DOK ŊGAY EZEKEL NA ZOK GE GIYA̰L
Daalam ge zok ge giya̰l ne
1 Del wara azi para anuwa̰y go̰r paal ge i ne go, na del pe eya go, dam wol ge saba ne go, del wol para anda go̰r detɗa ge suwal Ursalima ne go, dam mbe go juju, pool ge Bage ɗiŋnedin ne wan mbi, gene mbi mbo ya go. 2 Daalam zi, Dok gene mbi mbo suwal Israyela ya, e mbi njal ge haal cat pala digi, na le ge mbii ge go, swaga a̰me kat dimma ne suwal go . 3 Gene mbi ya go, mbi kwa ndu a̰me mḛya zok wak go, na dir kat dimma ne fool ŋgirma go. Kat ne taal ge ɓoso lin ne na tok zi, ne kereŋ ŋgay kaŋ me. 4 Ndu mbe jan mbi go: «Mo ndu dasana, ndi ne mo ndwara, za̰ ne mo togor. E mo haŋgal ge kaŋ ge mbi ma̰ ŋgay mo ya ma pal pet, ago a gene mo ya go go da ne kwar kaŋ mbe ma pe. Waage Israyela vya ma kaŋ ge mo ne kwa ma pe pet.»
5 Ndi, mbi kwa gulum ver zok zi. Ndu mbe wan kereŋ ŋgay kaŋ na tok go, na twala ka tok pyaso ŋgayya myanaŋgal, ago tok pyaso ŋgayya ge daage ka da ne tok pul fiyal ɗu ɗu bama wak go. Ŋgay gulum mbe fiyal ma ne na haal, ɓol go nama da ne kereŋ mbe ɗu ɗu. 6 Mbo ya viya̰ wak ge ne saŋge ndwara le ge ham go, ka da ne koo ge ndeya ma, ndé ya digi, ŋgay na ɗugul mbo se, ka kereŋ ɗu. 7 Zok vya ma ka viya̰ wak ge wat zi ya mbe go, nama twala ka kereŋ ɗu ɗu, nama fiyal kereŋ ɗu ɗu me. Gulum ge ne ka nama buwal zi fiyal ka tok pyaso ŋgayya anunuwa̰y. Bula wak ge mbo wat zok ge mbegeya zi ka me, na twala kereŋ ɗu. 8 Ŋgay bula wak me: 9 na twala tok pyaso ŋgayya tiimal, na gulum ma sinna digi fiyal tok pyaso ŋgayya azizi. Bula wak ka yapul le ge zi ge go. 10 Zok vya ge ne viya̰ wak le ge ham ge go mbe ma ka ataa le ge ɗu go, ataa le ge may go me, a ka mbyat ta mwaɗak. Gulum ge ne ka nama buwal zi ma ka mbyat ta me. 11 Ŋgay fiyal ge zok wak ne, ɓol tok pyaso wol, na haal tok pyaso ŋgayya wol para ataa me. 12 Buwal a̰me gá ge zok vya ma ne viya̰ wak buwal zi, nama fiyal ma ka tok pyaso ŋgayya ɗu ɗu, zok vya mbe ma twala ka tok pyaso ŋgayya mya-myanaŋgal. 13 ndu mbe ŋgay ne zok vya a̰me go̰r ya mbo zok vya ge ne na kon ndwara zi ŋga go̰r ya, ɓol tok pyaso ŋgayya wara azi para anuwa̰y. 14 Ŋgay bula wak me, ɓol tok pyaso ŋgayya wara azi. Yapul ve bula wak mbe zi ver. 15 Ne viya̰ wak zum ɗiŋ mbo bula wak zi, na ŋgayya mbo tok pyaso wara anuwa̰y. 16 Zok vya mbe ma ka da ne fenetre zorra ma bama zok kal ma ta, le ge zi ge go. Fenetre mbe ma ka ge zok mbe ma ta, ge gulum ge ne nama buwal zi mbe ma ta, bula wak gulum ma ta me. Gulum ge viya̰ wak ne ka petɗa ne tumur gaar. 17 Ndu mbe wat ne mbi yapul diŋ ya, yapul mbe ka titɗa ne njal, verra zi ne zok ma tapolɗu. 18 Njal ma ka titɗa viya̰ wak go. Yapul ge zi ge ka haal waɗe ge zum ge. 19 Ŋgay ne gulum ge zum ge wak le ge zi ge go ɗiŋ mbo ya gulum ge pul zi ge wak go, ɓol tok pyaso ŋgayya kis. No a le ge ham ne. Le ge kuu ge go ɗe, 20 ŋgay viya̰ wak ge kuu ge haal ma ne na fiyal, na ge yapul ge zum ge ne. 21 Zok vya ma ka ataa le ge ɗu go, ataa le ge may go me, na bula wak ma ne na gulum ma ka dimma ne ge viya̰ wak ge ham ge ne go. Na twala ka tok pyaso ŋgayya wara anuwa̰y, na fiyal tok pyaso ŋgayya wara azi para anuwa̰y me. 22 Nama fenetre ma, ne nama bula wak ma, ne nama gulum petɗa ne tumur gaar ma, ka dimma ne ge viya̰ wak ge ham ge ne go. A ka mbo ya bula wak zi da ne koo ge ndeya digi ma ɓyalar. 23 Gulum ge zi ge ka da ne viya̰ wak, ka viya̰ wak ge kuu ge ndwara go ŋga dimma ne viya̰ wak ge ham ge go. Ŋgay ne viya̰ wak ge zum ge go mbo ge zi ge ya, ɓol tok pyaso ŋgayya kis. 24 Gene mbi le ge mbii ya, mbi kwa viya̰ a̰me le mbii. Ŋgay na gulum ma, ne na bula wak ma, nama ŋgayya ka dimma ne viya̰ wak ge may ma go. 25 Viya̰ wak mbe ma, ne bula wak mbe ma ka da ne fenetre ma koŋleya se dimma ne viya̰ wak ge may ma go. Na twala ka tok pyaso ŋgayya wara anuwa̰y, na fiyal tok pyaso ŋgayya wara azi para anuwa̰y me. 26 A ndé bula wak mbe zi ya da ne koo ge ndeya digi ma ɓyalar. A pé tumur gaar ma ge na gulum ma ta. 27 Yapul ge zi ge ka da ne viya̰ wak saŋgeya ndwara le mbii. Ne viya̰ wak ge zum ge go mbo viya̰ wak ge zi ge go, na twala ka tok pyaso ŋgayya kis. 28 Gene mbi yapul ge zi ya ne viya̰ wak ge mbii ge, ŋgay viya̰ wak mbe, ka dimma ne ge may ma go. 29 Na zok vya ma, ne gulum ge ne nama buwal zi ma, ne na bula wak ma ka dimma ne ge may ma go. Fenetre ma ka bula wak ma go verra se. Na twala ka tok pyaso ŋgayya wara anuwa̰y, na fiyal tok pyaso ŋgayya wara azi para anuwa̰y me. 30 Bula wak a̰me ka na ziyar go, na twala ka tok pyaso ŋgayya wara azi para anuwa̰y, na fiyal tok pyaso ŋgayya anuwa̰y me. 31 Bula wak mbe ndwara saŋge ya yapul zum. Na pul ge zi ge go, a pé tumur gaar ma na ta digi. A ndé mbo na zi ya da ne koo ge ndeya ma tiimal. 32 Ndu mbe wat ne mbi ne viya̰ wak le ge ham ge ya mbo ya yapul ge zi ge go. Ŋgay viya̰ wak mbe, ɓol go na dimma ne viya̰ wak ge may ma go. 33 Na zok vya ma, ne gulum ge ne nama buwal zi ma, ne na bula wak ma, ka dimma ne ge may ma go. Viya̰ wak mbe ma, ne bula wak mbe ma ka da ne fenetre ma koŋleya se dimma ne viya̰ wak ge may ma go. Na twala ka tok pyaso ŋgayya wara anuwa̰y, na fiyal tok pyaso ŋgayya wara azi para anuwa̰y me. 34 Bula wak mbe ndwara saŋge ya yapul zum. Na pul ge zi ge go, a pé tumur gaar ma na ta digi. A ndé mbo na zi ya da ne koo ge ndeya ma tiimal. 35 Ndu mbe wat ne mbi ne viya̰ wak le ge kuu ge ya, ŋgay viya̰ wak mbe, ɓol go na dimma ne viya̰ wak ge may ma go. 36 Ka da ne na zok vya ma, ne na gulum ge ne nama buwal zi ma, ne na bula wak, ne fenetre ma koŋleya se me. Na twala ka tok pyaso ŋgayya wara anuwa̰y, na fiyal tok pyaso ŋgayya wara azi para anuwa̰y me. 37 Bula wak mbe ndwara saŋge ya yapul zum. Na pul ge zi ge go, a pé tumur gaar ma na ta digi. A ndé mbo na zi ya da ne koo ge ndeya ma tiimal. 38 Zok a̰me wak ka saŋgeya ya bula wak ge kuu ge go, a ka usi kavaar ge a ne tyare nama ne tuwaleya ge tilla uzi pe ma swaga mbe go. 39 Ge zok wak ya dab, tabul ma ya go azi, le ge ɗu go, azi le ge may go me. A ka vyan kavaar ge ne tuwaleya ge tilla uzi pe ma, ne kavaar ge ne tuwaleya ge poreya ne pe ma nama pal. 40 Ge le ge zum ge go, le ge ne hé mbo viya̰ wak ge kuu ge ya go, tabul ma ya go, azi le ge ɗu go, azi le ge may go me. 41 Tabul ma ka tiimal ne vyan kavaar ma nama pal pe. Anda viya̰ wak le ge ɗu go, anda le ge may go me. 42 Ne tuwaleya ge tilla uzi pe, a e tabul ma anda, nama ge a ne ke nama ne njal ge cerra ma. Nama twala ma ka tok pyaso ŋgayya ɗu ne nus, nama fiyal ma tok pyaso ŋgayya ɗu ne nus, nama haal ma tok pyaso ŋgayya ɗu me. A ka kan kaŋ temel ma ne vyan kavaar ge ne tuwaleya ge tilla uzi pe ma, ne tuwaleya ge may ma pe nama pal. 43 A á nama ziyar koŋleya se, fiyal ne tok pul go ga. A ka kan duur ge tuwaleya ne ma nama pal. 44 Ge viya̰ wak ge zi ge le zum ya, zok ge naa ge mbal kaŋ ma ne ka yapul ge zi ge go. Ge ɗu ka le ge viya̰ wak ge kuu ge go, na ndwara saŋge le mbii, ge may le ge viya̰ wak ge mbii ge go, na ndwara saŋge le kuu. 45 Ndu mbe jan mbi go: «Zok ge na ndwara ne saŋge le mbii mbe no, a naa ge ke tuwaleya ge ne ke temel ge zok ge mbegeya ne ma ne ne. 46 Zok ge na ndwara ne saŋge le kuu mbe no, a naa ge ke tuwaleya ge ne ke temel ge twal tuwaleya ne ma ne ne. Ne Levi vya ma buwal zi, a Sadok vya ma mbo ya Bage ɗiŋnedin ndwara se ke na temel ma ne. » 47 Ndu mbe ŋgay yapul mbe, ɓol na twala tok pyaso ŋgayya kis, na fiyal tok pyaso ŋgayya kis me. Twal tuwaleya ka zok ge mbegeya ndwara zum. 48 Wat ne mbi zok ge mbegeya bula wak zi ya, ŋgay na gulum ma, ɓol tok pyaso ŋgayya anuwa̰y le ge ɗu ge go, anuwa̰y le ge may go me. Na zok wak fiyal ka tok pyaso ŋgayya wol para anda, na zok kal ge ne na ziyar go ma fiyal ka tok pyaso ŋgayya atataa. 49 Bula wak mbe twala ka tok pyaso ŋgayya wara azi, na fiyal tok pyaso ŋgayya wol para azi me. A ndé mbo na zi ya da ne koo ge ndeya ma wol. Zok wak keŋ ma go jwak, a sḭ uwara zok pul ma ya go.
Fakwan yaŋ Masǝŋ ma pelle
(Eze 40–48)Masǝŋ ɓaŋ Ezekiel ge yaŋ Jerusalem ne ko
1 Ne zah'nan jemma pǝzyil syii mafuu, ka syii jemma gwa tǝtǝl dappe ah ru pǝ byak zah sǝr za yo, so ka syii jemma tǝtǝl nai ah mai yaŋ Jerusalem mo lee ɓo yo. Ne zah'nan ah me laa swah jol Dǝɓlii mo ge tǝtǝl ɓe, ɓaŋ me. 2 Pǝ fakwan ah Masǝŋ ɓaŋ me kal ge pǝ sǝr Israel ne ko, ge kan me tǝtǝl waa mawah ahe, ame kwo fan ki gŋ pel ɓe, a na yaŋ malii ahe. 3 So zaŋ me tǝɓ ge kah ah gwari, me so kwo dǝɓ gŋ a sãh tǝgbana vãm syẽ. Dǝɓ ah ɓaŋ suu ne kǝndaŋ ma lii fan ɓo jolle, uu ɓo zahfah ne ko. 4 Faa nyi me: We dǝfuu, mo syii nahnǝn tǝkine sok daŋ kpẽe ka mo laa ɓǝ fan mai daŋ me tǝ ga cuu nyi mo, me ɓaŋ mo ge ɓo nyee ne mor ɓǝ ahe, ka mo so faa ɓǝ mai mo kwo ɓo daŋ nyi za Israel.
Zahfah ma morcomzah'nanne
5 Fan mai me kwo: me kwo yaŋ Masǝŋ, so korvuu ryaŋ ɓoo ɓo kǝsyilli. Dǝɓ ah ɓaŋ suu lii fan ɓo jolle, wah ah a meetǝr sai, lii korvuu ah ne ko, wah ah ma ga sǝŋ ne yǝk ah daŋ a meetǝr sai sai. 6 So syee kal ge wo zahfah ma fah kǝmorcomzah'nanne, yee tǝ cok kan ɓal ah ra, so lii zahfah ahe, ɗǝk ah ma ga sǝŋ a meetǝr sai. 7 Nǝn zahfah ah nǝkǝŋhaa ahe, fahlii no gŋ, kah fahlii ah nǝjokǝsãhe, yaŋ za ma byak cok no gŋ sai, a nǝfah jokǝlǝɓai sai ta, nyah yaŋ ah ra daŋ, a meetǝr sai sai, korvuu mai mo kǝsyil ah ra, yǝk ah a meetǝr gwa ne raita, meetǝr gwa ne raita daŋ. Nǝn yaŋ ma byak cok ah ra nǝkǝŋhaa ahe, fahlii maki ah no gŋ wah ah a meetǝr sai, fahlii ah dǝɓ syee gŋ ga ɓǝr yaŋ malii mai mo ɓyaŋ ki ɓo ne yaŋ Masǝŋ. 8-9 Dǝɓ ah so lii ɓǝr yaŋ ahe, lwaa ɗǝk ah ma ga sǝŋ a meetǝr nai. Korvuu ah ma nefah kǝlalle, yǝk ah a meetǝr vaŋno a kǝsyil zahfah ahe, cok ah mai mo kah yaŋ Masǝŋ gwari yo. 10 (Yaŋ za ma byak cok mo kah fahlii nǝkǝita nǝkǝita, a zahki gwa daŋ, korvuu mai mo kǝsyil ah ra laŋ a zahki ta.)
11 Fahfal ah dǝɓ ah so lii fahlii ahe, 'ah ah a meetǝr yea ne raita. So cok mai mo kǝsyil cok mai dǝɓ moo gbǝr zahfah gŋ, a meetǝr dappe. 12 Pel yaŋ za ma byak cok ah vaŋno vaŋno daŋ korvuu macõo ah ra no gŋ, wah ah ra a raita meetǝr raita meetǝr, yǝk ah a nai ta. (Nyah yaŋ ah ra meetǝr sai sai zahki daŋ.) 13 So dǝɓ ah lii 'ah cok ahe, tǝŋ daga fahfal yaŋ za ma byak cok maki ah vaŋno ŋhaa ge dai wo yaŋ za byak cok maki ah nǝfah kah fahlii, lwaa a meetǝr jemma tǝtǝl gwa ne raita, yaŋ ah ra jiŋ zahpel ɓo nyi ki. 14 So yaŋ malii ah no pǝ cok mai fahlii mo ge i zah ɓo gŋ ka ga zahpiicel yaŋ Masǝŋ, lii 'ah ah a meetǝr jemma. 15 Wah fahlii ma dan ga yaŋ ahe, tǝŋ daga wo zahfah ma fah kǝlal ŋhaa ka ga dai wo yaŋ malii ko, a meetǝr jemma gwa tǝtǝl dappe. 16 Wo korvuu yaŋ ah ra nǝfah kǝlal daŋ zahtǝwoo manyee ah ra gea ɓo gŋ so ne wo korvuu mai mo kǝsyil yaŋ ah ra daŋ. So wo korvuu yaŋ ah nǝfah kǝɓǝr kah zahfahe, ɗeara foto kpuu dabonooje ra ɓo gŋ.
Zahpiicelle
17 So dǝɓ ah zaŋ me ge zahpiicel yaŋ Masǝŋ ne ko, yaŋ ki ra no vuu ɓo gŋ jemma sai faɗa, ɓǝr ah camcam, yaŋ ah ra mgbãa ki ɓo ne vuu yaŋ, so vuura cok maswah ah ɓo no pel yaŋ ah ra ne tǝsalle, 18 ryaŋ zahpiicel ah daŋ ne ɓoo kǝsyilli, zahpiicel ah mo dam ɓo, yee ge sǝŋ dai ma kǝɓǝr yaŋ ya.
19 Zahfah maki ah no vuu ge ɓo sǝŋ nje, fahlii pǝ̃ǝ ɓo gŋ kal ge zahpiicel yaŋ Masǝŋ. Dǝɓ ah lii cok ma kǝsyil zahfah yaŋ matǝ gwa ko, lwaa a meetǝr jemma dappe.
Profetoen ma fahsǝŋ
20 So dǝɓ ah lii zahfah ma fahsǝŋ ma ga zahɓel yaŋ Masǝŋ. 21 Yaŋ za byak cok mai mo kah fahlii nǝkǝi sai nǝkǝi sai, so ne korvuu mai mo kǝsyil yaŋ ah ra, ne yaŋ malii ah daŋ a zahki ne ma zahfah ma morcomzah'nanne. Wah zahfah ah joŋ meetǝr jemma gwa tǝtǝl dappe, 'ah ah meetǝr jemma tǝtǝl gwa ne raita. 22 Yaŋ malii ko, ne zahtǝwoo ah ra, tǝkine kpuu dabonooje mai foto ah mo ɗea ɓo wo suu yaŋ daŋ a tǝgbana ma zahfah ma fah morcomzah'nan ta. So cok kan ɓal no camcam rǝŋ, mor ka yee ga zahfah ah ne ko, yaŋ malii ah no zahɓel pǝ cok mai fahlii mo ge i zah ɓo gŋ. 23 Ka ɓyaŋ ki ne zahfah ma fahsǝŋ jaŋjaŋ, fahlii ma ga zahpiicel yaŋ Masǝŋ no gŋ, tǝgbana mai mo gŋ ma fah morcomzah'nan ta. Dǝɓ ah lii cok ma kǝsyil zahfah yaŋ matǝ gwa ko, lwaa a meetǝr jemma dappe.
Zahfah ma fah morkǝsǝŋ
24 Fahfal ah dǝɓ ah zaŋ me kal ge laa ah ma morkǝsǝŋ ne ko, me ge kwo zahfah maki ah gŋ, so lii zahfah ahe, zahfah ah a zahki ne manyeeki ah ra kŋ ta. 25 Zahtǝwoo wo yaŋ ma kah zahfah ah tǝgbana manyeeki ah ra ta. Wah zahfah ah joŋ meetǝr jemma gwa tǝtǝl dappe, 'ah ah a meetǝr jemma tǝtǝl gwa ne raita. 26 So cok kan ɓal no camcam rǝŋ, mor ka yee ga zahfah ah ne ko, yaŋ malii ah no zahɓel yaŋ Masǝŋ pǝ cok mai fahlii mo ge i zah ɓo gŋ. Kpuu dabonooje mai mo ɗeara foto ah ɓo wo suu yaŋ no kah fahlii ahe. 27 Ka ɓyaŋ ki ne zahfah ah jaŋjaŋ, fahlii maki ah no ka ga fah kǝ zahpiicel yaŋ Masǝŋ. Dǝɓ ah lii cok ma kǝsyil zahfah yaŋ matǝ gwa ma fah morkǝsǝŋ ko, lwaa a meetǝr jemma dappe.
Zahfah ma ga piicel ma fah morkǝsǝŋ
28 Dǝɓ ah zaŋ me syee zahfah ma fah morkǝsǝŋ ah kal ge zahpiicel ne ko, so lii zahfah ahe, lwaa a zahki ne zahfah ma fah kǝlal ta. 29-30 Yaŋ za byak cok ah ne yaŋ malii ah tǝkine korvuu mai mo kǝsyil ah daŋ a zahki ne ma zahfah ma fah kǝlal ah ra daŋ. Zahtǝwoo wo yaŋ ah ra ne lii ah daŋ, a wo yaŋ malii kŋ ta. Wah zahfah ah joŋ meetǝr jemma gwa tǝtǝl dappe, 'ah ah a meetǝr jemma tǝtǝl gwa ne raita. 31 Yaŋ malii ah no zahɓel ah lalle, ɗeara foto kpuu dabonooje ɓo wo suu yaŋ ah ma kǝsyil kah fahlii ahe, cok kan ɓal ah ra ma yee ga wo zahfah ah ne a nama.
Zahfah ma dan ga piicel ma fah morcomzah'nanne
32 Dǝɓ ah zaŋ me syee zahfah ma fah morcomzah'nan ne kal ge zahpiicelle, so lii zahfah ahe, lwaa a zahki ne zahfah maki ah ra ta. 33 Yaŋ za byak cok ah ne yaŋ malii ah tǝkine korvuu mai mo kǝsyil ah daŋ, a zahki ne ma zahfah maki ah ra ta. Zahtǝwoo yaŋ ah ra ne lii ah daŋ, a wo yaŋ maki kŋ ta. Wah zahfah ah joŋ meetǝr jemma gwa tǝtǝl dappe, 'ah ah a meetǝr jemma tǝtǝl gwa ne raita. 34 Yaŋ malii ah no zahɓel ah lalle. Ɗeara foto kpuu dabonooje ɓo wo suu yaŋ ah ma kǝsyil kah fahlii ahe, cok kan ɓal ah ra ma yee ga wo zahfah ah ne a nama.
Zahfah ma fahsǝŋ ma dan ga piicelle
35 So dǝɓ ah zaŋ me kal ge zahfah ma fahsǝŋ ne ko, so lii zahfah ahe, lwaa a na ma kǝsyil ra kŋ ta. 36 Yaŋ za byak cok ra no gŋ, so korvuu cea tǝgǝǝ ah ɓo, yaŋ malii ah kŋ laŋ gŋ, zahtǝwoo wol ah ne lii ah daŋ. Wah ah meetǝr jemma gwa tǝtǝl dappe, 'ah ah meetǝr jemma tǝtǝl gwa ne raita. 37 Yaŋ malii a zahɓel ah lalle. Ɗeara foto kpuu dabonooje ɓo wo suu yaŋ ah ma kǝsyil kah fahlii ahe, cok kan ɓal ah ra ma yee ga wo zahfah ah ne a nama.
Yaŋ ma kah zahfah ma fahsǝŋ
38 Yaŋ maki ah no zahɓelle, yaŋ ah mgbãa ki ɓo ne zahfah ma fahsǝŋ ma ga zahpiicelle, zahfah yaŋ ah a kah zahfah yaŋ malii ko, a vãhra faɓal ma mor joŋ syiŋ suŋwii gŋ. 39 Ɓǝr yaŋ malii ko, taabǝl no gŋ nai, a ɓǝr yaŋ ah nǝkǝi gwa, a nǝkǝi laŋ gwa ta. A ŋgomra faɓal ma joŋ syiŋ suŋwii wo Masǝŋ tǝl ahe, a ŋgomra fan ma mor joŋ syiŋ ma ɓaŋ faɓe' ga lal camcam gŋ ta. 40 Kah yaŋ malii nǝfah kǝlal laŋ, taabǝl no gŋ nai ta, taabǝl gwa a kah zahfah ma fahsǝŋ nǝkǝino, maki ah ra gwa laŋ a nǝkǝki ahe. 41 Taabǝl ah ra tai daŋ a nama, a ŋgomra faɓal ma mor joŋ syiŋ tǝtǝl ahe, a nǝkǝɓǝr yaŋ nai a nǝfah kǝlal nai ta. 42 Taabǝl matǝ nai mo rǝk ɓo mor zyeɓ fan ma mor joŋ syiŋ suŋwii gŋ, zyeɓra ɓo ne tǝsalle, wah ah i jol ɓo vaŋno ne raita, giŋ ah i jol ɓo vaŋno, a rǝkra faɓal mai mo ŋgomra ɓo mor joŋ syiŋ daŋ tǝ taabǝl ah ra. 43 Zyeɓra fan ɓo tǝgbana 'ah jolle, ɓaŋra kah taabǝl ah ra ɓo ne ko, nǝǝ mai moo nyira mor joŋ syiŋ ne daŋ, a rǝkra tǝtǝl taabǝl ah ra.
44 So dǝɓ ah zaŋ me kal ge zahpiicel ne ko, yaŋ ki ra no gŋ gwa, maki ah a kah zahfah ma fahsǝŋ, jiŋ zahpel ɓoo ge ɓo fah morkǝsǝŋ, yaŋ maki ah a kah zahfah ma fah morkǝsǝŋ, jiŋ zahpel ɓoo ge ɓo fahsǝŋ. 45 Dǝɓ ah so faa nyi me, yaŋ mai mo jiŋ zahpel ɓoo ge ɓo fah morkǝsǝŋ, a mor ka za ma joŋ zahsyiŋ pǝ yaŋ Masǝŋ mo kaara gŋ. 46 Yaŋ mai mo jiŋ zahpel ɓoo ge ɓo fahsǝŋ, a mor ka za ma joŋ zahsyiŋ ma joŋ yeɓ tǝ cok joŋ syiŋ mo kaara gŋ. Kǝsyil za ma mor ban Lewi daŋ, sai za ma morsǝ̃ǝ Sadok ye ne fahlii ka dan ga pel Dǝɓlii ka joŋ yeɓ ah to.
Zahpiicel ne yaŋ Masǝŋ
47 Dǝɓ ah so lii zahpiicel ah mai mo ne nyah ah nai daŋ, lwaa a meetǝr jemma dappe, yaŋ Masǝŋ nǝfah kǝmorcomlil ahe, so cok joŋ syiŋ pel ahe. 48 So zaŋ me kal ge zahfah yaŋ Masǝŋ ne ko, lii zahfah nǝkǝita nǝkǝita, so lwaa yǝk ah mai a meetǝr gwa ne raita, mai laŋ a nai ta, 'ah ah meetǝr rǝŋ, kah zahfah ah yǝk ah mai a meetǝr vaŋno ne raita, ma kǝki ah laŋ a nai ta. 49 Cok mai dǝɓ moo syee gŋ ga zahfah yaŋ, wah a meetǝr jemma, 'ah ah meetǝr yea, wǝǝdǝǝ no kǝsyil ah gwa, a kah zahfah nǝkǝi vaŋno, nǝkǝi laŋ vaŋno ta.