Nebukanezar lolom patǝ gwa ahe
1 Goŋ Nebukanezar pepee wo za sǝr daŋ, zahban camcam, za ma faara zah camcam daŋ, faa: Me haozah wo ɓiiri. 2 So me 'yah ka faa ɓǝ matǝ gǝriŋ ahe, ne dǝǝbǝǝri mai Masǝŋ mayǝk mo cuu ɓo nyi me. 3 Ɓǝ matǝ gǝriŋ ah Masǝŋ mo cuu ɓo nyi na, a pǝ'manne, dǝǝbǝǝri mai mo joŋko ɓo, a pǝswahe. Goŋ ah yea ga lii ga lii, a ga kaa goŋ tǝ zahŋhǝǝtǝ̃ǝ daŋ ŋhaa ga lii.
4 Ame Nebukanezar, me kaa ɓo yaŋ goŋ ɓe jam, me tǝ laa pǝ'nyahre. 5 Amma ame lolomme, so ɓǝ lom ah gaɓ me pǝlli. Ɓǝ foo ɓe me foo tǝ faswul ɓe, ne fakwan mai me kwo, ɓǝ ah re gal ɓe pǝlli. 6 Mor ah me faa, mo gera pel ɓe ne za fatan sǝr Babilon daŋ, ka mo keera mor ɓǝ lom ah nyi me. 7 So gera pel ɓe ne za syiŋrĩ, za kǝndaŋne, za ẽe ciŋ ne za ma fee ɓǝ ŋwǝǝmǝŋgai daŋ. Ame kee ɓǝ lom ɓe me loo nyi ra. Amma gak keera zah ah nyi me ya. 8 So fahfal ah Daniel ma ɗii ne Beltesazar (tǝgbana ɗii masǝŋ ɓe) ge pel ɓe. Tǝ'yak masǝŋ matǝdaŋdaŋ ah ra no pǝzyil ahe, me kee ɓǝ lom ah me loo nyi, me faa nyi ko: 9 Beltesazar dǝɓlii za syiŋrĩ, me tǝ ɓe, tǝ'yak masǝŋ matǝdaŋdaŋ ah ra no pǝzyil ɓo. Ɓǝ ma tǝsyeɓ ah ka gaɓ mo ya. Lom ɓe me loo a naiko. Mo cuu mor ah nyi me.
10 Ne cok ka me nǝnǝm ɓo tǝ faswul ɓe, ame kwo kpuu uu ɓo kǝsyil sǝrri. 11 Kpuu ah giŋ ɓo pǝwahe, a pǝwah ŋhaa zahdaa ah ge dai masyiibamme, za sǝr daŋ kwora kpuu ahe. 12 Goo kpuu ah a pǝsãh no cam, kpuu ah lee ɗǝm ge ɓo sǝŋ ne ko, lee ah farel ye mor za sǝr daŋ. Nǝǝ cok a swahra mor cee kpuu ahe, juu ma zoo sǝŋ syiira kol ɓo tǝ jol ah ra, fan ma ne cee daŋ a renra lee kpuu ahe.
13 Fakwan mai me kwo pǝ cok swul ɓe, me kwo angelos ma byak fan ɗǝr gin sǝŋ ge. 14 Ɓyaŋ ɓǝ ge sǝŋ pǝ'man faa: We ce kpuu ahe, we ŋgom jol ah ra ta, we ɓǝl goo ah ra, we ɓuu lee ah daŋ ge lalle. Ka nǝǝ cok mai moo cwãara mor cee ah tǝkine juu ma cwǝǝra tǝ jol ah ra daŋ mo kalra. 15 Amma we soɓ mormgbǝl ah ne sǝ̃ǝ ah mor sǝrri, we baŋ mor ah ne ŋgǝyam vãm fuu, ne ma vãm syẽ, ka we soɓ ne ko pǝzyil fãa lalle.
Ka mahm mo nǝn tǝ dǝɓ ahe, ka mo kaako ne nǝǝ cokki. 16 Syii rǝŋ ka ga foo ɓǝ na dǝfuu ya, amma a ga foo ɓǝ na nǝǝ cokki. 17 Ɓǝ mai angeloi ma byak fan mo ge faara koiko. Mor ka za sǝr daŋ mo tǝra, Masǝŋ ma coksǝŋ a ne swah tǝ goŋ sǝr daŋ. A gak nyi goŋ ah nyi dǝɓ mai mo 'yah ko ɓo - koo mo dǝɓ makol ah ye laŋ, a gakke.
18 Goŋ Nebukanezar faa: Lom ah me loo a naiko. Amo Beltesazar, mo kee mor ah nyi me. Mor koo dǝɓ vaŋno kǝsyil za fatan ma pǝ sǝr goŋ ɓe ma gak kee mor ah nyi me kǝka, amma amo gakke, mor tǝ'yak masǝŋ matǝdaŋdaŋ ah ra no pǝzyil ɓo.
Daniel kee zah lom ahe
19 Amma Daniel ma ɗii ne Beltesazar ta, kaa gǝriŋ, gak faa ɓǝ ki ge zah ya. Goŋ faa nyi ko: Beltesazar, mo soɓ lom ah ne ɓǝ ah mo faa ɓo gaɓ mo ka. Beltesazar zyii faa: Goŋe, me 'yah ɓǝ lom ah ne kee mor ɓǝ ah mo ge tǝtǝl za ma syiŋra mo, mo ge tǝ ɓo ka. 20 Kpuu mai mo kwo mo giŋ ɓo pǝwah zahdaa ah mo ge dai masyiibamme, za sǝr daŋ mo kwora kpuu ahe, 21 goo kpuu ah a pǝsãhe, lee syẽm ah kii ɓo mor wol za sǝr daŋ, nǝǝ cok cwãara mor kpuu ahe, juu ma zoo sǝŋ syiira kol tǝ jol ah ra ta. 22 Goŋe, amo ye kpuu ahe, mo giŋni, mo ge pel pǝswahe, 'man ɓo ge dai masyiibamme, yǝk goŋ ɓo a tǝ sǝr ne lii ah daŋ. 23 Goŋe, fahfal ah mo kwo angelos ma byak fan ɗǝr gin sǝŋ ge, faa: We ce kpuu ah ge lalle, we ɓeɓ kpuu ahe, amma we soɓ mormgbǝl ah ne sǝ̃ǝ ah mor sǝrri, we baŋ ne ŋgǝyam vãm fuu, ne ma vãm syẽ, ka we soɓ ne ko pǝzyil fãa lalle, ka mahm mo nǝn tǝ dǝɓ ahe, ka mo kaako ne nǝǝ cok syii rǝŋ.
24 Goŋe, mor ɓǝ lom ah a naiko, Masǝŋ mayǝk faa ɓǝ fan mai mo tǝ ga joŋ wo ɓo ɓo nyi mo. 25 A ga nĩira mo gin kǝsyil dǝfuu mo ga kaa ne nǝǝ cokki, syii rǝŋ mo ga re wom tǝgbana dǝǝ, mo ga swǝ lal gakgak nooko, mahm ga nǝn tǝ ɓo gŋ joŋ syii rǝŋ. So mo ga tǝ, Masǝŋ ma coksǝŋ ye lwaa goŋ sǝr daŋ ɓo. A gak nyi goŋ nyi dǝɓ mai mo 'yah ko ɓo. 26 Angeloi faara, mo soɓra mormgbǝl ah ne sǝ̃ǝ ah mor sǝrri. Ɓǝ ah 'yah faa, ne cok mo tǝ, Masǝŋ ye kaa goŋ ɓo tǝ sǝr daŋ ɓe, mo so ga kaa goŋ faɗa. 27 Mor maiko goŋe, mo nyiŋ ɓǝ faa ɓe, mo soɓ joŋ faɓe', mo joŋ fan masãh ahe, mo kwo syak tǝ za syakke. Nai ɓe, mo ga nǝn wo sǝrri, mo ga laa pǝ'nyahre.
28 Fan mai daŋ ge joŋ wo goŋ Nebukanezar. 29 Fahfal fĩi jemma tǝtǝl gwa mo kalle, goŋ tǝ kyãh zahdǝǝ yaŋ goŋ ah sǝr Babilon. 30 Goŋ faa: Mo ẽe yaŋ Babilon mo ciŋ yaŋ malii ɓo ɗao, ame ye joŋ yaŋ ah ge ɓo pǝ'man naiko, ka mo yea na yaŋ goŋ ɓe, ame ye joŋ yeɓ ah ɓo ne swah ɓe, mor ka yǝk ɓe mo ge pelle.
31 Tǝ faa ɓǝ ah pǝ zah faa ba, kyaŋ faa ɓǝ gin sǝŋ ge faa: Goŋ Nebukanezar, mo laa ɓǝ mai me tǝ faani. Goŋ nǝǝ gin tǝ ɓo ɓe! 32 A ga nĩira mo kǝsyil dǝfuu ga lalle, mo ga kaa ne nǝǝ cokki, syii rǝŋ mo ga re wom na dǝǝ, so mo ga tǝ, Masǝŋ ma coksǝŋ ye lwaa goŋ sǝr daŋ ɓo, a gak nyi goŋ nyi dǝɓ mai mo 'yah ko ɓo.
33 Ne cok ah sǝ, ɓǝ ah ge joŋ wo goŋ Nebukanezar. Nĩira ko gin kǝsyil dǝfuu ge lalle, re wom tǝgbana dǝǝ, mahm nǝn tǝtǝl ahe, rĩi tǝtǝl ah giŋ pǝwah tǝgbana tǝ̃ǝ dǝɗuŋ, fyãh ah zwaa na mǝ juu.
Nebukanezar yii Masǝŋ
34 Goŋ faa: Ne cok syii rǝŋ mo vǝr o, me ɓaŋ nahnǝn ẽe cok ge sǝŋ, tǝtǝl ɓe pii soo ge, me joŋ osoko nyi Masǝŋ mayǝkki, me yii ko, Dǝɓ mai mo ne swah daŋ, moo yea ga lii. A ga kaa goŋ tǝ zahŋhǝǝtǝ̃ǝ daŋ ga lii ga lii. 35 A kwan za ma kaara wo sǝr nǝn ah tǝgbana fan kolle. Angeloi, ne za ma kaara wo sǝr daŋ, a mor jol ahe, dǝɓ ma gak cak 'yah ah kǝka, dǝɓ ma gak fii ko mo joŋ fẽe mai ne kǝka ta.
36 Ne cok tǝtǝl ɓe mo pii soo ge, me so lwaa goŋ ɓe, yǝk ɓe, ne swah ɓe kpǝ. Zaluu faadal ɓe, ne zaluu pel ɓe, nyiŋra me, ɓaŋra me kan tǝ goŋ ɓe kpǝ, me so lwaa yǝk kal ma kǝpelle.
37 Zǝzǝ̃ǝko, ame Nebukanezar, me sãa Goŋ ma coksǝŋ, me yii ko, me joŋ osoko nyi ko, mor yeɓ ah moo joŋko daŋ a pǝsãhe, a njaŋ, a jok dǝɓ mai moo yii suu ahe.
1 Mbi, Nebukadnezar, mbi ka halas, ne a̰yya mbi yadiŋ. 2 Dam a̰me ɗu, mbi swaga fiya se ɗaal zi, kiya̰r jya̰ mbi, kiya̰r mbe ho̰ mbi vo ge be to. Iigi mbi gḛ ge be to. 3 Mbi ho̰ wak no go, a kote naa ge zwama ge ne suwal Babilon go ma ya pet mbi ndwara se, ne da pe, nama hare mbi kiya̰r mbe pe. 4 Swaga ge mbole ma, ne naa ge e waɗal ma, ne naa ge jam ma ne mbo ya mbi ta, mbi wa̰ nama mbi kiya̰r mbe pe, amma ndu a̰me ge hare mbi na pe be kat to bat. 5 Go̰r go dab, a Danyel na ge a ne sya na dḭl Beltazar, dok ge mbi ne dḭl ta, na ge o̰yom ge Dok ge mbegeya ne na zi, mbo ya ne, mbi wa̰ na mbi kiya̰r mbe pe no go: 6 Beltazar, ga̰l ge mbole ma ne, mbi kwa kwa go o̰yom ge Dok ge mbegeya ne ya mo zi, ago fare ɗimil a̰me ge mbidgil waɗe mo to, hare mbi kiya̰r ge ne ke mbi mbe no pe zum. 7 Kiya̰r ge ne ke mbi, mbi swaga fiya se mbe no:
Mbi kwa uwara ga̰l girmim mḛya suwar pal.
8 Uwara mbe ka ga̰l girmim,
na pala mbo tat ne pḭr,
naa ka kwa na ne swaga ma ya pet.
9 Na gaar ma ka siŋli ge be to,
na tolla ma zuliya bindik,
kaŋ ma pet a ka ɓol zamma ne na zi,
kavaar ge ful zi ge ma ka mbo ya na pe zi,
njoole ma ka mbo ya e vum na pala digi,
kaŋ dolla ma pet a ka ɓol kaŋzam ne na ta.
10 Mbi swaga fiya se, mbi kiya̰r mbe zi uwale, mbi kwa na ge ne ka kat jejew, na ge mbegeya kan na koo ne digi ya se. 11 Oy ne ka̰l ndaar, janna go:
«Sya me uwara mbe se, fete me na tok ma uzi,
karge me na gaar ma uzi, ɓarse me na tolla ma se,
kavaar ma sya ne na pe zi uzi,
njoole ma ɗage ne na pala digi uzi.
12 Amma ya̰ me na pe ma ne na too ma suwar zi,
ge sugur buwal zi,
ve me na zi ne zul ge walam ma ne ge fool ŋgirma ma,
mbyar ka̰ na pal,
na wa tene ne sugur dimma ne kavaar ma go.
13 Dwatɗa ge naa dasana ma ne mbo ban ne na zi uzi,
na gá dimma ne kavaar go.
Na gá mbe go no ɗiŋ del ɓyalar.»
14 Fare mbe no ndage da ne na ge ne ka kat jejew, na ge mbegeya wak zi, ne da pe, a ke naa dasana ma kwarra go, na Bage ne digi zi ya wa̰ muluk ge naa dasana ma ne ne na tok go ne, hon na ndu ge na laar ne ɓyare, da ne pool her ndu ge be a̰me pe to pala digi.
15 No a kiya̰r ge ne jya̰ mbi, gan Nebukadnezar ne. Mo Beltazar, hare mbi kiya̰r mbe pe, ago naa ge zwama ge ne mbi muluk zi ma pet, a be day hare mbi na pe to. Amma mo da ne pool hare mbi na pe, ne da pe, mo da ne o̰yom ge Dok ge mbegeya ne mo zi.
Danyel hare gan Nebukadnezar kiya̰r pe
16 Danyel na ge na dḭl syalla Beltazar, cubi katɗa ɓorom, ɓol iigiya na sḛ zi. Gan jan go: «Beltazar, ya̰ kiya̰r mbe ma ne na pe wanna iigi mo to!» Beltazar gwan ne na janna go: «Mbi Bageyal! Kiya̰r mbe na ka da ne mo naa ge ho̰l ma pe, na pe hareya ne mo naa ge huur ma pe me!» 17 Uwara ge mo ne kwa na, ge ne ha ga̰l girmim, ge na pala ne mbo tat ne pḭr, ge naa ne kwar na ne swaga ma ya pet, 18 na ge na gaar ma ne ka siŋli, na tolla ma zuliya bindik, ge naa ne ka ɓol kaŋzam ne na ta pet, ge kavaar ma ne ka kat na pe zi, njoole ma ne ka e vum na pala digi me mbe, 19 a mo, o gan! Mo saŋge ɓaŋlaŋ ne pool ge be to, ga̰l ge mo ne dé ɗiŋ mbo dok pul kuɗi digi, mo muluk dé ɗiŋ mbo suwar pe ndegɗe. 20 Gan, go̰r go, mo kwa na ge ne ka kat jejew, na ge mbegeya, kan na koo ne digi zi ya, oyya go: «Sya me uwara mbe uzi, burmi me na uzi! Amma ya̰ me na pe ma ne na too ma se, ge sugur zi, mbyar ka̰ na pal, na gá zam sugur dimma ne kavaar ma go, ɗiŋ del ɓyalar.» 21 O gan, na pe hareya no, no a fare ge Bage ne digi zi ya ne he ne mo pe ne: 22 A mbo yan mo ne naa dasana ma buwal zi uzi, mo mbo gá kat dagre ne kavaar ma, mo mbo gá sul zám dimma ne nday go, mbyar mbo gá kan mo ta ɗiŋ del ɓyalar, mbo kat go no ɗiŋ mo kwa go na Bage ne digi zi ya wa̰ muluk ge naa dasana ma ne ne na tok go ne, da ne pool hon ndu ge na laar ne ɓyare. 23 Wak honna ge go, uwara pe ma ne na too ma gá suwar zi pe wanna no: Swaga ge mo ne mbo kwa ya go Bage ne digi digi ma zi wa̰ kaŋ ma pet ne na tok go ne, a mbo gwan ne mo muluk hon mo. 24 Ne pe no ɗe, o gan, za̰ mbi yuwaleya no: Ya̰ mo sone ma ne mo ya̰l ma be kerra, ke dosol, kwa naa ge woɗegeya ma a̰se! Tamekyala, mo dam ge katɗa halas ma mbo don zḛ ya nde.
Wak wiya ge kiya̰r ge Danyel ne hare na pe
25 Fare mbe ma pet, nama wak wi gan ga̰l Nebukadnezar pal. 26 Saba wol para azi go̰r go, gan ne anna na zok gan ge ne Babilon go pala digi, 27 ndage na ka̰l oyya go: «No te be Babilon, suwal ga̰l ge mbi ne sḭ na ne gan pe ne to’a? Ŋgay pool ge mbi ne ge ne waɗe waɗe, ne pateya ge mbi ne ge gḛ waɗeya me.» 28 Gan ya swaga jan fare go gale, ka̰l jan ne digi zi ya go: «A jan fare mo, gan Nebukadnezar, mo gan fage ya ne mo tok go. 29 A mbo yan mo ne naa dasana ma buwal zi uzi, mo mbo gá kat dagre ne kavaar ma, a mbo gá hon mo zám sulla dimma ne nday ma go, ɗiŋ del ɓyalar, ɗiŋ mo kwa go na Bage ne digi zi ya wa̰ muluk ge naa dasana ma ne ne na tok go ne, hon na ndu ge na laar ne ɓyare» 30 Swaga mbe go juju, fare mbe wak wi Nebukadnezar pal. A yan na ne naa dasana ma buwal zi uzi, gá zam zám dimma ne kavaar ma go, mbyar lwaɗe na sḛ duur se njagab, na pala susu saŋge dimma ne njoole ma saam go, na koo guwa̰r ma pate twala gigḭḭd dimma ne njoole ma ne go.Suwal Babilon
Zonna ge Nebukadnezar ne
31 Swaga ge dam ma ne mbya, mbi Nebukadnezar, mbi he mbi ndwara digi, mbi haŋgal tyan. Mbi uware Bage ne digi zi ya, mbi ka siya̰le na ne komre na, na ge ne ndwara ɗiŋnedin, na sḛ gan ne doŋ pe ma ne doŋ pe ma. 32 Ne jo̰ naa ge ne suwar pal ma gḛ go ceɗed puy ɗe, nama isiya a kaŋ baŋ. Ke ne naa ge mbal pore ge ne digi digi zi ma ne naa ge ne suwar pal ma kaŋ ge na laar ne ɓyare. Ndu a̰me ge pili tene ne na to, ndu a̰me ge ɗaŋgre na go, mo te ke ma fare ge go de, to me. 33 Swaga mbe go, mbi haŋgal tyan, mbi gwan ɓol mbi hormo ne mbi pateya ge mbi muluk ne. Mbi naa ga̰l ge temel ma gwan ɓyare mbi pe, a gwan ne mbi ya mbi hool gan pal. A gwan ne mbi, mbi muluk zi, mbi gwan ɓol hormo gḛ waɗe ge dḛ zaŋgal. 34 Da ne pe no, mbi Nebukadnezar, mbi uware, ne doreya, ne komre gan ge ne digi zi ya no! Ago na kaŋ kerra ma pet, a dosol, na kaŋ ge ne ke ma pet da ne na viya̰ go. Na sḛ da ne pool gwan ne ndu ge pala ga̰l pala se.