1 A go no ge Dok ne á dol digi ma ne suwar ma ne kaŋ ge ne nama pul zi ma pet. 2 Swaga ge Dok ne á ne na temel kerra ma go pet ɗe, dam ge ɓyalar go, ɗigli tene . 3 Dok é na wak busu dam ge ɓyalar pal, mbege na ne nà sḛ pe, ago, dam mbe no go, na sḛ ɗigli tene ne kaŋ dolla ge na ne dó ma go pet . 4 No a pe dolla ge digi ma ne suwar ne ne.
Gaaso ge Eden ne
Swaga ge Dok Bage ɗiŋnedin ne ke suwar ma ne digi ɗe, 5 uwara ko sugur a̰me gale ne be pyarra suwar pal to. Ago Dok Bage ɗiŋnedin gale ne be swar mam ya suwar pal to, ndu a̰me gale ne go ge ba mbo gar kaŋ to me. 6 Ago mam ka vate ne suwar se digi, ka saŋge swarra ya se luwaɗe suwar pet.
7 Dok Bage ɗiŋnedin ke ndu dasana ne suwar lugɗum, uusi o̰yom ge ndwara na vo̰r zi, ndu dasana ɓol ndwara na zi . 8 Go̰r go, Dok Bage ɗiŋnedin é gaaso Eden go, le ge ham ge pe ya, é ndu dasana ge na ne ke na, na zi. 9 Dok Bage ɗiŋnedin e uwara ma pe hini hini pyarra ne suwar se ya digi gaaso zi, a kat siŋli, nama zamma kat tuli me. Dol uwara ge ndwara ge gaaso pul zi ŋga, dol uwara ge ne e naa kwa varse kwaɗa ma ne sone buwal me.
10 Maŋgaɗam a̰me ka sorra ne suwal Eden ya mbo ya gaaso pe zi. Ne swaga mbe go, varse tene se pe anda. 11 Ge zḛ ge, na dḭl Pichon, a na ge ne koŋle suwal ge Havila se ne mwaɗak. A ɓol dinar ya suwal mbe go. 12 Na dinar a siŋli ge be to, da ne sugur bedeliyom ge hur tuli, ne njal sergeleŋ Onis ma me. 13 Ge azi dḭl Gihon, a na ge ne koŋle suwal Kuch se ne mwaɗak. 14 Ge ataa dḭl Tigre, a na ge ne sor ne suwal Asur le ge ham ge go ne, ge anda dḭl Efrat.

15 Dok Bage ɗiŋnedin her ndu dasana, e na gaaso Eden zi, ndwara gar na, ne koy na me. 16 Hon ndu dasana na wak go: «Za uwara ge daage pet ge ne gaaso zi, 17 amma za uwara ge ne e naa kwar varse kwaɗa ma ne sone buwal to bat, ago dam ge mo ne mbo zam na ya, mo mbo sú ŋgat.»
18 Dok Bage ɗiŋnedin jan go: «Be ke kwaɗa ndu dasana kat hini ɗu to, mbi mbo ke na ndu ge mbarra dimma ne na go.» 19 Dok Bage ɗiŋnedin ke kavaar ge ful zi ge ma ne njoole ma pet ne suwar, pole nama ya ndu dasana ta, ndwara kwar go na hon nama dḭl má̰ gyana de. Ne da pe kavaar ge daage pet ndu dasana na ho̰ nama dḭl. 20 Ndu dasana hon kavaar ge ga̰l ma ne ge jabso ma ne njoole ma pet dḭl, ɗaŋ ɗe, ɓol na kon ge mbarra dimma ne na go to. 21 Swaga mbe go no, Bage ɗiŋnedin é ndu dasana son dam vop, ndage na ziyar-wak-kal a̰me ɗu, gwan ne na sḛ duur na byalam go. 22 Dok Bage ɗiŋnedin ke ndu gwale ne ziyar-wak-kal ge na ne ndage na ne ndu dasana zi ya, gene na ya na ta. 23 Swaga ge ndu dasana ne kwa na, jan go:
«No, a kal ge mbi kal ma ne ne,
sḛ duur ge mbi sḛ duur ne ne.
A mbo tol na dḭl ndu gwale,
ago, a ndage na da ne ndu son zi ya.»

24 Ne da pe no ɗe, ndu son mbo ya̰ na bá ma ne na ná , mbo mbarge ne na gwale, a mbo gá sḛ duur ge ɗu .
25 Ndu son ma ne na gwale jwak, a ka swala, amma saaso be ka ke nama to bat.
1 Masǝŋ joŋ sǝŋ ne sǝr tǝkine fan mo no gŋ daŋ vǝrri. 2 Zah'nan rǝŋ ah mo ge dai o, ka joŋ yeɓ ah vǝr ɓe. Tǝ zah'nan rǝŋ ah 'yak ne ko. 3 Masǝŋ ẽe zah'nan rǝŋ ahe, joŋ daŋdaŋ, mor ne zah'nan ah Masǝŋ 'yak ne yeɓ mai mo joŋko daŋ. 4 Ɓǝ joŋ sǝŋ ne sǝr mo joŋ, a naiko.
'Wah Eden
Ne cok Dǝɓlii Masǝŋ mo joŋ sǝŋ ne sǝrri, 5 ka kpuu kǝka wo sǝr a ba, koo fãa vaŋno laŋ ka ɓah ciŋ tǝ sǝr a, mor Masǝŋ ɓah tan bam ge tǝ sǝr a, ne cok ah ka dǝfuu ma pǝǝ sǝr laŋ kǝka ba ta. 6 Amma zah'nan daŋ bii pǝ̃ǝ gin mor sǝr ginni, a nǝn mahm tǝ sǝr daŋ.
7 So Dǝɓlii Masǝŋ bǝǝ vuu joŋ dǝfuu ne ko, fee tǝ'yak ma ne cee ge fahvõo ah ra, so dǝfuu ciŋ fan ma ne cee.
8 So Dǝɓlii Masǝŋ zyeɓ 'wah pǝ cok Eden nǝfah kǝmorcomzah'nanne, so kan dǝfuu mai mo joŋko gŋ. 9 Masǝŋ joŋ kpuu masãh ne ban ah camcam gŋ ka mo lee syẽm masãhe. Joŋ kpuu ma nyi cee kǝsyil 'wah tǝkine kpuu ma cuu ɓǝ sãh ne ɓǝɓe' daŋ.
10 El malii pǝ̃ǝ ɓo kǝsyil 'wah Eden ka joŋ cok wok gin pǝ 'wah ahe, so jol el ah ɓǝl ɓo camcam nai. 11 A ɗii patǝ vaŋno ah ne Pison. Ako ye kiŋ ɓo tǝ sǝr Havila daŋ. 12 Vãm kaŋnyeeri masãh ah ne ɓǝrdi ma fuŋ 'nyah ah tǝkine tǝsal mai mo pǝsyem daŋ a gŋ. 13 El patǝ gwa ah a ɗii ne Gihon. Ako ye kiŋ ɓo tǝ sǝr Kus. 14 Patǝ sai ah a ɗii ne Tigǝr. Ako ye pǝ̃ǝ ɓo tǝ sǝr Asiria nǝfah kǝmorcomzah'nan ahe. Patǝ nai ah el Efrat yo.
15 Dǝɓlii Masǝŋ ɓaŋ dǝfuu kan pǝ 'wah Eden ka mo pǝǝko tǝkine byak ahe. 16 So lai ko faa: Mo gak ka ren lee kpuu ma kǝsyil 'wah daŋ tǝgbana zahzyil ɓo mo 'yahe. 17 Amma mo re lee kpuu ma cuu ɓǝ sãh ne ɓǝɓe' ka. Com mai mo kal re lee ah ɓe, mo ga wǝ 'manna 'manna.
18 So Dǝɓlii Masǝŋ faa: Ka dǝwor mo kaa syak ah nai ka pǝsãh ya, me ga joŋ ma gbah jol ah nyi ko ka mo yeako ne ki. 19 Dǝɓlii Masǝŋ joŋ nǝǝ cok tǝkine juu daŋ ne vuuri, so woo ge wo dǝɓ ah ne ko ka ẽe ɗah a ga ɗii ra ɗǝne? Ɗii mai dǝɓ ah mo ɗii fan ma ne cee ne daŋ ciŋ tǝɗii ah lii. 20 So dǝɓ ah ɗii fan ma syee ne ɓal tǝkine juu daŋ ne tǝɗii. Amma lwaa fan ma gbah jol ah ma jur ne ki kǝsyil ɓǝǝ ya.
21 So Dǝɓlii Masǝŋ joŋ dǝɓ ah lee nǝm bǝṽǝk, so nǝǝ zahwoiŋcuu ah vaŋno, so zyǝŋ nǝǝ ge pǝ cok ahe. 22 Dǝɓlii Masǝŋ joŋ madǝwin ne zahwoiŋcuu mai mo nǝǝ gin wo dǝworre, so zaŋ ko ge wo dǝwor ne ko. 23 Dǝwor faa: Ayee, me lwaa ɓal ɓe ɓe! Woiŋ ah tǝkine nǝǝ ah daŋ ma ɓe yo. Ɗii ah ye madǝwinni, mor nǝǝ ko gin wo dǝworre. 24 Mor mai dǝwor ga soɓ pah ah ne mah ahe, a mgbãara ki ne mawin ahe, a ciŋra suu vaŋno.
25 Dǝwor ne madǝwin gwa daŋ yeara ne suu kolle, swãa ka ren ra ya ta.