Haozah woli
1 Me cuu Fǝǝbe naa pa man mawin nyi we, ako ye joŋ yeɓ mor eklesia yaŋ Keŋkerea. 2 We nyiŋ ko pǝsãh pǝ tǝɗii Dǝɓlii tǝgbana za Masǝŋ moo joŋra. We gbah jol ah ne fan mai mo tǝ 'yahko jol ɓii daŋ, mor ako ne suu ah laŋ gbah jol za ɓo pǝlli tǝkine me daŋ.
3 We haozah wo Priskila ne Akilas, ara ye za ma joŋ yeɓ mor Yesu Kristu ne me. 4 Fiira ɓǝ cee suu ɓǝǝr a, mor ka ǝ̃ǝ cee ma ɓe. Me joŋ osoko nyi ra pǝlli, ame ye ka tǝ joŋ syak ɓe laŋ to ya, amma za eklesia mai mo ye ka Yahuduen a daŋ joŋra osoko nyi ra ta. 5 We haozah wo eklesia mai moo taira yaŋ ɓǝǝ ta.
We haozah wo bai 'yah ɓe Epenetus mai mo nyiŋ Yesu Kristu kǝpel nyi za sǝr Asia daŋ. 6 We haozah wo Maria mai mo joŋ yeɓ mor ɓii pǝlli. 7 We haozah wo wee pa ɓe Andronikus, tǝkine Junias mai mo yeara pǝ daŋgai ne me, ara ne tǝɗii kǝsyil zapee, so nyiŋra Kristu kǝpel nyi me ta.
8 We haozah wo Amplias, ako ye bai 'yah ɓe ne fahlii tai ki ne Dǝɓlii. 9 We haozah wo Urbanus mai mo tǝ joŋ yeɓ Kristu tǝgbana ru, tǝkine pa 'yah ɓe Stakis daŋ. 10 We haozah wo Apelles mai mo cuu iŋ ah mo nyiŋ Kristu ɓo ge lalle. We haozah wo za yaŋ Aristobulus. 11 We haozah wo pa ɓe laŋ Herodion. We haozah wo za yaŋ Narkisus mai mo nyiŋra Dǝɓlii ɓo.
12 We haozah wo Trifena ne Trifosa mai mo tǝ joŋra yeɓ mor Dǝɓlii. We haozah wo ma 'yah ɓe Persis mai mo joŋ yeɓ mor Dǝɓlii pǝlli. 13 We haozah wo Rufus mai yeɓ ah mo uu ɓo pǝ yeɓ Dǝɓlii, tǝkine mah ah mai mo na ma ɓe ta. 14 We haozah wo Asinkritus, Flegoŋ, Hermes, Patrobas, Hermas, tǝkine wee pa man ma iŋ mo ne ra daŋ. 15 We haozah wo Filologus ne Julia, Nerus ne naa mam mawinni, ne Olimpas, tǝkine za Masǝŋ mai mo no ne ra daŋ.
16 We haozah wo ki ne zwan ki ne zahe tǝgbana wee pam moo joŋra. Eklesia Kristu daŋ haora zah wo ɓiiri.
Lai ma fahfal tǝ lii
17 Me lai we wee pa ɓe, we byak suu ɓii wo za ma urra ɓǝ woŋ ki ne zyak za ma iŋ ahe, tǝkine ɓǝ mai mo ka tǝgbana mai we fee ɓo ya, we soɓ ra. 18 Mor za ma morãi ka tǝ joŋra yeɓ Dǝɓlii man Kristu ya, a yeara ne ɓǝ faa pǝ zah pǝ'nyah ẽmma ẽmma, a zyakra tǝ'yak za mai mo tǝra ɓǝ pǝlli ya. 19 Za daŋ laara ɓǝ ɓii we tǝ laa zah Dǝɓlii ɓe. Ne fahlii mai me tǝ laa pǝ'nyah ne ɓǝ ɓii no cam. Amma me 'yah we yea ne fatan mor ka joŋ fan masãhe, we yea ne fatan joŋ faɓe' ka. 20 Masǝŋ mai moo nyi jam a ga dah Satan ga sǝŋ mor ɓal ɓii gwari. Dǝɓlii man Yesu mo joŋ gboŋgboŋ wo ɓii daŋ.
21 Timoteus mai mo tǝ joŋ yeɓ ne me haozah wo ɓiiri. Pa ɓe laŋ Lukius, Jason, Sosipater haora zah wo ɓii ta.
22 Ame Tertius, me ye pa ŋwǝǝ leetǝr ahe, me haozah wo ɓii pǝ tǝɗii Dǝɓlii.
23 Gaiyus mai me ɗǝr ɓo yaŋ ahe, mai eklesia daŋ moo taira yaŋ ah haozah wo ɓii ta. Erastus mai moo byak lak yaŋ Korint haozah wo ɓiiri. Naa pa man Kuwartus laŋ haozah wo ɓii ta. [24 Dǝɓlii man Yesu Kristu mo joŋ gboŋgboŋ wo ɓii daŋ. Amen.]
Osoko ma fahfal tǝ lii
25 Na joŋ osoko nyi Masǝŋ, mor a ne swah ka gak joŋ we pǝswah pǝ iŋ ɓiiri, tǝgbana Ɓǝ'nyah mai me tǝ cuuni, ne ɓǝ mai me tǝ faa tǝ Yesu Kristu tǝgbana ɓǝ foo ah mai mo yea muŋ ɓo wo Masǝŋ ɓaaɓe, mo so cuu ɓo nyi na caŋryaŋ. 26 Amma zǝzǝ̃ǝko ɓǝ ah joo ge ɓo pǝ cokfãi lal ne ɗerewol profetoen tǝgbana Masǝŋ ma ga lii mo faa ɓo ka za sǝr daŋ mo tǝra ɓǝ ah ka mo nyiŋra tǝkine laa zahe.
27 Na joŋ osoko nyi Masǝŋ cẽecẽe pǝ tǝɗii Yesu Kristu, mor ako ye pa fatan syak ahe! Amen.
Dep pa ged’a hi Paul-la
1 An nga ni lagi glangâsâ yam wiyeid’a Fibi ta nga d’i le sunda kur Tok ka Sengkre-d’id’a. 2 Ar agi vagizi atagi yam simiyê Salad’a d’igi suma hAlonina a nga ve tazi na. Agi ndjunut kur ahlena pet suma ndat minizi atagina, kayam ndat tata ti ndjun suma ablaud’a ki an tanda mi.
3 Agi gagi Prisil ki Akila ndron suma sunda hi Jesus Christ-sâ depa. 4 Azi he tazi woi kanu, wani nga ni an hol ba, nga ni lazi mersi d’i, wani Tok ka aduk andjaf suma dingîd’a pet nga d’i lazi mersi mi. 5 Agi gagi Tok ka avo hatazid’a depa mi. Agi gagi Epenet man ma o ma mi he gagazid’a yam Christ avok kikidji kur ambas sa Asi-d’ina depa. 6 Agi gagi Marie d’a le sun nda ngola heî kagid’a depa. 7 Agi gagi Andronikus ki Juniyas suma ala nandjavan ni ndron suma dangeina na depa mi. Azi ni suma suma a sunuzina a nga yorozi heîna. Azi he gagazid’a navoron mi.
8 Agi gagi banan ma an le kam heîna Ampliyatus ma he gagazid’a yam Salad’ina depa. 9 Agi gagi Urbain ndrei ma sunda hi Christ-sâ zlapa ki banan ma an le kam heîna Estasis depa mi. 10 Agi gagi Apeles ma a kugum yam Christ-sâ depa. Agi gagi suma avo hi Aristobul-lâ depa. 11 Agi gagi Herodiyon ma ala nandjavanu na depa. Agi gagi suma avo hi Narkis suma a he gagazid’a yam Salad’ina depa. 12 Agi gagi Trifen ki Trifos arop suma a nga le sunda hi Salad’id’ina depa. Agi gagi banan nda an le kat heîd’a Persit ta le sunda ngola yam Salad’id’a depa mi. 13 Agi gagi Rufus ma Salad’a mi manam yam sun mambina kasum mba mbut asun mi d’a depa. 14 Agi gagi Asinkrit, Flegon, Hermes, Patrobas, Hermas ki b’oziyoi suma a nga zlapa ki sed’ezina depa. 15 Agi gagi Filolok, Juli, Nere ki wiyemba Olimpas ki suma hAlona suma a nga zlapa ki sed’ezina depa. 16 Agi b’ed’egi tagi kokok ki dep pa ged’a. Toka hi Christ-sa pet ti gagi depa.
Hum mba ge d’a bugola
17 B’oziyona, an nga ni gigid’egi yam suma a nga mba ki wala suma a nga vit suma a he gagazid’ina woina. Azi ni suma hat mazid’a ndjak nga ki hat magi d’a agi vat adjeud’a d’uo na. Ar agi walagi woi dei ki sed’eziya. 18 Kayam suma hina na a le ni sunda hi Christ Saleinid’a d’i, wani ni yam huruzi go. Ki zla mazi d’a de d’a djivid’a ki vunazi ma mbulâ a nga mbut hur suma bei ned’ina kä. 19 Suma pet a wala agi nga gagi yagi kä ad’u Salad’a. Kayam ndata, an nga ni le furîd’a kagiya, wani an min ala ar agi kagagi ki ned’a á lahle suma djivina, ar agi walagi woi kahle suma tchona mi. 20 Alo ma hei b’leng nga halasina mi ar go á miret Seitan kä ad’u asegiya.
Ar Saleina Jesus mi vagi sumad’a.
21 Timote ndran ma sunda zlapa ki Lusiyus, Jason ki Sosipater suma ala nandjavanu na a gagi depa.
22 An Tertiyus ma b’ir mbaktum ndatina, ni gagi depa ki simiyê Salad’a.
23 Gayus ma an tchuk nga avo hatama, ni ma Toka nga tok avo hatama, mi gagi depa. Eraste ma ngom beged’a kur azì ma ngolâ ki wiyeina Kuartus a gagi depa.
[24 Ar Saleina Jesus Christ mi vagi sumad’a pet. Amin!]
Gile d’a dabid’a
25 Ar ei suburi Alona! Mi ndak á siragi kur he gagazi magid’a yam Zla d’a Djivid’a hi Jesus Christ sa an nga ni tchat walata. Ni Ma mi nde zla d’a muduri d’a mi ngeyet kur atchogoi d’a kal dedeid’a woina. 26 Wani ki tchetchemba, zla d’a muduri ndata a ndat tei kur mbaktumba hi suma djok vun Alonid’a. Alo ma didina mi he vuna ala a tagat tei mandjaf suma pet, kayam a he gagazid’a, a ge yazi kä ad’um mi.
27 Ar ei suburi Alo ma tu ma ned’ina yam Jesus Christ gak didin! Amin!