Bage koy kaŋ ge ndwara ndaar
1 Jeso gwan jan na naa ge ame hateya ma go: «Ndu ge gan a̰me ka ne bage koy kaŋ, na ge a ne e fare na pal go na vḛne na kaŋ ma ne ya go. 2 Tol na ya, jan na go: ‹Mbi za̰ ma fare ne mo pal go no ɗaa? Wa̰ mbi kaŋ ge mo ne ke ma pe, ago mo gwan kat bage koy mbi kaŋ ma to.› 3 Bage koy kaŋ jan tene go: ‹Mbi ke ma̰ gyana ɗaa? Ne jo̰ mbi bageyal ame na kaŋ ma ya ne mbi tok go. Kaŋ garra ɗe, mbi pool ge gar kaŋ to, kaŋ kaɗeya ɗe, ke mbi saaso. 4 Mbi ma̰ kwa kaŋ ge mbi ma̰ ke. Swaga ge a ma̰ ndage mbi ya ne mbi temel zi, naa ma̰ ame mbi bama diŋ.› 5 Tol naa ge a ne na bageyal wul bama pal ma ya ɗu ne ɗu, ele ge zḛ ge go: Mo pot mbi bageyal gyana ga ɗaa? 6 Na sḛ jan go: Num il kis. Bage koy kaŋ jan na go: Ame mo maktub no, ka se avun cap, njaŋge: wara anuwa̰y. 7 Gwan jan bage may go: Mo ɗe, mo pot gyana ga ɗaa? Na sḛ Jan na go: Gḛme suwàl kis. Bage koy kaŋ jan na go: Ame mo maktub no, njaŋge: wara tiimal. 8 Bageyal dore bage koy kaŋ ge hale mbe no, ne na ne ka ɗalla pe. Ago naa ge ne dunya mbe no zi ma ɗalla gḛ waɗe naa ge kwaya̰l ne ma.»
9 Gwan jan go: «Mbi jan aŋ, ɓo me kondore ma ne bware ge ne na viya̰ go to ma, ne da pe, swaga ge ne kadɗa to, aŋ kondore mbe ma mbo ame aŋ swaga katɗa ge ɗiŋnedin zi. 10 Ndu ge ne kat ɗeŋger kaŋ ge jyale cecḛ ma zi, kat ɗeŋger kaŋ ge ga̰l ma zi me. Ndu ge ne kat ɗeŋger to kaŋ ge jyale cecḛ ma zi, kat ɗeŋger to kaŋ ge ga̰l ma zi me. 11 Kadɗa aŋ day kat ɗeŋger bware ge ne na viya̰ go to ma zi to, a wuɗi mbo hon aŋ kaŋ kwaɗa ge fareba ma ne ɗaa? 12 Kadɗa aŋ day kat ɗeŋger ge kaŋ ge naa ne ma zi to, a wuɗi mbo hon aŋ ge aŋ ne ne ɗaa? 13 Dore a̰me ne pool ke temel mo̰r hon bageyal ma azi to. Ago na kwane ɗu, na laar wa̰ ɗu, ko na mbarge ne ge ɗu, na sen ge ɗu me. Aŋ ne pool ke temel mo̰r hon Dok, aŋ ka ke hon dok ge bware ma ne to.»
14 Farisi ma, ne jo̰ nama laar wa̰ bware, swaga ge a ne za̰ fare mbe ma pet, a ka man na. 15 Jeso jan nama go: «Aŋ ɗe, aŋ ŋgay naa go aŋ dosol, amma Dok kwa aŋ dulwak ma kwa. Ago kaŋ ge naa dasana ma ne ndil na ɓaŋlaŋ, ne Dok ta, a kaŋ senna ne.
16 Zaman ge Eya ge Musa ne ma ne maktub ge anabi ma ne ma mbo ya diŋ zaman ge Yohanna ne go. Ne swaga mbe go day, fare ge kwaɗa ge muluk ge Dok ne ne waage ya go, ndu ge daage, á tene wat zi da ne pool. 17 Amma a fogor ge pḭr ma ne suwar kale uzi, ge fare a̰me cecḛ ge eya ne wak det se baŋ.
18 Ndu ge daage pet ge ne yan na gwale, gwan mbo san ge ɗogle, ke zina. ndu ge ne kat yàl ne gwale ge na obe ne ya̰ na, ke zina me.»
Fare sḭ ge ndu ge gan ma ne Lyazaru ne
19 «Ndu ge gan njwanjway a̰me ka kan ba̰r ge siŋli ge káál citat na ta, ka ke vḛso dam ne dam. 20 Ndu ge a̰se a̰me na dḭl Lyazaru ka fiya na zok wak pala zum, na duur ka jwaŋ ko̰o̰k, 21 ka ɓyare go na zam kaŋ ge ne det ne ndu ge gan mbe tabul pala digi se ma. Amma gu ma ka mbo ya ɗar na jwaŋ wak ma. 22 Ndu ge a̰se su, maleka ma mbo hé na, a mbo e na Abraham ko̰l zi ya. Ndu ge gan mbe su me, a mbul na. 23 Siya ma táál zi ya, ne jo̰ ka za̰ yál ge be to, he na pala digi, kwa Abraham ne kaal ya, Lyazaru ne na ko̰l zi. 24 Ndage na ka̰l digi oyya go: ‹Báá Abraham, kwa mbi a̰se, teme Lyazaru ya, na tá na tok vya mam pal, na mbo ya iyal mbi ɗel, ago mbi njot ne go yál ne ol mbe zi ge be to.› 25 Amma Abraham jan na go: ‹Mbi vya, kwa go mo ɓo mo kaŋ kwaɗa ma swaga ge mo ne ka ne ndwara, Lyazaru ɓo kaŋ ge sone ma me. Se no, na sḛ ɓo laar iyalla, amma mo ɗe, mo ɓo yál njotɗa. 26 Ta uwale, nee ne aŋ buwal zi, tuul ga̰l ya go, ndu ne pool ge mbo aŋ ta ya to, ko ne aŋ ta ya mbo ya i ta to me.› 27 Ndu ge gan mbe jan na go: ‹Báá, mbi kaɗe mo, teme Lyazaru mbo mbi bá yadiŋ ya. 28 Ago mbi ná vya ma ya ya anuwa̰y, na mbo zwal nama togor na kaage nama gwan mbo ya swaga njot yál mbe no zi to.› 29 Abraham jan na go: ‹A da ne Musa ma ne anabi ma ne ya, ya̰ nama za̰ nama.› 30 Ndu mbe gwan ne na janna go: ‹To, báá Abraham, kadɗa ndu a̰me ne naa ge siya ma buwal zi ma̰ mbo ya ɓol nama, a ma̰ hase.› 31 Abraham jan na go: ‹Kadɗa a zá̰ Musa ma ne anabi ma to, ko ndu a̰me ta̰ ne siya ma buwal zi puy, a ne pool ge za̰ na to›.»
Ɓǝ kikiŋ dǝɓ yeɓ ma bai goŋga
1 Yesu faa nyi za syee mor ahe: Pa joŋ maki ah no ne dǝɓ yeɓɓe, za gin cen dǝɓ yeɓ ah wol ah mor a ɓeɓ lak ahe. 2 Dǝɓlii yeɓ ɗii dǝɓ yeɓ ah faa nyi ko: Ɓǝ fẽe ye me laa tǝ ɓo sye ne? Mo kee zah fan mai me soɓ ɓo jol ɓo daŋ nyi me, amo laŋ mo ka joŋ yeɓ ɓe yao. 3 So dǝɓ yeɓ tǝŋ faa pǝ zahzyil ahe: Dǝɓlii yeɓ ɓe ga nĩi me tǝ yeɓ ah ga lal o, ko me ga joŋ ɗǝne? Ame ka pǝswah ka pǝpǝǝ ya, so swãa syea fan laŋ a ren me. 4 Ge lwaa ɓǝ foo ah pǝ zahzyil faa: Yawah, me tǝ fan mai me ga joŋ gur ɓe, mo nǝǝra me tǝ yeɓ ge lal ɓe, za ki ga nyiŋra me yaŋ ɓǝǝra.
5 So ɗii za mai mo woora val fan dǝɓlii ah ɓo vaŋno vaŋno daŋ. Faa nyi dǝɓ ma gin kǝpel: Mo ɓaŋ val fan dǝɓlii ɓe ɓo kǝɗǝne? 6 Zyii faa: Me ɓaŋ val tǝgul nǝm tǝbaakãm ɓo temere vaŋno. Dǝɓ yeɓ faa nyi ko: Mo kaa ge sǝŋ gwari mo ŋwǝǝ jemma dappe ne ko. 7 So faa nyi dǝɓ maki ahe: Ma ɓo kǝɗǝne? Zyii faa: Me woo sak sor ɓo temere dappe. Dǝɓ yeɓ faa nyi ko: Mo ŋwǝǝ temere nai. 8 Dǝɓlii dǝɓ yeɓ sãa dǝɓ yeɓ ah ma bai goŋga mai mor joŋ fan ɓo ne yella. Mor fan joŋ wee za sǝr mai moo joŋra wo ki ne yella kal mǝ za cokfãi ɓe.
9 Yesu so faa: Me tǝ faa nyi we: We joŋ bai ne lak ma wo sǝr maino. Ne cok we ga woŋ ki ne lak ah ɓe, a ga nyiŋra we yaŋ ma ga lii. 10 Dǝɓ mo joŋ fan sãh ne fan matǝ biŋ ah ɓe, a joŋ fan sãh ne fan malii ah ta. Dǝɓ mo ka joŋ fan sãh ne fan matǝ biŋ ya ɓe, ka ga joŋ fan masãh ne fan malii ya ta. 11 We joŋ fan sãh ne lak ɓii ma wo sǝr mai ya ɓe, azu ye ga soɓ joŋ matǝ goŋga ah jol ɓii ne? 12 So we ka gak joŋ pǝsãh ne fan za ki ya ɓe, azu ye ga nyi fan ma syak ɓii nyi we ne?
13 Dǝɓ vaŋno ka gak syee mor goŋ gwa ya, a syiŋ maki ah vaŋno, a ga 'yah maki ahe, a ga mgbãa dǝɓ maki ah vaŋno, a ga syẽa maki ahe. We ka gak syee mor Masǝŋ tǝkine lak gwa daŋ ya.
Yesu faa ɓǝ camcam
(Mt 11:12-13Mt 5:31-32Mk 10:11-12)14 Farisien laara ɓǝ mai Yesu mo faa daŋ so syakra ko, mor a 'yahra lakre. 15 Yesu faa nyi ra: Awe ye za mai wee joŋ suu ɓii njaŋ pel zana, amma Masǝŋ tǝ zahzyil ɓii ɓe. Fan mai za moo kwan pǝyǝk nahnǝn ɓǝǝ Masǝŋ kwan mǝ ah pǝɓe'.
16 Daga cok zah'nan ɓǝ lai Mosus tǝkine zah'nan profetoen daŋ ŋhaa ge dai zah'nan Yohana ma joŋ baptisma, Ɓǝ'nyah Goŋ Masǝŋ tǝ cuuni, koo zune daŋ tǝ kyeɓ ka dan gŋ ne swahe. 17 Amma sǝŋ ne sǝr a gak vǝr gwari kal ɓǝ malaŋ ah mo pǝ ɓǝ lai Masǝŋ.
18 Koo zune mo syel mawin ah mo so ɓaŋ maki ah kan ɓe, ka joŋ ɓǝǝ ɓo. So dǝɓ mo ɓaŋ mawin mai wor ah mo syel ki ɓo ne ki kan ɓe, ka joŋ ɓǝǝ ɓo ta.
Pa joŋ ne Laazurus
19 Pa joŋ maki ah no, a ɓaa mbǝro marwãh mai moo lee pǝgaɓɓe, a ren farel 'nyah zah'nan daŋ, a laa suu ah pǝ'nyahre. 20 Pa syak ki no a ɗii ne Laazurus, suu ah daŋ cee nwãh ɓo, a gin swan zahfah yaŋ pa joŋne. 21 A 'yah zye wol suu 'min ne farel mai moo 'mǝr zah taabǝl pa joŋ gin sǝŋ, so goo gin lǝǝ nwãh ahe.
22 Pa syak ge wuu, angeloi ɓaŋra ko ge wo Abraham coksǝŋ ne ko. Pa joŋ laŋ ge wǝ ta, so ciira ko. 23 Pa joŋ tǝŋ laa bone pǝ cok za wul mo gŋ, ɓaŋ nahnǝn kwo Abraham ge pǝɗǝk a ne Laazurus mai mo wol ahe. 24 So ɓyaŋ ɓǝ faa: Daddǝ Abraham, mo kwo syak tǝ ɓe, mo pee Laazurus ka maa tǝwee jol ah ga pǝ bii ka ramko tǝrĩi nyi me ne sa, mor me tǝ laa bone pǝ wii mai pǝlli.
25 Amma Abraham faa: We ɓe, mo ẽe ɗǝ, ne cok mo yea wo sǝr ne cee ɓo, mo lwaa zah fan ɓo daŋ, Laazurus laa mǝ ah bone pǝlli, amma tǝ wuura zahzyil nyi ko ne ɓǝ 'nyah zǝzǝ̃ǝko, so ma ɓo mo tǝ laa bone o. 26 So faɗa, el maɗǝk tǝ ɓoroo no kǝsyil ɓuu ne we, pǝ cok mai mo gŋ dǝɓ mo tǝ 'yah ka ga wo ɓii ɓe, ka gak ya, so dǝɓ ka gak ur wo ɓii ka gin wo ɓuu laŋ ya ta. 27 Pa joŋ faa: Me tǝ pǝǝ mo Daddǝ Abraham, mo pee Laazurus ge yaŋ pa ɓe. 28 Me no ne wee ma ɓe dappe, mo hǝǝ ge faa nyi ra ka mo gera pǝ cok bone mai ka.
29 Abraham zyii faa: Wee ma ɓo tǝ laara ɓǝ lai Mosus tǝkine ɓǝ faa profetoen daŋ, a gak lai ra, a laara ɓǝ faa ɓǝǝ ba. 30 Pa joŋ zyii faa: Daddǝ Abraham, ɓǝ mai ka kii ya, amma dǝɓ ma ur pǝ wul mo ge wo ɓǝǝ ɓe, a ga toora bii. 31 Amma Abraham zyii zah ah faa: Mo zyii laara ɓǝ faa Mosus tǝkine profetoen ya ɓe, koo dǝɓ ma ur pǝ wul mo ge wo ɓǝǝ laŋ, ka zyii toora bii ya.