Yuda daŋ a ga ciŋ gboŋni, koo dǝɓ vaŋno ka ga yea gŋ ya. 8 We ɓaa mbǝro dahsuu, we yeyee, we dahgorre, mor kpãh mai Dǝɓlii mo ɓaŋ ɓo pǝ'man tǝ sǝr Yuda ɓah vǝr gin tǝl ah ya ba.
9 Dǝɓlii faa: Ne zah'nan ah zahzyil ga nǝǝ za goŋ ne zaluuri, za joŋzahsyiŋ ga coora coo ne galle, profetoen ga kaara gǝriŋ. 10 So ame Jeremias me faa: Dǝɓlii Masǝŋ, amo zyak za yaŋ Jerusalem ɓe, mor amo faa nyi ra we ga yea jam, amma so zǝzǝ̃ǝ nyah kan ɓo nyi ra kyaŋ, ka ŋgom ra ga lalle.
11 Zah'nan ah no ginni, ne cok ah a ga faara nyi za yaŋ Jerusalem, zyak sǝŋ macwak ah a ga kuu gin fah kǝsyicok ge tǝ za Dǝɓlii, zyak ah mo tǝ ga kuu ka tǝgbana ma gee sor ne ya. 12 Zyak mai Dǝɓlii mo ga soɓ ge, a ga kuu pǝ'manne. Zǝzǝ̃ǝ Dǝɓlii ne suu ah tǝ ga ŋgoŋ kiita tǝ zan ahe.
Za sal ga ryaŋ sǝr Yuda
13 We ẽe pa syiŋ man tǝ gin na swãh bamme, muŋta sal ah ra tǝ kuu gin tǝgbana zyak mǝǝzuwuŋrĩ, pǝr ah a ɗuura kal vak moo zoo ɓe. Za mana, bone lwaa na ɓe! Na muŋ ɓe! 14 Jerusalem, mo vãh ɓǝɓe' pǝ zahzyil ɓo ge lalle, mor ka mo ǝ̃ǝ. Mo ga yea ne ɓǝ foo maɓe' ah ga nai lii ne? 15 We laa ɓǝ mo tǝ cii gin Dan gin ɗǝ, ɓǝ maɓe' ah tǝ cii tǝwaa Efraim ginni, a faara ɓǝ ɓeɓɓe. 16 Tǝ faara: We lai zana, we faa nyi za yaŋ Jerusalem, za syiŋ man tǝ ginra pǝ sǝr maɗǝk ah ginni, a ga ŋwaara ɓǝ tǝ yaŋ sǝr Yuda maluuri. 17 Dǝɓlii faa, a ga ryaŋra sǝr Yuda tǝgbana za moo byak 'wahe, mor zan ah ŋwoora kyaŋ ɓo ne Dǝɓlii. 18 Yuda, fahlii kal ɓo ne fan joŋ ɓo ye 'nam ɓǝ mai ge ɓo tǝ ɓo ne ko, faɓe' ɓo ye ge ɓo tǝ ɓo ne bone maiko, ɓǝ ah ga sye suu nyi mo.
Jeremias swaa ɓǝ mor zan ahe
19 Ame Jeremias me faa: Za mana, bone, me ka tǝ gak rõm bone ya! Zahzyil ɓe tǝ ɗuu wesaŋlaŋne, me ka gak kaa 'wa ya, mor me tǝ laa cii tǝsol salle, ne cii ɓǝ ŋwaa sal daŋ. 20 Ɓeɓ a gin ɓǝrki ɓǝrki, sǝr ne lii ah daŋ ɓeɓ ciŋ cok kolle, yaŋ ɓe ne tal zyim ɓe daŋ ɓeɓ ne pel nai sǝ. 21 Me ga kwo tutowal sal ga nai lii ne? Me ga laa cii tǝsol sal ga nai lii ne? 22 Dǝɓlii faa: Za ɓe ra pǝ tǝgwĩi, tǝra me ya, ara tǝgbana wee nyee ma tǝgwĩi ahe, ara ka ne tǝtǝl a, tǝra fahlii ka joŋ ɓǝɓe' ɓo to, amma tǝra fahlii ka joŋ fan masãh ah ya.
Jeremias kwo ɓeɓ mo tǝ ginni
23 Ame Jeremias me faa: Me ɓaŋ nahnǝn ẽe sǝrri, so me kwo sǝr ciŋ cok kol ɓo, me so ẽe coksǝŋ ge, cokfãi ah kǝkao. 24 Me ẽe waa ra ge, me kwan tǝ laŋra geri geri, gee daŋ laŋ tǝ leara ga sǝŋ. 25 Me so ẽere, me kwo dǝfuu ya, so juu ma zoo sǝŋ daŋ zwǝǝra kal ɓe. 26 Sǝr ma joŋ fan lii kŋ ciŋ cok kol ɓe, yaŋ ah maluu daŋ ciŋ gboŋni, mor kpãh mai Dǝɓlii mo ɓaŋ ɓo pǝ'manne.
27 (Dǝɓlii faa sǝr ne lii ah daŋ a ga ciŋ cok kolle, amma ka ga vǝrko sǝr tǝɗe' sǝ ya.)
28 Sǝr ga kaa syakke, coksǝŋ ga joŋ pǝfuu piɓɓa piɓɓa. Dǝɓlii faa ɓǝ ah ɓo naiko, ka so fer ɓǝ foo ah mo foo ɓo ya, zyeɓ ɓǝ ah ɓo naiko, ka so soɓ bai joŋ ya. 29 Za ga laara ɓǝ ŋwaa za pǝrri, ne za ma ne guu, zune daŋ a ga ɗuu kalle. Za ki ga ɗuura kal ga pǝ gǝ̃ǝre, za ki ga ɗuura yee ga tǝwaare, a ga soɓra yaŋ daŋ yea tǝkolle, koo dǝɓ vaŋno ka ga yea gŋ ya. 30 Jerusalem, ɓeɓ lwaa mo ɓe! Mor fẽe mo ɓoo mbǝro syẽ ɓo wo suu ne? Mo zyeɓ fagai ma ne vãm kaŋnyeeri ah wo suu tǝkine ɗea sǝŋgin mor nǝn mor fẽene? Amo zyeɓ suu ɓo pǝsãh tǝkolle, za 'yah ɓo soɓra mo ɓoo ɓe, tǝ kyeɓra mo ka in pǝ wul o. 31 Ame tǝ laa yee cii tǝgbana yee mawin mai mo kaa byaŋ ɓo, gor ah tǝ dah tǝgbana mawin mai mo tǝ byaŋ we ɓil kahe. Jerusalem ye tǝ yeyee, tǝ 'meere, woo jol gbah ge ɓo sǝŋ a faa: Za mana, bone lwaa me ɓe, gera ɓo ka in me pǝ wulli!