Hateya ge Jeso ne kaɗeya pal
(Mat 6:9-13, Mat 7:7-11)
1 Dam a̰me ɗu, Jeso ka ke kaɗeya swaga a̰me go. Swaga ge ne á, na ndu ge ame hateya a̰me jan na go: «Bageyal, hate i ke kaɗeya dimma ne Yohanna ne hate na naa ge ame hateya ma go.» 2 Jan nama go: «Swaga ge aŋ ne kaɗe, jya̰ me go: Bá, ya̰ mo dḭl na ka mbegeya, mo muluk na mbo ya. 3 Ho̰ i kaŋzam mbyatɗa dam ne dam. 4 Pore i sone ma, ago i sḛ ma pore naa ge ne ke i ya̰l ma pore me. Kaage mo ya̰ i det pe herra zi to.»
5 Jan nama go uwale: «Kadɗa ndu a̰me ne aŋ buwal zi na kondore mbo ja ɓol na ɗaal ga̰l zi, jan na go: ‹Kondore, gobe mbi katugum ataa, 6 ago, mbi kondore mbo ya gwasal mbi ta, mbi ne kaŋ a̰me ge hon na to.› 7 Kadɗa ndu mbe gwan ne na janna ya go: ‹Da̰a̰me mbi to, zok wak fe fet, i ne mbi vya ma fi ya se. Mbi ne pool ge ɗage digi hon mo kaŋ a̰me to.› 8 Mbi jan aŋ, ko kadɗa na ɗage ya digi hon na ne na ne ka na kondore pe to puy ɗe, ago ma̰ ɗage digi hon na kaŋ ge na sḛ ne ɓyare ma mwaɗak ne na ne da̰a̰me na pe. 9 Mbi, mbi jan aŋ go: Kaɗe me, a mbo hon aŋ, ɓyare me, aŋ mbo ɓol, dabe me, a mbo hage aŋ. 10 Ndu ge daage pet ge ne kaɗe, a hon na hon, ndu ge ne ɓyare, ɓol ɓol, ndu ge ne dabe, a hage na hage. 11 A bá ge daage ne aŋ buwal zi ge na vya ne kaɗe na sii ɗo, ba hon na bom sii byalam go ɗaa? 12 Ko kaɗe na kaŋ fa̰r ɗo, ba hon na hurtu ɗaa? 13 Aŋ ge sone ma zo me, aŋ kwa kaŋ ge kwaɗa ma hon aŋ vya ma kwa, ba kat da ne Bá’a ge ne digi zi ya ba hon naa ge ne kaɗe na ma O̰yom ge mbegeya to ɗaa?»
Jeso zon gisil
(Mat 12:22-30, Mar 3:22-27)
14 Yan o̰yom ge seŋgre ge ne far wak to. Swaga ge o̰yom ge seŋgre mbe ne wá zum, ndu mbe ɗage far wak, naa ka ke ajab. 15 Amma naa a̰me ma ne nama buwal zi jan go: «A Beelzebul, ga̰l ge o̰yom ge seŋgre ma ne hon na pool ge yan o̰yom ge seŋgre ma ne.» 16 A̰me ma, ndwara kugi na, a ka ɓyare go na ke kaŋ ŋgayya a̰me ge ne mbo ne digi zi ya. 17 Amma, ne jo̰ na sḛ kwa dwatɗa ge nama ne kwa ɗe, jan nama go: «Kadɗa Muluk varseya, burmi uzi, na yàl ma ka gul se ɗu ne ɗu. 18 Kadɗa Saytan varse varse tene pal, na muluk pe ma̰ mḛ digi gyana ɗaa? Ne jo̰ aŋ jan go na da ne pool ge Beelzebul ne ta mbi yan o̰yom ge seŋgre ma no. 19 Amma kadɗa mbi yan o̰yom ge seŋgre ma da ne pool ge Beelzebul ne ɗe, aŋ vya ma yan nama da ne ma pool ɗaa? Ne pe no ɗe, a mbo gá aŋ naa ge kun sarya ma. 20 Amma kadɗa mbi yan o̰yom ge seŋgre ma da ne pool ge Dok ne ɗe, ago muluk ge Dok ne det ja aŋ ta.
21 Swaga ge ndu ge pool, ge ne kaŋ pore ma koy na yàl ne, na kaŋ ɓolla ma kat koyya jyan. 22 Amma kadɗa bage ne waɗe na ne pool mbo ja det na, hal na pal, maŋge na kaŋ pore ma ge na sḛ ne e na saareya ne nama pal ma ne na tok go, pál na kaŋ ma, var naa nama uzi. 23 Ndu ge dagre ne mbi to, a ho̰l ne mbi, ndu ge ne kote poseya ne mbi to, a bage kar uzi ne.
Gwanna ge o̰yom ge seŋgre ne ya
(Mat 12:43-45)
24 Swaga ge o̰yom ge seŋgre ne ndage ne ndu zi, mbo ɓyare swaga ɗigli tene ge babur pul ge be mam go, amma ɓol to. Jan tene go: ‹Mbi gwan mbo mbi zok ge mbi ne ndage ne na zi ya zum ya.› 25 Swaga ge ne gwan’a, set na gisiya ɗaŋɗaŋ, nṵsiya ndanda. 26 Go no, gwan mbo abe o̰yom ge sone gḛ ma ya na pe go ɓyalar, a gwan’a na zi, a gá kat na zi. Ndu mbe katɗa ge hṵsi no mbo gwan saŋge sone gḛ waɗe ge dḛ zaŋgal.»
Laar saal ge fareba
27 Swaga ge ne ka jan fare mbe go, gwale a̰me ndage na ka̰l ne ɓase ma buwal zi ya, jan go: «Laar ge ne ḭ mo emel ma ne pam ge ne wá mo ma da ne laar saal!» 28 Amma Jeso gwan ne na janna go: «Laar saal nama ge a ne za̰ fare ge Dok ne, a ke temel na pal ma.»
Naa ɓyare kaŋ ŋgayya
(Mat 12:38-42)
29 Ne jo̰ ɓase ma kote ya na ta, ɗage janna go: «Doŋ pe mbe no a doŋ pe ge sone ne, ɓyare kaŋ ŋgayya a̰me, amma a mbo ke nama kaŋ ŋgayya a̰me to, mbo kat kaŋ ŋgayya ge Jonas ne ɗeŋgo. 30 Dimma ne Jonas ne ka kaŋ ŋgayya ne naa ge suwal Ninive ma pe go, Vya ge ndu ne mbo kat go no me ne doŋ pe mbe no pe. 31 Dam sarya go, gan gwale ge mbii ge mbo ɗage mḛya poseya ne doŋ pe mbe no me, mbo kun fare na pal, ne da pe, na sḛ ɗage ne suwar pe ndegɗe ya mbo ya za̰ zwama ge Salomon ne. Ndi, ndu ge waɗe Salomon ya go go uwale . 32 Dam sarya go, naa ge suwal Ninive ma mbo ɗage mḛya poseya ne doŋ pe mbe no, a mbo kun fare na pal, ne da pe, a gwa̰ ya Dok ta swaga ge Jonas ne ka waage nama fare go. Ndi, ndu ge waɗe Jonas ya go go
Ndwara kwaya̰l ge duur ne
(Mat 5:15, Mat 6:22-23)
33 Ndu e ɗuli ol go na woy na woy, ko na kubi na puwa̰l ga̰l zi to, amma e na ɗuli kal digi, ne da pe na ho̰ kwaya̰l naa ge ne wat ya zok zi ma ta pet. 34 Ndwara fa̰ kwaya̰l ge duur ne, kadɗa mo ndwara fa̰ kwaɗa, mo sḛ duur mwaɗak ya kwaya̰l zi. Amma kadɗa mo ndwara fa̰ moy, mo sḛ duur ya tṵ zi me. 35 Ndi kwaɗa, na kaage kwaya̰l ge ne mo zi na ka tṵ to. 36 Kadɗa mo sḛ duur mwaɗak kwaya̰l, be ge na swaga a̰me kat tṵ zi to, mbo kat kwaya̰l zi mwaɗak dimma ne ɗuli ne zen kwaya̰l mo ta go.
Mḛreya ge Jeso ne mḛre Farisi ma
(Mat 23:1-36, Mar 12:38-40)
37 Swaga ge ne ka jan fare go, Farisi a̰me tol na na mbo ya zam kaŋ na yadiŋ. Mbo na diŋ ya, a kat kaŋzam wak go zamma. 38 Farisi mbe ke ajab ne na ne za kaŋ be ge usi na tok pe. 39 Bageyal jan na go: «Se no, aŋ ge Farisi ma, aŋ usi kop ma ne seɗe ma go̰r ne zum, amma aŋ dulwak ma ne zi wi da ne kaŋ maŋgeya ma ne sone kerra ma. 40 Dale ma, bage ne ke go̰r ne zum, te be ke pul ne zi ne me to’a? 41 Ke me bobo kaŋ ge ne aŋ dulwak zi, go no kaŋ ma pet a mbo hat harcal ne aŋ pe.
42 Woo ge aŋ ne, Farisi ma, aŋ hon kaŋ wak ɗu ne wol zi ge nana ma, ne ru ma, ne kaŋ ge ne don ne gaaso zi ma ne mwaɗak, amma aŋ ya̰ dosol kerra ma ne laar wan Dok uzi. No a kaŋ ge ne mbya kerra ma ne, be ge ya̰ ge may ma uzi to.
43 Woo ge aŋ ne, Farisi ma, aŋ laar wa̰ swaga katɗa ge zḛ ge Sinagog ma zi, ne wak sanna viya̰ ma go.
44 Woo ge aŋ ne, aŋ dimma ne siim pala ge ne burmi se, ge naa ne gá mbo viya̰ na pal be wan pe go.»
45 Bage ne kwa eya ma tyatyat a̰me jan na go: «Bage hateya, mo fare janna mbe no, mo sal i me!» 46 Jan go: «Aŋ ge ne kwa eya ma tyatyat ma me, woo ge aŋ ne, aŋ e kaŋ ge dṵṵl neneg ge ndu ne day in na to naa pal, amma aŋ sḛ ma aŋ day ge e aŋ tok vya ma na ta to bat. 47 Woo ge aŋ ne, aŋ sin táál ge anabi ma ge aŋ bá ma ne hṵ nama ne. 48 Go mbe no, aŋ naa ge sayda ma ne, aŋ vin kaŋ kerra ge aŋ bá ma ne, ago nama sḛ ma hṵ anabi ma, aŋ sḛ ma sin nama sḭḭm pala ma no me. 49 Da ne pe no, zwama ge Dok ne jan no go: ‹Mbi mbo teme nama anabi ma ne naa ge temeya ma ya, a mbo hun nama ne ke nama yál,› 50 ne da pe, a ele swama ge anabi mbe ma ne pet ge ne ka̰ se ne pe dolla ge dunya ne ya day ne doŋ pe mbe no tok go. 51 Ne swama ge Habila ne ya day diŋ mbo ya swama ge Zakariya ne go, na ge a ne hṵ na twal tuwaleya ma ne zok ge mbegeya buwal zi . O̰, mbi jan aŋ, a mbo ele na doŋ pe mbe no tok go.
52 Woo ge aŋ ne, naa ge ne kwa eya ma tyatyat ma, aŋ dibi viya̰ wak ge kwarra ne digi. Aŋ sḛ ma be wat zi to, aŋ ka tele nama ge ne ɓyare wat zi ma me.»
53 Swaga ge ne wá ya zum, naa ge njaŋgeya ma ne Farisi ma a ɗage juliliya ne pore na pal, a ka e na gwan ne fare janna bama fare eleya ma pal gḛ. 54 A ka hé na pe ne fare ma ndwara wan na ne fare a̰me ge ne ndage ne na wak zi.
Yesu cuu fahlii juupelle
(Mt 6:9-13Mt 7:7-11)
1 Comki Yesu juupel cok maki ahe. Ne cok mo vǝr juupel ah o, dǝɓ vaŋno kǝsyil za syee mor ah faa nyi ko: Dǝɓlii, mo cuu juupel nyi ru tǝgbana mai Yohana mo cuu ɓo nyi za syee mor ah ta. 2 Yesu faa nyi ra: We tǝ juupel ɓe, we faa sye:
Pa ɓuuru,
Tǝɗii ɓo mo yea pǝyǝkki,
Goŋ ɓo mo ge.
3 Mo nyi farel ru kǝ̃ǝ cẽecẽe.
4 Mo rõm faɓe' ɓuuru,
Mor aru laŋ ru rõm za mai moo joŋra faɓe' wo ɓuuru.
Mo soɓ ru ge pǝ cok mai faɓe' moo kǝǝ ru gŋ ka.
5 Yesu so faa nyi ra: Tǝgbana dǝɓ vaŋno kǝsyil ɓii mo no ne bai, so mo ge wol ah ne kǝsyisuŋ mo faa nyi ko: Bai ɓe, mo nyi zahtǝfah wol nyi me sai sa, 6 mor bai ɓe maki ah ge ɓo wo ɓe, so me ka ne fan ki ka kan pel ah ya. 7 So tǝgbana bai ah ma ɓǝr yaŋ mo so zyii ge zah ah faa: Mo gaɓ me ka, me coo zahfah ɓe, ame ne wee ɓe daŋ ru swah sǝŋ ɓe, me ka gak ur ka nyi tǝwaa nyi mo ya. 8 Ame tǝ faa nyi we, ka ga ur ka nyi nyi ko mor bai ah ye ya, amma a ga ur nyi fan mai daŋ mo tǝ 'yahko nyi ko mor tǝ fii ko pǝlli. 9 We fii, we ga ɗǝǝ, we kyeɓɓe, we ga lwaa, we kǝ̃ǝ zahfahe, a ga gbǝrra nyi we. 10 Mor koo zune mo tǝ fii fanne, a ɗǝǝni, dǝɓ mo tǝ kyeɓɓe, a lwaani, dǝɓ mo tǝ kǝ̃ǝ zahfahe, a gbǝrra nyi ko. 11 Azu ye kǝsyil ɓii wel ah mo fii syiŋ ɓe, a ɓaŋ soo nyi ko ne? 12 Wala mo fii pãa kãh ɓe, a ɓaŋ dǝweri nyi ko ne? 13 Awe nanaa we ye za ɓeare, we tǝ fahlii nyi fan sãh nyi wee ɓii ɗao, a joŋ ɗii Pa ɓii mai mo no sǝŋ ka nyi Tǝ'yak Matǝdaŋdaŋ nyi za mai mo fiira ko ya ne?
Yesu ne Beelzebul
(Mt 12:22-30Mk 3:20-27)
14 Yesu nĩi coksyiŋ tǝ dǝɓ mai coksyiŋ ah mo cak ko ɓo bai faa ɓǝ. Ne cok mai coksyiŋ mo pǝ̃ǝ tǝ dǝɓ ah ge lalle, dǝɓ ah kal tǝ faa ɓǝ. Za kaara tǝ ɓǝ ah gǝriŋ. 15 Amma za ki kǝsyil ɓǝǝ faara: Beelzebul goŋ coksyiŋ ye nyi swah nĩi coksyiŋ nyẽe ɓo nyi ko. 16 Za ki 'yah ka liira ko, fiira ko ka mo joŋ dǝǝbǝǝri mai moo gak cuu swah ah gee wo Masǝŋ ge. 17 Amma Yesu tǝ ɓǝ foo zahzyil ɓǝǝ so faa nyi ra: Sǝr makẽne daŋ zan ah mo tǝŋra ruu sal wo ki ɓe, a ɓeɓɓe, za yaŋ ah a woŋ ki. 18 So Satan mo ur sal tǝ suu ah ɓe, goŋ ah gak kaa ga pel ɗǝne? Mor we tǝ faa Beelzebul ye nyi swah nĩi coksyiŋ ɓo nyi me. 19 Ko me tǝ nĩi coksyiŋ ne swah Beelzebul ɓe, mǝ za ki kǝsyil ɓii azu ye tǝ nyi swah nĩi ah nyi ra ne? Za ɓii nyẽe ne suu ɓǝǝ laŋ a cuura we zyak fahlii ɓo. 20 Amma me tǝ nĩi coksyiŋ ne swah Masǝŋ ɓe, mai cuu ɓo Goŋ Masǝŋ ge wo ɓii ɓe.
21 Ne cok dǝɓ gorom mo ne fan sal moo byak yaŋ ah ne ko ɓe, fan yaŋ ah daŋ a yea jam. 22 Amma dǝɓ ma kal ko ne swah mo ge tǝl ah ɓe, a jok ko, a woo fan sal ah mai mo gbǝ zahzyil ah ɓo tǝl ahe, a so wom fan mai mo woo jol ah daŋ nyi za ki.
23 Dǝɓ mo ka ne me ya ɓe, ka syiŋ me ɓo, dǝɓ mo gbah jol ɓe ka tai tǝkǝ̃ǝ ɓe ya ɓe, ka tǝ 'yah myah ahe.
Coksyiŋ pii soo
(Mt 12:43-45)
24 Ne cok coksyiŋ mo pǝ̃ǝ gin zyil dǝɓɓi, a kal ga kyãh pǝ cok mayak ah ka kyeɓ cok 'yakke. Ne cok mo lwaa ya ɓe, a so faa: Me pii soo ga yaŋ ɓe mai me pǝ̃ǝ gin gŋ. 25 Ne cok mo pii soo ge gŋ, ge lwaa yaŋ ah gbǝǝ ɓo, zyeɓ ɓo pǝsãhe. 26 So a kal ga ɗii coksyiŋ rǝŋ mai mo pǝɓe' kal ko tai suu ah ne a kaara yaŋ ahe. So kal dǝɓ ah ma fahfal pǝɓe' kal ma kǝpel ɓe.
Ɓǝ 'nyah matǝ goŋga
27 Ne cok Yesu mo tǝ faa ɓǝ naiko, mawin maki ah ɓyaŋ ɓǝ kǝsyil za so faa nyi ko: A pǝ'nyah wo mawin mai mo byaŋ mo tǝkine wol mo. 28 Amma Yesu zyii faa: Ka nai ya, amma a pǝ'nyah wo za mai moo laara ɓǝ Masǝŋ tǝkine syee mor ɓǝ ahe.
Fiira dǝǝbǝǝri
(Mt 12:38-42)
29 Ka za taira ɓo wo Yesu, so Yesu tǝŋ mor faa ɓǝ a faa: Za ma zah'nan tǝ'nah za ɓear o, a fiira dǝǝbǝǝri na fan mai moo gak cuu gee wo Masǝŋ ge. Amma ka joŋra dǝǝbǝǝri maki ah nyi ra yao, sai mǝ Yunas to. 30 Mor tǝgbana Yunas mo ciŋ fan ma cuu fan nyi za yaŋ Niniwe, We Dǝfuu laŋ ga yea na fan ma cuu fan nyi za ma zah'nan tǝ'nah ta. 31 Ne zah'nan ŋgoŋ kiita ɓe, goŋ madǝwin mai mo ur gin fah morkǝsǝŋ sǝr Israel ge ka laa ɓǝ fatan lii goŋ Salomo, a ga ce za ma zah'nan tǝ'nahko. So fan ma kal Salomo no nyeeno. 32 Ne zah'nan ŋgoŋ kiita ɓe, za yaŋ Niniwe a ga cera we, mor toora bii ne cok mai mo laara ɓǝ cuu Yunas. Amma me tǝ faa nyi we, fan ma kal Yunas no nyeeno.
Cokfãi suu
(Mt 5:15Mt 6:22-23)
33 Dǝɓ ka kan wii nyi pitǝrla ka so ɓaŋ muŋ wala maa ga mor col a, amma dǝɓ ɓaŋ kan tǝ taabǝl ka za mai moo danra yaŋ ah mo kwora cokfãi. 34 Nahnǝn a tǝgbana pitǝrla suu, nahnǝn ɓo mo jam ɓe, suu ɓo daŋ a yea pǝ cokfãi. Amma nahnǝn mo tǝ syen mo ɓe, suu ɓo daŋ a yea pǝ cokfuu. 35 Mo joŋ yella ka cokfãi mai mo no pǝzyil ɓo mo ciŋ cokfuu ka. 36 Suu ɓo mo pǝ cokfãi, cokfuu mo ka wo ɓo ya ɓe, a yea ma pǝ cokfãi ne lii ah daŋ, tǝgbana pitǝrla moo sǝǝ cokfãi ma tǝtǝl ɓo.
Yesu lai Farisien tǝkine za cuu ɓǝ lai
(Mt 23:1-36Mk 12:38-40)
37 Ne cok Yesu mo vǝr ɓǝ faa ahe, Farisiyo ge ɗii ko ka ga ren farel ne ki. Yesu kal ge yaŋ dǝɓ ah ge kaa zah taabǝl tǝ ren farelle. 38 Farisiyo mo kwo Yesu mo kal tǝ ren farel bai vãh jolle, kaa tǝ ɓǝ ah gǝriŋ. 39 Dǝɓlii faa nyi ko: Awe Farisien, we vãh fahfal ŋhǝǝ tǝkine fal tahsah, amma zahzyil ɓii baa ɓo cyõ ne 'yah kiŋ nyin tǝkine ɓǝɓe'. 40 Awe pǝ tǝgwĩi ɗii ne! Masǝŋ mai mo joŋ kǝlal fanne, ako ye ka joŋ kǝɓǝr ah ta ya ne? 41 We nyi fan ma pǝ ŋhǝǝ laŋ ne ŋhǝǝ wol ɓii nyi za syak ta, fan daŋ ga yea pǝsãh mor ɓiiri.
42 Ɓǝ gaɓ no tǝ ɓiiri Farisien, we nyi patǝ jemma fan gbãh tǝgbana kulpǝrri, makulli, tǝkine fãa fuŋ daŋ nyi Masǝŋ, amma awe soɓ njaŋ tǝkine 'yah Masǝŋ ge lalle. We joŋ fan ma ŋhaako, amma we soɓ joŋ maki ah ra nǝkah ka ta.
43 Ɓǝ gaɓ tǝ ɓii Farisien, awe 'yah cok kal masãh ah matǝ nahnǝn za yaŋ kee ɓǝ Masǝŋ, so we 'yah za mo haozah wo ɓii ne yii we pǝ cok cõo zana. 44 Ɓǝ gaɓ tǝ ɓiiri, mor awe tǝgbana pal mai za moo kyãh tǝl ah bai tan ahe.
45 Pa cuu ɓǝ lai maki ah zyii faa nyi ko: Pa cuu fanne, ɓǝ mai mo tǝ faa nai mo tǝ tǝǝ ru ne tǝǝre. 46 Yesu zyii faa: Ɓǝ gaɓ tǝ ɓii za cuu ɓǝ lai ta, awe woo faswaa mayǝk ah ra rǝk ga tǝtǝl zana, so we ka gbah jol ɓǝǝ ne ɓaŋ faswaa ah koo ka juu ne tǝwee jol laŋ ya. 47 Ɓǝ gaɓ tǝ ɓiiri, we vuu fan pǝsãh tǝ pal profetoen mai pa ɓii lii mo ik ra pǝ wulli. 48 Ɓǝ mai cuu awe gbǝ zah ɓo vaŋno ne yeɓ pa ɓii lii ra mor ikra profetoen pǝ wulli, ma ɓii we vuu fan tǝ pal ɓǝǝra. 49 Mor Masǝŋ faa pǝ fatan ah: Me ga pee profetoen tǝkine zapee ge wo ɓǝǝra, a ga ikra za ki kǝsyil ɓǝǝ ga lalle, so a ga cuura bone nyi za ki. 50 Mor ah a ga faŋra val wul profetoen mai mo ikra ra pǝ wul daga tǝtǝŋ sǝr daŋ tǝ za ma zah'nan tǝ'nah maiko. 51 Ɓǝ ah tǝŋ daga wul Abel ŋhaa dai Zakarias mai mo ira ko kǝsyil cok joŋ syiŋ ne yaŋ Masǝŋ. Me tǝ faa nyi we goŋga, val wul mai daŋ a ga faŋ tǝ za ma zah'nan tǝ'nah maiko.
52 Ɓǝ gaɓ tǝ ɓii za ma cuu ɓǝ laini, we ɓaŋ fan gbǝr zah yaŋ fatan ɓo jolle, awe ka dan ga gŋ ne suu ɓii ya, so we cak za mai mo tǝ 'yahra ka danne.
53 Ne cok Yesu mo ur gin cok ahe, za cuu ɓǝ lai tǝkine Farisien tǝŋ ɓaŋra kpãh ne ki pǝ'manne, so fiira fii zah ah tǝ ɓǝ camcam, 54 a kǝǝra ko ka rǝ lwaa gbǝ ko ne ɓǝ faa ɓea mai moo ga pǝ̃ǝ gin pǝ zah ahe.