Tǝsal ma ne cee, ne za matǝdaŋdaŋ
1 We soɓ ɓǝɓe' camcam daŋ ge lalle: gwah berre, vǝrvǝrri, tǝwonni, tǝkine ɓǝ faa maɓea ah daŋ. 2 We yea tǝgbana wee pǝ̃ǝ, cẽecẽe we yea ne koŋ won tǝ'yak masãhe. Mor we tǝ zwan ɓe, we ga giŋ ne ko, we ga ǝ̃ǝ. 3 Tǝgbana Ɗerewol mo faa: “Zǝzǝ̃ǝko we laa 'nyah Dǝɓlii ɓe.”
4 We tǝɓ ge wo Dǝɓlii, ako ye tǝsal ma ne cee mai dǝfuu mo ɓoora ge lalle, amma Masǝŋ nǝǝ ko, kwo ko pǝyǝkki. 5 We tǝɓ ge tǝgbana tǝsal ma ne cee, we soɓ Masǝŋ mo vuu yaŋ ah ne we, ka we joŋ yeɓ tǝgbana za joŋzahsyiŋ Masǝŋ, ka joŋ syiŋ ma tǝ'yak ka 'nyah suu Masǝŋ ne Yesu Kristu. 6 Mor Ɗerewol faa:
Me nǝǝ tǝsal mayǝk ah ɓo,
Zǝzǝ̃ǝ me ɓaŋ ko kan tǝsal nyah yaŋ Sion ɓo ne ko.
Dǝɓ mo nyiŋ ko ɓe,
Swãa ka ga re dǝɓ ah ya.
7 Tǝsal mai a pǝyǝk wo ɓii za ma iŋ ah pǝlli, amma ma wo za ma bai iŋni:
Tǝsal mai za ma vuura yaŋ mo ɓoora ge lalle,
So jin ciŋ tǝsal mayǝk lii ah ɓo.
8 So faa ɓo pǝ Ɗerewol pǝ cok maki ahe:
Tǝsal mai za ga ɓea tǝ ɓal tǝl ahe,
Za ga leara tǝ pǝɗakka ahe.
A ga ɓeara tǝ ɓal tǝl ahe, mor zyii nyiŋra ɓǝ ah ya, so Masǝŋ kan ra ɓo mor mai ta.
9 Amma awe, we ye ban mai mo syen ɓo, we ye za joŋzahsyiŋ Goŋe, za matǝdaŋdaŋ, za mǝ Masǝŋ, Masǝŋ syen we mor ka we cuu ɓǝ yeɓ ah malii, mai mo ɗii we ka pǝ̃ǝ gin pǝ cokfuu ka ga pǝ cokfãi ah matǝ gǝriŋ. 2:14; Esa 9:1 10 Ɓaaɓe we ye ka yea za Masǝŋ ya, amma zǝzǝ̃ǝko awe ye zan ah o. Ɓaaɓe we yea tǝ ɓǝ kwan syak Masǝŋ ya, amma zǝzǝ̃ǝko kwo syak tǝ ɓii ɓe.
We yea na za yeɓ Masǝŋ
7 versets bibliques pour vaincre laddiction
11 Me lai we za 'yah ɓe, awe tǝgbana za gwǝǝ mai mo tǝ kyãhra gwǝǝ tǝ sǝr maiko, we byak suu ɓii wo fan cwaa suu dǝfuu mai moo ruu sal ne mazwãhsuu. 12 We syee kǝsyil za ma bai iŋ pǝsãhe. Koo mo tǝ tǝǝra we tǝgbana za joŋ faɓe' laŋ, mo tǝ kwanra yeɓ sãh ɓii ɓe, doole a ga yiira Masǝŋ com ah moo ga ge ne ko.
13 We yea ne laa zah mor tǝɗii Dǝɓlii. Koo zu ye ne mo ne swah tǝ za daŋ, we laa zah ahe, we laa zah goŋ mo pǝyǝk kal za daŋ, 14 tǝkine govener mai goŋ mo pee ra ɓo mor ka ŋgoŋ kiita tǝ za ma joŋra faɓe', a ga sãara za mai moo joŋra fan sãhe. 15 Mor fan mai Masǝŋ mo tǝ 'yahe, ako ye mai ka we coo zah za ma bai tan fan ne za ma tǝgwĩi ah ne fan sãh mai wee joŋni. 16 We yea na za mai mo lwaa tǝtǝl suu ɓǝǝ ɓo. We joŋ lwaa tǝtǝl ɓii we lwaa ɓo na fan ma rii nǝn faɓe' ne ka, amma we joŋ na za yeɓ Masǝŋ. 17 We yii za daŋ, we 'yah wee pa ɓii ma iŋ ra, we ɗuu Masǝŋ, we kee goŋe.
Tǝbǝlam bone Kristu
18 Za yeɓɓe, we laa zah pah yeɓ ɓiiri, we yii ra ne zahzyil tǝɗe', we laa zah ɓǝǝ ne ɓǝ masãh ah ne matǝ 'wa ah to ka, amma we laa ne magaɓ ah ra daŋ. 19 We tǝ rõm bone ma bai mor ah mai moo cuura nyi we mor we tǝ Masǝŋ ɓo ɓe, Masǝŋ ga soo we mor ahe. 20 We tǝ rõm bone mai mo tǝ cuura nyi we tǝ ɓǝ faɓe' mai wee joŋ ɓe, reba ah wo ɓii ko fẽene? Amma we tǝ laa bone mor fan sãh mai we joŋ we so rõm ɓe, ka a pǝsãh pel Masǝŋ. 21 Mor Masǝŋ ɗii we ɓo mor maiko. Mor Kristu ne suu ah laa bone mor ɓiiri, so soɓ ɓǝ ah ɓo we ka we syee tǝbǝlam ahe. 22 Kristu joŋ faɓe' taa ya, gwah ber laŋ taa ya ta. 23 Ne cok mo tǝǝra ko, so jin tǝǝ ra ya. Ne cok mo laa bone, so fõo dǝɓ kaa ne ya, amma soɓ ɓǝ ah daŋ jol Masǝŋ mai ako ye mo pa kiita matǝ njaŋ. 24 Kristu ne suu ah ɓaŋ faɓe' man ge tǝ suu ah tǝ kpuuceere, mor ka na wuk wo faɓe', na yea ne cee ne joŋ yeɓ matǝ njaŋ. Awe laɓ ɓo mor nwãh ahe. 25 Awe yea tǝgbana pǝsǝ̃ǝ mai mo zyak ɓo, amma zǝzǝ̃ǝko we pii soo ge wo pakǝpii ne pa byak mazwãhsuu ɓii ɓe.
1 Ne pe no ɗe, cigi me kaŋ kerra ge sone ge daage uzi, ne hale ma pet, ne ndwara mbuɗiya ma, ne yil ma, ne fare ge kakatak ge daage ma pet. 2 Dimma ne vya kaare ne ɓyare na ná pam go, á me ta ɓyare fare ge Dok ne, ne da pe swaga njot na go, aŋ do̰ ga̰l, aŋ dé ya máya go, 3 kadɗa aŋ tyare go Bageyal kwaɗa .
Dir ge naa ge hon fareba ma ne
(Efe 2:20-22, Mat 21:42-44)
4 Ndá me ta ya na ta zi, njal ge ndwara, ge naa dasana ma ne dó na uzi, ge Dok ne tá na, ne ndi na siŋli waɗeya. 5 Aŋ sḛ ma me, dimma ne njal ge ndwara ma go, wá me zok ge O̰yom ne sinna zi, ndwara saŋge naa ge tuwaleya ge mbegeya ma, ne tyare tuwaleya ge mbegeya ge Dok ne mbya ame nama ne Jeso Kris ta pe. 6 Ne da pe, a jya̰ ne njaŋgeya ma zi go:
«Ndi, mbi e njal ge dol pe ge Siyona go,
na ge talla ne ge siŋli,
ndu ge ne hon fareba na ta saaso mbo ke na to bat
7 A hormo ne naa ge hon fareba ma pe, amma ne naa ge hon fareba to ma pe, «Njal ge naa ge sinna ma ne dó na uzi, saŋge ya pala njeel digi ya
8 A jya̰ go uwale:
«A njal ge ne e naa koo syalla ne,
a go̰y ge ne e naa detɗa ne
Nama koo sya na pal, ne da pe, a kuri be ge hon fareba na fare janna ma pal, a e nama sḛ ma da ne no mbe pe.
9 Amma aŋ ɗe, aŋ pehir ge talla ma ne, naa ge ke tuwaleya ge Gan ne ma, hir ge mbegeya ma, naa ge Dok ne yá nama ne tene pe ma, ne da pe aŋ waage kwaɗa ge bage ne tó aŋ ne tṵ zi ya mbo ya kwaya̰l ge ɓaŋlaŋ ge na ne zi ne .
10 Aŋ ge ne ka zaŋgal pehir ge Dok ne to ma,
amma se no, aŋ saŋge ya pehir ge Dok ne.
Aŋ ge ne ɓo kwa a̰se ge Dok ne to ma,
amma se no, aŋ ɓol kwa a̰se ge Dok ne ya go .
Katɗa ge naa ge hon fareba ma ne dunya ma buwal zi
11 Naa ge laar wanna ma, mbi moɗege aŋ dimma ne naa ge ne ka mbay ma ne gwasal ma go, abe me ta uzi ne ene ge sḛ duur ne go, nama ge ne ke kyarga ne aŋ duur ma. 12 Ka me ne hal ge kwaɗa ge pehir ge ɗogle ma buwal zi, ne da pe, ko nama ka e fare aŋ pal go aŋ ke kaŋ ge sone ma ne puy ɗe, nama kwa aŋ kaŋ kerra ge kwaɗa ma, nama uware Dok dam ge na sḛ ne mbo dyan tene ya nama ta go.
Katɗa ge naa ge hon fareba ma ne naa ge pool ma ta
13 Gwa̰ me ne aŋ pala ge eya ge naa dasana ma ne ma pe se, ne Bageyal pe: ne gan dimma ne na ne waɗe ga̰l go , 14 ne bage ne dó na ndwara ne suwal pal pe se, nama ge a ne e nama ne mḛre naa ge sone ma pe, ne dore naa ge ne ke kwaɗa ma pe me. 15 Ago, a laar ɓyareya ge Dok ne ne, swaga ge aŋ ne ke kaŋ ge kwaɗa aŋ ba ka dibi naa ge dale ge kwa fare to ma wak. 16 Ka me dimma ne suli ma go, amma ndi me suli ge aŋ ne dimma ne kaŋ woy pala ge ke fare ge sone go to, amma ka me dimma ne mo̰r ge Dok ne ma go. 17 Ho̰ me naa pet hormo, aŋ laar wa̰ aŋ ná vya ma, sya me Dok vo, ho̰ me gan hormo.
Ne mo̰r ge ne ho̰ fareba ma pe
18 Dore ma, gwa̰ me ne aŋ pala aŋ bageyal ma pe se ne vo, a be ɗeŋgo nama ge kwaɗa ma ne suul ma pe se to, amma ge nama ge waal gwagwaraŋ ma pe se me. 19 Ago a kaŋ kwaɗa ne ge ndu in yál ge a ne e na pal baŋ ɗar ma ne Dok pe. 20 Ago a ma hormo ne kadɗa ndu wan tene in dṵṵl ma ne sone ge na ne ke pe ne ɗaa? Amma kadɗa ndu wan tene in dṵṵl ma kwaɗa kerra zi, no a kwaɗa Dok ndwara se. 21 Ago, a tó aŋ ya da ne no mbe pe, ne da pe Kris njó yál da ne aŋ pe, ya̰ aŋ kaŋ koo-pul no, ne da pe aŋ bole nà. 22 Na ge ne ke sone to bat, ge a ɓo fare son a̰me ne na wak zi to bat . 23 Na ge a ne ka sal na, be gwan ne ndu a̰me ne sáso to bat, ge ne ka njot yál, be ka ker naa yál to bat, amma ya̰ tene Bage kun sarya ge dosol tok go, 24 na ge, ge duur ge na ne zi, ne ḭ nee sone ma mbo uware kaŋgre pala digi, na ge ne su ne nee sone ma pe, ne da pe nee ka ne ndwara ne dosol pe, na ge na jwaŋ ma ne ho̰ nee zonna . 25 Ago aŋ ka zaŋgal dimma ne tame ge ya̰meya ma go, amma se no, aŋ gwan ja bage koyya ne bage ne koy aŋ o̰yom ma ta.