Paulus ge gwǝǝ sǝr Makedonia ne sǝr Grek
1 Ne cok ɓǝ gaŋ ah mo vǝr o, Paulus tai za ma iŋ daŋ lai ra, so faa nyi ra: We kaa jam o. Ur ɓaŋ fahlii ka ga sǝr Makedonia. 2 Ne cok mo tǝ kyãh sǝr ahe, lai za ma iŋ ne ɓǝ camcam pǝlli. Fahfal ah so kal ge sǝr Grek. 3 Kaa gŋ fĩi sai. So tǝ zyeɓ suu ka yee dah ka ga sǝr Siria ne ko, so mo laa Yahuduen faara ɓǝ ɓo kal ah ka in ko, so foo ɓǝ ka pii soo ga sǝr Makedonia. 4 Za mai mo swǝra fahlii ah a naiko: Sopater we Pirrus ma yaŋ Berea, Aristarkus ne Sekundus daga yaŋ Tessalonika, Gaiyus ma yaŋ Derbe ne Timoteus, Tikikus ne Trofimus ma sǝr Asia. 5 Za mai daŋ kalra ge pel ge kyaŋra tǝ ɓuu yaŋ Troas. 6 Ru yee dah yaŋ Filipi fahfal zah'nan fĩi Paska. Ne zah'nan dappe ah ru ge lwaa ra yaŋ Troas, ru nǝn gŋ zah'nan rǝŋ.
Paulus ge yaŋ Troas ma fahfal tǝ lii
7 Pǝ lil ah ne zah'nan vaŋno ma tǝŋ mor kee com 'yakke, ru tai ɓo ka woŋ farelle, mor ka Paulus tǝ yah ga na tǝ'nan ah o. Cuu ɓǝ nyi za liilii ŋhaa dai kǝsyisuŋni. 8 Ɓǝr yaŋ mai ru tai ɓo gŋ pitǝrla rao ɓo gŋ pǝpãare. 9 We tǝbanna ki no gŋ a ɗii ne Utikus kaa ɓo zah feneetǝr. Ne cok Paulus mo tǝ faa ɓǝ liilii, lee nǝm pǝṽaŋ ŋhaa nǝm so ɓaŋ gin tǝ yaŋ ma sǝŋ patǝ sai ah zah feneetǝr lee ge sǝŋ. Ge ɓaŋra ko lwaara ko wǝ ɓe. 10 Amma Paulus ɗǝr ge sǝŋ ɗǝŋ ge tǝtǝl ahe, so ɓaŋ ge jol faa: We foo ɓǝ ki ka, a ne cee. 11 So yee kal ge sǝŋ faɗa, ɓǝl farel re. Fahfal ah so faa ɓǝ liilii ŋhaa com zooni, so ur kalle. 12 Zaŋra we tǝbanna kal ne ko ne cee ah jam, laara pǝ'nyah pǝlli.
Paulus ge yaŋ Milet
13 Ru yee dah ru kal ge pel Paulus ne yaŋ Assus ka byak ko gŋ ka ɓaŋni, mor mǝ ah faa zye ga zoo fahlii ma lalle. 14 Ne cok mo ge dai ru yaŋ Assus, ru ɓaŋ ko ge pǝ dah ru kal ge Mitilene. 15 Ru ur gin gŋ ru syee tǝ bii ne dahe, tǝ'nan ah ru dai kah Kios. So tǝ'nanŋhaa ah ru kal ge Samos, na tǝ'nanŋhoo ah ru ge dai yaŋ Milet. 16 Mor Paulus faa zye 'yah ka pǝ̃ǝ kah Efesus ne dah kpaŋ kalle, zye ka uu gŋ ya, mor ka zye gbǝ rol pǝ sǝr Asia ka. Mor tǝ hǝǝ ka fan ki mo cak ko ya ɓe, ka fĩi Pentekost mo ge joŋ tǝl ah yaŋ Jerusalem.
Paulus pepee ge wo zaluu eklesia Efesus
17 Paulus pepee yaŋ Milet kal ge yaŋ Efesus mor ka ɗii zaluu eklesia ka mo gera wol ahe. 18 Ne cok mo ge daira wol ahe, faa nyi ra: Daga zah'nan mai me ge dai pǝ sǝr Asia, tǝkine mai me kyãh tǝgǝǝ ɓii daŋ we tǝ ɓe, 19 me joŋ yeɓ Dǝɓlii ne wonsuu ne mĩi nahnǝnni, tǝkine kǝsyil bone mai Yahuduen mo cuura nyi me. 20 We tǝ ɓe, me muŋ ɓǝ masãh ah nǝfal ka ɓii koo vaŋno ya, me faa ɓǝ daŋ nyi we, tǝkine cuu nyi we pel zana ne ɓǝr yaŋ ɓii daŋ. 21 Me cuu nyi Yahuduen tǝkine za mai mo ye ka Yahuduen a daŋ ka mo ferra zahzyil ɓǝǝ mo gera wo Masǝŋ mo nyiŋra Yesu Dǝɓlii mana. 22 Zǝzǝ̃ǝko me ga Jerusalem tǝgbana Tǝ'yak Matǝdaŋdaŋ mo faa ɓo nyi me, amma me tǝ fan mai mo ga joŋ me gŋ ya. 23 Sai fan vaŋno me tǝ ɓe, mor Tǝ'yak Matǝdaŋdaŋ faa nyi me: daŋgai ne bone tǝ byak tǝ ɓe yaŋ daŋ. 24 Amma me ka kwan cee suu ɓe nahnǝn ɓe na fan mayǝk ah ya, mor me 'yah ka me lwaa vǝr pee ɓe, ka me vǝr yeɓ mai Dǝɓlii Yesu mo soɓ ɓo jol ɓe ka cuu Ɓǝ'nyah gboŋgboŋ mai Masǝŋ mo joŋ ɓo.
25 Me kyãh kǝsyil ɓii daŋ ne cuu ɓǝ Goŋ Masǝŋ nyi we, amma zǝzǝ̃ǝko me tǝ ɓe, koo dǝɓ vaŋno kǝsyil ɓii ka fǝ̃ǝ kwo nahnǝn ɓe yao. 26 Mor ahe, daga tǝ'nahko me tǝ faa nyi we, dǝɓ vaŋno kǝsyil ɓii mo ge muŋ ɓe, ka ɓǝ ah ka tǝ ɓe ya. 27 Mor me cuu ɓǝ Masǝŋ nyi we daŋ, me muŋ maki ah wo ɓii ɗǝ ya. 28 We byak suu ɓiiri, tǝkine ŋgaɓ mai Tǝ'yak Matǝdaŋdaŋ mo soɓ ɓo jol ɓii ka piini. We ẽe eklesia Masǝŋ mai mo lee ne wul Wel ah pǝsãhe. 29 Me tǝ ɓe, fahfal me kal ɓe, za ma na goobam ma ɓeɓ fan a gera kǝsyil ɓiiri, ka soɓra ŋgaɓ ah ya. 30 So kǝsyil ɓii laŋ za ki ga urra, a ga tǝŋra cuu ɓǝ ber ka kǝǝ za ma iŋ ka syee mor ɓǝǝra. 31 Mor maiko we byakke, so we foo, me kyaŋ syii sai com ne suŋ daŋ me lai we vaŋno vaŋno daŋ ne mĩi nahnǝnni.
32 Zǝzǝ̃ǝko me soɓ we jol Masǝŋ tǝkine ɓǝ gboŋgboŋ ahe, ako yee gak swaa we tǝkine nyi fahlii nyi we ka ga ren fan sãh mai mo kan ɓo mor zan ahe. 33 Me cwaa vãm solai ne vãm kaŋnyeeri tǝkine mbǝro jol dǝɓ ɗǝ ya. 34 Awe ne suu ɓii laŋ we tǝ ɓe, me joŋ yeɓ ne jol ɓe mor ka lwaa fan mai me 'yah ne ko ne za mai mo ne me daŋ. 35 Me cuu fahlii nyi we pǝ fan daŋ, ka we joŋ yeɓ naiko, mor ka we gak gbah jol za matǝtǝ̃ǝre. So na foo ɓǝ mai Yesu Dǝɓlii man mo faa ne suu ahe: Nyi fan pǝ'nyah kal ɗǝǝ ah ɓe.
36 Fahfal Paulus mo faa ɓǝ mai vǝrri, so kea ge sǝŋ ne zahciŋɓal ne ra daŋ juura pelle. 37 Ara daŋ yera yee ne mĩiri, gbahra Paulus ne jol ka zwan ko ne zah ka nyi fahlii nyi ne ko. 38 Swaara ɓǝ yera yee ne lii ɓǝǝ daŋ mor ɓǝ mai mo faa nyi ra: We ka fǝ̃ǝ kwo nahnǝn ɓe yao. Swǝra fahlii ah ge kan zah dahe.
Bulus gwan’a suwal Makedoniya ma ne Grek go
1 Swaga ge iigiya mbe ne iya se, Bulus kote naa ge ame hateya ma ya se, swaga ge ne moɗege nama, san nama wak, ɗage mbo suwal Makedoniya. 2 Swaga mborra suwal mbe go, ka moɗege naa ge hon fareba ma gḛ, kale mbo suwal Grek. 3 Ke saba ataa swaga mbe go. Swaga ge ne nṵsi tene go na her fak mbo Siriya ɗe, za̰ go Yuda ma vwa wak ya go na pal, vin tene go na gwan da ne viya̰ ge Makedoniya ne. 4 Naa ge a ne nama ne gwa̰ ma no: Sopater ge Burrus vya, ndu ge suwal Bere ne, ne Aristarkus ma ne Sekundus, naa ge suwal Tesalonika ma, ne Gayus, ndu ge suwal Derbe ne, ne Timotawus, ne Tikikus ma ne Trofimus, naa ge suwal Asiya ne ma. 5 Nama mbe ma no a mbo zḛ ya, a mbo da̰re i suwal Trowas go. 6 Amma i ɗe, dam vḛso ge katugum ge be jiya̰l hore ne go̰r go, i her fak mbo suwal Filibus. Dam anuwa̰y go̰r go, i mbo ɓol nama suwal Trowas ya, i ne nama gá katɗa ɗiŋ dam ɓyalar.
Ɓol ta ge go̰r dab ge Bulus ne Trowas go
7 Samedi gasamal, i kote ne siɗi katugum pe, ne jo̰ Bulus ka ɓyare mborra dam ge kwap ge go ɗe, her fare jan ɓase ma, jan fare ɗiŋ mbo ɗaal ga̰l. 8 Ago ɗuli ma ka gḛ ge zok ge i ne kote na zi mbe go, i kote burgu digi ya. 9 Vya dore a̰me, na dḭl Aftikus, ka fenetre go, dam her na, Bulus gale ne swaga jan fare go. Dam zi, fage ne zok burgu pala ge ataa digi ya se, a mbo ya her na siya. 10 Bulus kan na koo ya se, gur na pal, abe na na sḛ zi, jan go: «Sya me vo to, da ne ndwara!» 11 Swaga ge ne gwan ndé ya digi, siɗi katugum, zam, gwan jan fare kaal, ɗiŋ mbo cya̰wak, ba ɗage mborra. 12 A gene vya dore mbe ya ne ndwara, fare mbe iyal naa laar ge be to.
Ɗageya ne suwal Trowas go mbo suwal Mile
13 I mbo zḛ ya, i her fak ndwara mbo suwal Assos. Ago i mbo ame Bulus ya go, ne da pe na sḛ vḭ tene go na kere kere mbo suwal mbe ya. 14 Swaga ge ne mbo ya ɓol i Assos go, i her na fak go ndwara mbo suwal Mitilen. 15 Ne suwal mbe go, i her fak dam ge kwap ge go ndwara mbo suwal Kiyos. Dam ge kwap ge go uwale, i det ya suwal Samos go. Dam ge kwap ge go iya uwale, i det ya suwal Miletus go. 16 Ago Bulus be ɓyare kan na koo suwal Efesus go to, her mam pul zum ya cat, ne da pe, be ɓyare go na pala wa̰ suwal Asiya go to. Ka har tene go na dé Ursalima ya dam vḛso Pantekot go, kadɗa na day ya.
Fare janna ge Bulus ne naa ga̰l ge suwal Efesus ne ma ta
17 Ne suwal Miletus go, Bulus dol naa mbo tol naa ga̰l ge Dok ne ma ne suwal Efesus ya. 18 Swaga ge a ne mbo ya na ta, jan nama go: «Aŋ sḛ ma aŋ kwa mborra ge mbi ne aŋ buwal zi ne dam ge mbi ne e pe kan mbi koo suwal Asiya go day. 19 Mbi ke Bageyal temel mo̰r suul zi, ne mḭḭm ma mbi ndwara go, ne kugiya ma zi me, na ge mbi ne ka ɓol na ne Yuda ma ta. 20 Ne kaŋ ge ne mbya mbar aŋ ma zi pet, mbi be woy fare a̰me to, amma mbi waage aŋ fare ma, mbi hate aŋ naa ndwara go, ko yàl ma diŋ. 21 Mbi ka jan Yuda ma ne Grek ma zum waŋ go nama hase Dok ta, nama ho̰ fareba nee Bageyal Jeso ta. 22 Ne se no, ne jo̰ O̰yom vwa mbi vwal, mbi mbo Ursalima, mbi kwa fare ge ne mbo ɓol mbi ya go to. 23 Amma suwal ge daage go, O̰yom ge mbegeya ŋgay mbi go, zul ma ne yál ma da̰re mbi ya go . 24 Amma ne mbi ta kat ne ndwara ge mbi ne na a̰me to, ago mbi ba̰re so det wak zi, mbi ke temel ge Bageyal Jeso ne ho̰ mbi na aya tandaŋ me, ndwara waage fare ge kwaɗa ge kwa a̰se ge Dok ne naa ta . 25 Se no, aŋ ge mbi ne ka an aŋ buwal zi waage fare ge muluk ge Dok ne ma pet. mbi kwa kwa go aŋ mbo gwan kwa mbi ndwara to. 26 Ne pe no, mbi da ne pool jan ma̰ no go, mbi suli ne ndu ge daage swama. 27 Ago mbi be woy aŋ fare a̰me to, mbi waage aŋ laar ɓyareya ge Dok ne ma mwaɗak. 28 Koy me ta kwaɗa, dó me aŋ ndwara ge tame ma ge O̰yom ge mbegeya ne ho̰ aŋ nama koyya ma pal. Koy me ɓase ge Dok ne ge na sḛ ne zu na ne swama ge na vya ne ta. 29 Mbi kwa kwa go, mbi go̰r go, bagomso ge olbeya ma mbo wat ya aŋ buwal zi, a mbo ya̰ tame ma to bat, 30 ko ne aŋ buwal zi, naa a̰me ma mbo ɗage ne hale digi, a mbo ya̰me naa ge ame hateya ma bama pe go. 31 Ka me yaŋyaŋ, kwa me go, del ataa, ɗaal ne gyala, mbi be zane be ge hate ndu a̰me ɗu ne aŋ buwal zi to to, ne mḭḭm ma mbi ndwara go. 32 Se no mbi deŋge aŋ Dok tok go, ne fare kwa a̰se ge na zi me, na ge da ne pool ge sirsi ndu hon fareba zi, ne hon naa ge Dok ne mbege nama ma pet joo me. 33 Mbi be ke ene ne ndu a̰me bware, ko dinar, ko ba̰r pe to. 34 Aŋ sḛ ma da ne kwarra go mbi ka ke temel ma da ne mbi tok zi mbi ka mbar tene no, mbi ka mbar mbi kaam ge temel ma no me . 35 Mbi ŋgay aŋ go naa ke temel ndaar mbe go no, ndwara mbar naa ge woɗegeya ma. Dwa me ne fare ge Bageyal Jeso ne jya̰ na ne na wak zi: ‹Laar saal ne honna zi gḛ waɗe ameya›.»
36 Swaga ge ne jya̰ fare mbe ma no, gur na koo se, ke kaɗeya poseya ne nama pet. 37 Nama sḛ ma pet a par bama wak fyaso, a ka dol ta Bulus ko̰l zi, a ka bur na zi. 38 A ka ne kḭḭmi ne na ne jya̰ bama go bama mbo gwan kwa na ndwara to pe. A ɗame na mbo her fak.