A mbo ne Jeso Pilatus ndwara se ya
(Mat 27:1-2Mat 11-14, Mar 15:1-5, Yoh 18:28-38)1 A ɗage digi wak dagre ɗu, a gene na Pilatus ndwara se ya. 2 A ɗage é fare na pal go: «I ɓo ndu mbe no, ne wat fare naa zi i suwal diŋ, ne tele naa go nama sya kaŋ hon Kaysar to, tol tene go na Kris ne, na gan ne me.» 3 Pilatus ele na go: «Mo gan ge Yuda ma ne ne’a?» Na sḛ gwan ne na janna go: «Mo jya̰ ne.» 4 Pilatus jan naa ge ke tuwaleya ma ga̰l ma ne ɓase ma go: «Mbi be ɓol fare a̰me ge sone ne ndu mbe ta to.» 5 Amma a ka gwan dwage janna go: «Hateya ge na ne zi, par fare ɓase ma zi. E pe da ne Galile ya, á suwal Yahudiya na pul zi no mwaɗak, ndi ne se no, det ja ɗiŋ go go.» 6 Swaga ge Pilatus ne za̰ fare mbe, ele go ndu mbe Galile ne de. 7 Swaga ge ne kwa go na mbo da ne suwal ge Herodus ne ya ɗe, teme na mbo hon Herodus, ne da pe dam mbe pul zi, Herodus ka Ursalima diŋ.
8 Swaga ge Herodus ne kwa Jeso, ke tuli ge be to, ago ka ɓyare kwa na, ne da pe za̰ na fare ma, ka jobre go na ma̰ kwa na ke kaŋ ŋgayya a̰me. 9 Ele na fare ma gḛ, amma gwan ne na fare janna to. 10 Naa ge ke tuwaleya ma ga̰l ma, ne naa ge njaŋgeya ma ká swaga mbe go, a ka á ta e fare na pal. 11 Herodus ma ne na naa ge koyya ma a ka ke na kalam. Go̰r ge a ne có ta ne na, a kan na ba̰r ge siŋli na ta, a teme na mbo hon Pilatus. 12 Dam mbe go, Herodus ma ne Pilatus saŋge kondore, nama ge a dḛ ne ka ho̰l ne ta zaŋgal ma.
A kun sarya ge siya Jeso pal
(Mat 27:15-26, Mar 15:6-15, Yoh 18:39—19:16)13 Swaga ge Pilatus ne tó naa ge ke tuwaleya ma ga̰l ma, ne naa ga̰l ma, ne ɓase ma ya ɗe, 14 jan nama go: «Aŋ gene ndu mbe no ya go na pá fare ya ɓase ma zi. Swaga ge mbi ne ele na fare aŋ ndwara go, mbi be ɓol fare a̰me ge sone ge aŋ ne e na pal ge ne mbya a kun sarya ge siya na pal to. 15 ko Herodus puy be ɓol fare a̰me ge sone na pal to, da ne pe teme nee na ya no. Ne pe no, be ke fare a̰me ge sone ge mbya gene na mbo siya zi to. 16 Mbi mḛre na mḛre, ne go̰r go mbi ba kan na digi.»
[17 Ge vḛso Paska go ɗaɗak, Pilatus dol nama ndu ne daŋgay zi digi.] 18 Amma a oy digi wak dagre go: «Hṵ ndu mbe, dó i digi Barabas!» 19 A dó ndu mbe daŋgay zi, da ne na ne ɗage ne fare digi suwal diŋ pe, na ne hṵ ndu pe me. 20 Pilatus gwan dwage nama fare mbe, ne dwatɗa go na dol Jeso digi. 21 Amma a ka gwan oy digi go: «Pe na kaŋgre pal! Pe na kaŋgre pal!» 22 Pilatus gwan jan nama ge ndwara ataa go: «Ndu mbe ke ma sone pe ɗaa? Mbi be ɓol fare a̰me ge ne mbya e na mbo siya zi to. Mbi mḛre na mḛre, mbi ya̰ na digi.» 23 Amma a ka gwan oyya digi ne ka̰l ndaar go, na pe na uwara kaŋgre pal. Nama ka̰l ka gwan ndé digi waɗeya. 24 Pilatus vin tene go na ke laar ɓyareya ge nama ne pal. 25 Na sḛ dol ndu ge a ne dó na daŋgay zi ne na ne ɗage ne fare digi suwal diŋ pe, ne na ne hṵ siya pe me, na ge a ne ɓyare na mbe digi, amma ɓyan Jeso nama tok go laar ɓyareya ge nama ne pal.
Pella ge Jeso ne kaŋgre pal
(Mat 27:32-44, Mar 15:20-32, Yoh 19:17-27)26 Swaga mborra ne na go, a wan ndu a̰me ge suwal Siren ne, na dḭl Siman, ne gwanna ne ful zi ya, a e na in uwara kaŋgre Jeso pe go. 27 Naa ɓase gḛ ge be to ka kare na pe, naa zaab ma ka njet bama ko̰l ne fyaso na pe go. 28 Jeso saŋge tene nama ta, jan nama go: «Vya gwale ge suwal Ursalima ne ma, fya me mbi to, amma fya me ta, ne aŋ vya ma. 29 Ago dam mbo ya go, ge naa mbo jan go: ‹Naa zaab ge ne ba̰ gisil ma, ne nama ge ne tó vya to ma, ne nama ge ne hon vya pam to ma da ne laar saal.› 30 Go no naa mbo ɗage jan njal ma go: ‹Gu me ya i pal!› Ne njal ge sore busur ma go: ‹Kulbi me i se !› 31 Kadɗa a ke go uwara twagal ɗe, mbo kat dḛ gyana ne uwara fiya̰l ɗaa?»

32 A gene naa ge a ne ke fare ge sone ma azi me ndwara mbo hun nama poseya ne na. 33 Swaga ge a ne dé ya swaga ge a ne tol na «Pala kal» go, a pel na uwara kaŋgre pala digi poseya ne naa ge sone mbe ma jwak, ɗu na tok matoson pal, ge may na tok magul pal me. 34 Jeso jan go: «Báá, pore nama, ago a kwa kaŋ ge bama ne ke to.» A var ta na ba̰r ma ne uusi baare ta. 35 Ɓase ma mḛ swaga mbe go, a ka ndil swaga. Ga̰l ma ka cot ta ne na, a ka jan go: «Má naa, na má tene me, kadɗa na Kris ge Dok ne ne, bage talla ne!» 36 Asagar ma mbo ya na ta zi, a ka ke na kalam me, a tyare na oyo̰r jiya̰l ge ka̰mul, 37 a ka jan go: «Kadɗa mo Gan ge Yuda ma ne ne, má tene.» 38 A pel kaŋ njaŋgeya a̰me na pala digi go: «Ndu mbe no, a Gan ge Yuda ma ne ne.»
39 Ne naa ge a ne ke sone, ge a ne pe nama uwara kaŋgre pala digi ma buwal zi, ge ɗu ka sal na go: «Mo te be Kris ne to’a? Má tene, má i me.» 40 Ge may mḛre na kon, jan go: «Mo sya Dok vo to’a, mo ge ne ɓó potɗa dimma ca ne na go, 41 nee ɗe, da ne na viya̰ go, nee mbya ɓol potɗa mbe no, amma na sḛ ɗe, be ke fare a̰me ge sone to.» 42 Gwan jan go: «Jeso, dwat ne mbi, swaga ge mo ne mbo mbo ja ne muluk ge mo ne!» 43 Jeso jan na go: «Fareba mbi jan mo, ma̰ no, mo ma̰ kat poseya ne mbi Paradis zi ya.»
Siya ge Jeso ne
(Mat 27:45-56, Mar 15:33-41, Yoh 19:28-30)44 Ne le gyala pala go tek ɗiŋ mbo gyala tok gasamal, tṵ dibi suwar pet. 45 Swaga sebe se, ba̰r zok pul ge zok ge mbegeya ne taabe se ne tuŋsi go. 46 Jeso oy ne ka̰l ndaar, jan go: «Báá, mbi ya̰ mbi o̰yom mo tok go.» Swaga ge ne jya̰ fare mbe no, su. 47 Swaga ge asagar ma ga̰l ne kwa kaŋ mbe no ka uware Dok, jan go: «Fareba ndu mbe dosol!»
48 Ɓase ge a ne kote ya ndil swaga ma, swaga ge a ne kwa kaŋ mbe, a gwan, ne njet bama ko̰l. 49 Jeso naa ge kwarra ma pet, ne naa zaab ge a ne ɗame na ne Galile ya ma, a mḛ uzi ya kaal ndil kaŋ ge ne ke.
Eya ge Jeso ne táál siya se
(Mat 27:57-61, Mar 15:42-47, Yoh 19:38-42)50 Ndi, ndu a̰me ne naa ga̰l ge kun sarya ma buwal zi, na dḭl Yusuf, a ndu ge kwaɗa ne, a dosol me. 51 Na sḛ be vin nama sarya kunna ma ne nama kaŋ kerra ma to. Ka ndu ge suwal Arimate ne, suwal ge Yuda ma ne a̰me, ka da̰re muluk ge Dok ne. 52 Na sḛ mbo ɓol Pilatus, kaɗe na, na ho̰ na Jeso duur. 53 Fage na ya se, worge na ba̰r zi, mbo é na táál ge ne a ne cé na njal zi, na ge a gale ne dó ndu ne na zi to zi. 54 Ka dam ge a ne nṵsi dam ɗigliya go , ne jo̰ ga ya gwa. 55 Naa zaab ge a ne kare na pe ne Galile ya ma, a kare Yusuf pe, a kwa táál siya mbe, ne swaga ge a ne e na duur go. 56 A gwan di, a nṵsi dukan ma ne idir ma. Dam ɗigliya go, a gá ɗigli ta wak honna pal . A e Jeso duur táál zi
Yesu pel Pilatus
(Mt 27:1-2Mt 11-14Mk 15:1-5Yoh 18:28-38)1 Za tai daŋ urra kal ge pel Pilatus ne Yesu. 2 Ge tǝŋ cenra ko gŋ faara: Ru lwaa dǝɓ mai tǝ zyak za ɓuuru, a faa nyi ra mo sǝǝra gǝraama nyi Kaiser ka, a ɗii suu ah ne Kristu ne goŋe. 3 So Pilatus fifii zah ah faa: Amo ye goŋ Yahuduen ne? Yesu zyii faa nyi ko: Amo ye faa. 4 Pilatus so faa nyi za cuu ɓǝ lai tǝkine za pãa daŋ: Me lwaa ɓǝɓe' ma nen pǝkoŋ ŋgoŋ kiita tǝ dǝɓ mai ne wol ah ya. 5 Amma so urra swaa ɓǝ faa ɓǝǝ ge pel faara: Pǝ fan cuu ah a kǝǝ za ne ka mo urra ɓǝ, tǝŋ daga sǝr Galile ge sǝr Yudea ne ko ŋhaa so ge dai ɓo nyee ne gbǝm.
Yesu pel Herodes
6 Ne cok Pilatus mo laa ɓǝ ah naiko, so fifii faa: Dǝɓ mai dǝɓ sǝr Galile ye ne? 7 So mo laa aa ɓe Yesu ye dǝɓ pǝ sǝr Herodes, so pee ko kal ge wo Herodes, ka ne cok ah laŋ, Herodes ge ɓo yaŋ Jerusalem. 8 Herodes mo kwo Yesu, laa pǝ'nyah pǝlli, mor ɓaa laŋ tǝ 'yah ka zye kwo ko, mor a laa ɓǝ ah zah zana a 'yah zyaŋ tǝtǝl ne ki ka ẽe dǝǝbǝǝri ah moo joŋko ta. 9 Herodes fifii zah Yesu camcam pǝlli, amma Yesu zyii ɓǝ ki zah ah ya. 10 Ka zaluu za joŋzahsyiŋ ne za cuu ɓǝ lai no cok ahe, a cenra Yesu ne ɓǝ magaɓ ah ciicii. 11 Herodes ne sooje ah ra syakra Yesu tǝkine syẽa ko, so ɓoora mbǝro masãh ah nyi ko jin peera kal ge nyi Pilatus faɗa. 12 Herodes ne Pilatus yea syiŋra ki ɓo, amma pǝ zah'nan moo so ciŋra bai wo ki.
Ŋgoŋra kiita wul tǝ Yesu
(Mt 27:15-26Mk 15:6-15Yoh 18:39-40Yoh 19:1-16)13 Pilatus tai zaluu za joŋzahsyiŋ ne zaluu pel za tǝkine za daŋ, 14 faa nyi ra: We ge pel ɓe ne dǝɓ mai we faa a zyak zana, so me fii ko pel ɓii daŋ, me lwaa ɓǝɓe' ki ne yeɓ ɓe' wol ah na makẽne we ge ce ko ne ɓǝ ah ya. 15 Herodes laŋ lwaa ɓǝɓe' wol ah ya ta, so jin pee ko ge ɓo wo mana. Dǝɓ ah joŋ ɓǝɓe' ma nen pǝkoŋ wul a. 16 Me 'yah ka me loɓ ko ne bǝrǝǝ, so me ga wǝǝ ko ɓoo. [17 Ne cok fĩi Paska moo joŋ daŋ, Pilatus a wǝǝ daŋgai nyi ra vaŋno.] 18 Ŋwaara ɓǝ zahki daŋ faara: Mo i dǝɓ mai pǝ wulli, amma mo wǝǝ Barabas nyi ru. 19 (Gbǝra Barabas ge ɓo daŋgai, mor kǝǝ za ur ɓǝ tǝgǝǝ yaŋ, so i wul ɓo ta.) 20 Pilatus a 'yah ka wǝǝ Yesu, mor ah so jin fii pǝki. 21 Amma za ŋwaara ɓǝ faara: Ɓaa ko ge wo kpuu, ɓaa ko ge wo kpuu. 22 Pilatus so faa ɓǝ nyi ra patǝ sai ahe: Dǝɓ mai joŋ faɓe' fẽe ɓo ne? Me lwaa ɓǝɓe' ma nen pǝkoŋ wul wol ah ya, me 'yah ka me loɓ ko, so me ga wǝǝ ko ɓoo. 23 Amma so ŋwaara ɓǝ ge pel pǝ'man faara: Ɓaa Yesu ge wo kpuu. Ɓǝ ŋwaa ɓǝǝ kal swah Pilatus. 24 Pilatus so zyii ɓǝ ah na mai mo tǝ 'yahra. 25 Wǝǝ dǝɓ daŋgai mai mo kǝǝ za ur ɓǝ so i wul ɓo ta nyi ra, amma soɓ Yesu nyi gee ra jol ka mo joŋra ne ki tǝgbana mo 'yahra ɓo.
Ɓaara Yesu ge wo kpuu
(Mt 27:32-44Mk 15:21-32Yoh 19:17-27)26 Ne cok mo tǝ gara ne Yesu, ge zyaŋra fahlii ne dǝɓ yaŋ Kirene no a ɗii ne Simon, yea 'wahe tǝ gin yaŋ, so gbǝra ko ɓaŋra kpuu ɓaa Yesu kan ge nyi tǝtǝl ka mo syeeko fahfal Yesu ne ko.
27 Za pãa daŋ syeera ga mor ah daŋ, ŋwǝǝ manyeeki ah mai mo no gŋ mo tǝ yera yee, so dahra gor tǝ ɓǝ ahe. 28 Yesu cii fahfal faa nyi ra: Ŋwǝǝ Jerusalem, we yeyee tǝ ɓǝ ɓe ka, amma we yeyee tǝ suu ɓii tǝkine wee ɓiiri. 29 Mor zah'nan ah ra no ginni, za ga faa: Ŋwǝǝ mai mo gak bem wee ya a pǝ'nyah wo ɓǝǝ ne mai mo byaŋ ɗǝ ya tǝkine mai we mo zwǝ won bii ah ge zah ya. 30 Za ga faara nyi waare: Mo lee ge tǝ ɓuu ik ru. A ga faara nyi geere: Mo muŋ ru. 31 Mo tǝ joŋra nanaa wo kpuu mapǝ̃ǝ ah nai ɗao, a ga joŋra wo kpuu mayak ah ɗǝne?
32 Woora za faɓe' gwa ge ne ka ik ra ga lal ne Yesu. 33 Ne cok mo daira pǝ cok ma ɗii ne Gbel Tǝtǝlli, ɓaara Yesu ge wo kpuu gŋ tǝkine za matǝ gwa kŋ, maki ah jokǝsãh ahe, maki ah jokǝlǝɓai ahe. 34 Yesu faa: Daddǝ, mo rõm ra, mor tǝra fan mai mo tǝ joŋra ya. Woŋra mbǝro ah ra tǝgǝǝ ɓǝǝ ne in cahcah tǝl ahe. 35 Za gin uura pǝ cok ah a ẽera ko. Zaluu a syakra ko a faara: A ǝ̃ǝ za ki, ako ye mo Kristu mai Masǝŋ mo nǝǝ ɓo ɓe, mo ǝ̃ǝko suu ah o. 36 Sooje laŋ syakra ko ta, gera wol ah gwari, nyira bii mbǝ̃ǝ nyi ko. 37 So faara: Amo ye goŋ Yahuduen ko ɓe, mo ǝ̃ǝ suu ɓo ɗao. 38 Ŋwǝǝra ɓǝ rao tǝtǝl ah sǝŋ: Dǝɓ mai goŋ Yahuduen yo.
39 Dǝɓ vaŋno kǝsyil za faɓe' matǝ gwa mo ɓaara ɓo ne Yesu tǝǝ ko faa: Amo ye ka Kristu ya ne? Mo ǝ̃ǝ suu ɓo ne ru daŋ o. 40 Patǝ gwa ah lai ko faa: Mo ka ɗuu Masǝŋ ya ne? Amo laŋ mo pǝ kiita ne suu ɓo ta. 41 Ma man kiita man a ne cok ahe, mor na lwaa reba yeɓ man ɓo, amma dǝɓ mai joŋ ɓǝɓe' koo biŋ laŋ ya. 42 So faa nyi Yesu: Ne cok mo ge kaa goŋ ɓo ɓe, mo foo ɓǝ ɓe Yesu. 43 Yesu zyii faa nyi ko: Me tǝ faa nyi mo goŋga, tǝ'nahko mo ga Paradis ne me.
Wul Yesu
(Mt 27:45-56Mk 15:33-41Yoh 19:28-30)44 Ka cok com joŋ ɓo tǝgbana jemma tǝtǝl gwa, com so coo yao, cok foo tǝ sǝr ah ne lii ah daŋ ŋhaa dai cok com sai ne lilli. 45 Godel ma cee ɓǝr yaŋ Masǝŋ ŋgǝ̃ǝ kǝsyil gwa. 46 Yesu ɓyaŋ ɓǝ ne kyaŋ lii faa: Daddǝ, me soɓ tǝ'yak ɓe jol ɓo. Mo faa ɓǝ maiko, so lee wul sǝ. 47 Swah sooje Romanen mo kwo ɓǝ ah joŋ naiko, so yii Masǝŋ faa: 'Manna dǝɓ mai dǝɓ sãh yo. 48 Ne cok za mai mo taira ɓo gŋ mor ka ẽe ɓǝ ah mo kwora ɓǝ ah mo joŋ naiko, pii soora ne kǝ̃ǝ jol tǝ ɓǝ ahe. 49 Bai Yesu tǝkine ŋwǝǝ mai moo syeera mor ah daga sǝr Galile ɓaa daŋ uura lal pǝɗǝk nje mor ka ẽe fan mai mo tǝ joŋni.
Kanra Yesu ge pǝ palle
(Mt 27:57-61Mk 15:42-47Yoh 19:38-42)50 Dǝɓ ki no a ɗii ne Yuseɓ, dǝɓ sãh yo, a njaŋ, yaŋ ah Arimatea, yaŋ Yahuduen malii ah ye ta. Dǝɓ ah tǝ byak gin Goŋ Masǝŋ. 51 A kǝsyil za faadal maluu ta, amma zyii gban zah ne ra tǝ ɓǝ yeɓ mai mo foora ɓo ka joŋ ya. 52 Kal ge wo Pilatus fii wul Yesu jol ahe. 53 So ge ɗǝr wul ah tǝ kpuu ge sǝŋ, koo ne zyim marwãh ah ɓaŋ kan ge pǝ yii mai mo ciira ɓo tǝ pǝɗakka na palle, pal ah ɓah ciira wul gŋ taa ya ba. 54 Fan ah joŋ com zyeɓ suu, ka tǝ'nan ah com 'yak Yahuduen yo.
55 Ŋwǝǝ mai moo syeera mor Yesu daga sǝr Galile ɓaa kalra ge ne Yuseɓ ge ẽera pal ah tǝkine wul ah mo kan ge gŋ. 56 So pii soora kal fah yaŋ ɓǝǝra, ge zyeɓra nǝm ma fuŋ 'nyah tǝkine ɓǝrdi ka ga tah wo wul Yesu.
Ge 'yakra ne com 'yak tǝgbana ɓǝ lai mo cuu ɓo.