Haozah woli
1 Ame Paulus ne Timoteus, za yeɓ Yesu Kristu, ru pee leetǝr mai wo za Masǝŋ mai mo no yaŋ Filipi, mai mo nyiŋra Yesu Kristu ɓo, ne wo zaluu ne za yeɓ eklesia daŋ.
2 Masǝŋ Pa man ne Dǝɓlii Yesu Kristu mo joŋ gboŋgboŋ wo ɓii tǝkine nyi jam nyi we.
Paulus juupel mor eklesia yaŋ Filipi
Lydia, Une femme d’affaires au service de Dieu
3 Ne cok daŋ me foo ɓǝ ɓii ɓe, me joŋ osoko nyi Masǝŋ ɓe mor ɓiiri. 4 Cẽecẽe me tǝ juupel mor ɓii ɓe, me juu ne ɓǝ 'nyahre, 5 mor ɓǝ mai we tǝ gbah jol ɓe ne yeɓ myah Ɓǝ'nyah Masǝŋ ga pel daga tǝtǝŋ ah ŋhaa zǝzǝ̃ǝko. 6 Me tǝ belbelle, Masǝŋ mai mo tǝŋ yeɓ sãh daŋ pǝ zahzyil ɓiiri, a ga joŋ ga pel ŋhaa ka ga dai zah'nan gin Yesu Kristu. 7 Cẽecẽe me foo ɓǝ ɓii pǝ zahzyil ɓe. A pǝsãh laŋ ka me yea ne ɓǝ foo ɓii naiko. Mor we tai ɓo ne me tǝ fahlii yeɓ mai Masǝŋ mo joŋ gboŋgboŋ soɓ ɓo jol ɓe. Koo ne cok me yea tǝ joŋ mor Ɓǝ'nyah ka swaa ɓǝ ah ga pelle, we ne me gŋ, koo ne mai me pǝ daŋgai zǝzǝ̃ǝko daŋ, we no ne me. 8 Masǝŋ tǝ ɓe, me tǝ faa goŋga ne mai me faa me tǝ 'yah we pǝlli, mor 'yah ah ur gin ɓo wo Yesu Kristu ne suu ahe.
9 Fan mai me tǝ fii mor ɓii pǝ juupel ɓe wo Masǝŋ a naiko: me tǝ fii ko ka 'yah ɓii mo ge pel pǝlli tǝkine fatan matǝ goŋga, ne ɓǝ foo masãhe, 10 mor ka we gak nǝǝ fan masãh ahe. Nai ɓe, we ga yea bai 'nahm tǝkine bai ɓǝ tǝ ɓii ne zah'nan gin Kristu, 11 ka we lee syẽm yeɓ sãh matǝ goŋga ah mai Yesu Kristu ye moo lee pǝzyil dǝɓ mor ɓǝ yii Masǝŋ tǝkine yǝk ahe.
Kristu ye cee ɓe
12 Wee pa ɓe, me 'yah we tǝ: fan mai mo joŋ wo ɓe joŋ ɓo ka myah Ɓǝ'nyah Masǝŋ ga pelle. 13 Mor ahe, sooje ma byak cok tǝkine za ki daŋ tǝra, me no pǝ daŋgai mor me joŋ yeɓ Kristu. 14 So kǝlii wee pam mai mo tǝ fahlii Dǝɓlii mo kwora me pǝ daŋgai nai, ɓǝ ah swaa zahzyil nyi ra pǝlli ka cuu ɓǝ Masǝŋ ga pel cẽecẽe bai galle.
15 Goŋga, za ki kǝsyil ɓǝǝ a cuura ɓǝ Kristu mor tǝwonni, ne tǝ'yak balle, amma za ki a cuura ne fahlii masãhe. 16 Za mai mo tǝ joŋra ne 'yahe, mor tǝra ɓe, Masǝŋ kan me ɓo ka myah Ɓǝ'nyah ah ga pelle. 17 Za ki ka cuura ɓǝ Kristu ne fahlii goŋga ya, amma a cuura ne tǝ'yak balle, a kyeɓra ka ɓoo bone ɓe pǝ daŋgai ga pelle.
18 Mai cak fan ki laŋ ya! koo mo cuura ne fahlii maɓe' tǝkine masãhe daŋ, ɓǝ Kristu ga cuu ne fahlii fẽene daŋ, me laa pǝ'nyahre. Me so laa pǝ'nyah ga pel faɗa, 19 mor me tǝ belbelle, mor juupel ɓiiri, tǝkine gbah jol Tǝ'yak Yesu Kristu me ga ǝ̃ǝ. 20 Mor ne ɓǝ foo zahzyil ɓe maɗǝk ne mai me gbǝ ɓo me 'yah ka koo swãa mo re me ne ɓǝ fẽene ka, amma ka koo zǝzǝ̃ǝko, koo ga pelle, me 'yah me yea ne swah zahzyil ka yii yǝk Kristu ne suu ɓe, koo me ne cee, koo me tǝ wunni, daŋ. 21 Mor Kristu ye cee ɓe, wul laŋ a ne reba. 22 Amma me no sǝŋ ne cee ba ɓe, me gak joŋ yeɓ masãh ahe, so me tǝ fan mai me ga nǝǝ gŋ ya ba. 23 Amma ɓǝ foo ɓe woŋ ɓo gŋ gwa: me ne 'yah ka ga kaa ne Kristu, mai a wo ɓe pǝsãh kal fan daŋ. 24 Amma me no sǝŋ ne cee ɓe, a ne reba wo ɓiiri. 25 Me tǝ mai ɓo belbelle, me ga kaa ne we daŋ mor ka gbah jol ɓii ga pel ka we laa pǝ'nyah pǝ iŋni. 26 Mor ne cok me so ge wo ɓii faɗa ɓe, we ga lwaa fahlii ka yii suu ɓii ne ɓǝ ɓe ne zah'nan cee ɓii tǝ fahlii Yesu Kristu.
27 Sai ɓǝ malii kal fan daŋ: we syee tǝgbana Ɓǝ'nyah Kristu. Mor koo ka me ge ɓo wo ɓii ka ẽe we, koo me ka ga wo ɓii ya daŋ, me 'yah ka me laa ɓǝ ɓii we uu ɓo pǝswahe, we ne ɓǝ foo tǝ vaŋno, we tǝ ruu sal ga pel ne zahzyil tǝ vaŋno mor ka za ki mo ge nyiŋra Ɓǝ'nyah Masǝŋ. 28 We ɗuu gal za ma syiŋ ɓii ka, cẽecẽe we yea pǝswahe. Ɓǝ mai ga cuu nyi ra a ga muŋra, amma ma ɓii ɓǝ ah a ga cuu awe tǝ fahlii ǝ̃ǝre. Mor Masǝŋ ye tǝ nyi swah ah nyi we. 29 Mor Masǝŋ joŋ gboŋgboŋ ɓo wo ɓii ka we joŋ yeɓ Kristu ne nyiŋ ko to ya, amma ka we laa bone mor ah ta. 30 Zǝzǝ̃ǝko we gak ruu sal ah ne me, sal ah a tǝki vaŋno ne mai we kwo me ruu ɗǝ kŋ, matǝ vaŋno ko ye me tǝ ruu tǝgbana mai we tǝ ɓǝ ah ɓo.
Wak sanna
1 Bulus ma ne Timotawus, mo̰r ge Kris Jeso ne ma, ne naa ge mbegeya ge ne Kris Jeso zi ge ne suwal Filibus go ma pe pet, ne naa ga̰l ge ne dó ndwara ne ɓase ge Dok ne ma pal ma ne naa ge temel ma pe me. 2 Kwa a̰se ne katɗa halas ge Dok ge nee Bá ne, ne ge Bageyal Jeso Kris ne na ka poseya ne aŋ.
Kaɗeya ge Bulus ne ne naa ge hon fareba ge ne suwal Filibus go ma pe
3 Mbi gwan da ne gugu hon Dok ge mbi ne ɗaɗak swaga ge mbi ne dwat ne aŋ go. 4 Ɗaɗak, ge kaɗeya ge mbi ne ma zi ne aŋ pe pet, mbi ka ke na da ne laar saal, 5 ne mbarra ge aŋ ne mba mbi ne fare ge kwaɗa pe oyya, ne dam ge zḛ ge ya day ɗiŋ ma̰ no. 6 No a kwarra ge mbi ne ne: Na ge ne e pe ke temel ge siŋli mbe no aŋ zi, mbo koy na kerra ɗiŋ na wak wi dam gwanna ge Jeso Kris ne ya go. 7 A dosol ge mbi kat ne dwatɗa mbe no ne aŋ pe pet, ne da pe mbi laar wa̰ aŋ wan, ge daŋgay ge mbi zi, ge fare ge kwaɗa pe ɗaŋgeya zi ne jan naa go na fare ge fareba ne zi, aŋ pet aŋ ɓa̰ dagre ne mbi kwa a̰se ge Dok ne mbe zi. 8 Ago Dok kwa kwa go mbi jan fareba: aŋ pet mbi laar hé aŋ ge be to, laar wanna ge Kris Jeso ne zi.
9 Kaɗeya ge mbi ne zi, mbi kaɗe go, aŋ ka zuliya laar wanna zi, ne kwarra zi, ne hale fare ma pe zi pet, 10 go no aŋ ba detɗa hale fare ge siŋli ma pe, ne da pe aŋ ba kat ŋgaraŋ be ge fare a̰me eya aŋ pal ne dam ge Kris ne pe, 11 aŋ ba ka zuliya kaŋ kerra ge dosol zi, na ge ne mbo ne Jeso Kris ta ya, ge hormo ne uwareya ge Dok ne zi.
Wanna ge Bulus ne, ne zamma zḛ ge fare ge kwaɗa ne
12 Ná vya ma, mbi ɓyare go aŋ kwa no: fare ge ne ɓo mbi e fare ge kwaɗa zam zḛ zo. 13 Ago ge wanna ge mbi ne ma zi pet, ko swaga ge ɗogle ma go, zul ge mbi ne ma ŋgay go mbi ne daŋgay zi da ne Kris pe. 14 Ná vya ma gḛ ge Bageyal zi, ne zul ge mbi ne pe, a á ta oy fare ge Dok ne ne dulwak ɗu, be vo me. 15 A fareba, naa a̰me ma oy fare ge Kris ne da ne yil ma ne gaage, ge may ma oy na da ne dwatɗa ge kwaɗa. 16 Nama mbe ma no, a ke na da ne laar wanna, a da ne kwarra go, a tó mbi da ne fare ge kwaɗa pe ɗaŋgeya. 17 Nama ge zḛ ge mbe ma no, a waage Kris da ne o̰yom ge gaage, nama dwatɗa ma yaɗat to. Dwatɗa ge nama ne a e dṵṵl ge ɗogle ma mbi pal daŋgay ge mbi ne zi. 18 Da̰a̰me mbi to! Ko nama ke na mbuɗiya zi ko fareba zi, ago a oy ne go fare ge Kris ne. Mbi da ne laar saal, mbi mbo gwan ke laar saal uwale. 19 Ago mbi kwa kwa kaŋ kerra mbe ma no pet saŋge ya zur mbi, ne kaɗeya ge aŋ ne ma ta, ne mbarra ge O̰yom ge Jeso Kris ne ta me. 20 Ɓyareya ge mbi ne zi, ne jobreya ge mbi ne, saaso mbo ke mbi ne kaŋ a̰me pe to bat. Amma á tene ge mbi ne kaŋ ma zi pet, ko ne zaŋgal ya day, ko ma̰ no, ago Kris mbo ɓol uwareya duur ge mbi ne zi, ko mbi ka ne ndwara, ko siya ge mbi ne zi. 21 Ago ne mbi ta, kat ne ndwara a Kris, suya a kaŋ ɓol mam ne.
22 Amma kadɗa kat ne ndwara ge mbi ne ge duur zi da ne pool hon mbi viya̰ ge ke temel ge kwaɗa, mbi kwa kaŋ ge mbi ba tal to. 23 Mbi a̰re a̰re, mbi da ne sḛ tuli ge mborra ge mbo kat dagre ne Kris, ko a kaŋ ge siŋli gḛ ne ne naa gḛ ta. 24 Amma ne aŋ pe, a kwaɗa waɗeya ge mbi kat duur no zi. 25 Mbi da ne kwarra tyatyat, mbi kwa go mbi mbo gwan kat dagre ne aŋ pet, ne donna ge aŋ ne pe, ne laar saal ge aŋ ne hon fareba zi pe me. 26 Ne da pe, gwanna ge mbi ne ya aŋ ta, na ho̰ aŋ viya̰ ge gwan uware ta Jeso Kris zi ne mbi pe.
Kyarga kerra ne fare ge kwaɗa pe
(1Tes 2:12-16, Ibr 10:32-36)
27 Ɗeŋgo, kaŋ kerra ge aŋ ne ma ka dimma ne fare ge kwaɗa ge Kris ne go, ne da pe, ko mbi mbo ya ndil aŋ, ko mbi ka to, mbi ka za̰ go aŋ mḛya dagre o̰yom ge ɗu zi, aŋ ke kyarga dagre ne dulwak ɗu me, ge fareba honna ge fare ge kwaɗa zi. 28 Be ge ya̰ ta ŋgwabeya ge naa ge ho̰l ma tok go to. Ne nama pe, a kaŋ ge ne ŋgay go nama ba̰ ban, amma ne aŋ pe, a kaŋ ge ne ŋgay go aŋ má má ne Dok ta. 29 Ago na sḛ ho̰ aŋ bobo dḭl ge Kris ne zi, ne da pe aŋ ho̰ fareba na ta ɗeŋgo to, amma aŋ njó yál ne na pe me. 30 Ne jo̰ aŋ ke kyarga ge aŋ ne ka kwa mbi kerra mbe, aŋ da ne na kwarra, ɗiŋ ne se no, mbi ke kyarga mbe gale ba.