Filistien jinra sunduku gbanzahe
1 Sunduku Dǝɓlii nǝn pǝ sǝr Filistin fĩi rǝŋ. 2 So Filistien ɗiira za joŋzahsyiŋ ne za ẽe ciŋ faara: Na ga joŋ fẽe ne sunduku Dǝɓlii ne? We cuu nyi ru, ru ɓaŋ pee ge pǝ cok ah ne fahlii fẽene? 3 Zyiira faa nyi ra: We tǝ pee sunduku Masǝŋ Israel ga ɓe, we pee ge bai fan ka. Koo ɗǝne daŋ laŋ we joŋ syiŋ ma rwah faɓe' wo Masǝŋ ɗǝ, fahfal ah we ga laɓɓe. So we ga tǝ laŋ ta, mor fẽe Dǝɓlii tǝ ŋgoŋ kiita tǝ ɓii ga 'waa ne.
4 Filistien faara: Ru ga joŋ syiŋ rwah faɓe' mafẽe wol ah ne? Zyiira faa: We joŋ ne foto fabaa vãm kaŋnyeeri dappe ne foto gee ma vãm kaŋnyeeri dappe ta, nǝn daidai pãa za goŋ Filistien daŋ, mor bone matǝ vaŋno ye tǝ ɓii tǝkine za goŋ ɓii daŋ. 5 We joŋ foto fabaa ɓiiri, ne foto gee ɓii mai mo ɓeɓ sǝr ɓo, we yii Masǝŋ Israel. Ɗah maki a ɓaŋ jol ah tǝ ɓii ne masǝŋ ɓii tǝkine sǝr ɓii ga lal no ne? 6 We yer zahzyil ɓii tǝgbana Egiɓien ne Farao mo yerra mor fẽene? Ne cok ah Masǝŋ cuu bone nyi ra, ŋhaa nyira fahlii nyi za Israel, so ur kalra ya ne? 7 Zǝzǝ̃ǝko we zyeɓ muŋta dǝǝ mafuu ahe, we woo dǝǝ ma ne won gwa mai mo kanra kpuu zahsol ɓǝǝr a ba, ka we gõm muŋta dǝǝ nyi ra. So we gbah wee mor ɓǝǝ pii soo ge yaŋ ne ko. 8 Ka we so ɓaŋ sunduku Dǝɓlii kan ge tǝ muŋta dǝǝ ahe. We rǝk fan ma vãm kaŋnyeeri mai we nyi ɓo mor joŋ syiŋ ma rwah faɓe' ge pǝ sunduku malaŋ ah ka we kan ge kah sunduku Dǝɓlii. Ka we pee gur kal o. 9 Ka we ẽe o, mo kal ɓaŋ fahlii ga sǝr ah nǝfah kǝ Bet-Semes ɓe, ka Masǝŋ za Israel ye joŋ ɓǝɓe' malii mai ɓo wo mana. Mo ka nai ya laŋ, na ga tǝ, Dǝɓlii ye ka tǝ ŋgoŋ kiita tǝ man a, gaɓ ye waa ge ɓo tǝ man kpakke.
10 Zan ah joŋra naiko. Woora dǝǝ ma ne won gwa, gõmra muŋta dǝǝ nyi, amma sarra wee ɓǝǝ yaŋ. 11 So ɓaŋra sunduku Dǝɓlii kan ge tǝ muŋta dǝǝ ahe, ɓaŋra sunduku malaŋ ma ne gee vãm kaŋnyeeri ne foto fabaa ɓǝǝ ma vãm kaŋnyeeri mo ɓǝr ah kan ge gŋ ta. 12 Dǝǝ ur ɓaŋra fahlii ma ga Bet-Semes sǝraŋ sǝ, syeera fahlii ah ge kpaŋkpaŋ, a yera yee tǝ syelle, so cakra ge jokǝsãh koo jokǝlǝɓai laŋ ya. Za goŋ Filistien syeera mor ah ŋhaa ge dai zahsyee sǝr Bet-Semes gbǝm.
13 Ne cok ah ka za Bet-Semes tǝ saŋra alkamaari pǝ el ɓǝǝra. Ne cok mo woora nahnǝn kwo sunduku, laara pǝ'nyah no cam. 14 Muŋta dǝǝ ge dai pǝ 'wah Joswa ma yaŋ Bet-Semes uu gŋ. Tǝsal ki no pǝ cok ah a pǝ'manne. Ɓalra kpuu muŋta dǝǝ ahe, so woora dǝǝ matǝ gwa joŋra syiŋ suŋwii ne wo Dǝɓlii. 15 Lewitien ɗǝrra sunduku Dǝɓlii ne we sunduku malaŋ mai mo kan ɓo kah ah mo rǝkra fan ma vãm kaŋnyeeri ɓo daŋ ɓǝr ahe, rǝkra ge tǝ tǝsal malii ko. Za yaŋ Bet-Semes joŋra syiŋ suŋwii, ŋgomra fan joŋ syiŋ ne wo Dǝɓlii com ahe. 16 Za goŋ Filistien dappe kwora fan ahe, so com moo ta jinra kal ge fah yaŋ ɓǝǝ Ekron.
17 Fabaa ma vãm kaŋnyeeri mai Filistien mo nyira nyi Dǝɓlii mor syiŋ ma rwah faɓe' a naiko: vaŋno mor Asdod, vaŋno mor Gaza, vaŋno mor Askalon, vaŋno mor Gat, vaŋno mor Ekron. 18 Gee ma vãm kaŋnyeeri laŋ pãa ah kee ɓo tǝ yaŋ Filistien maluu daŋ, tǝ sǝr goŋ maluu camcam dappe, daga yaŋ maluu tǝkine yaŋ ma lal matǝ ɗalla ɗalla daŋ. Kanra sunduku Dǝɓlii tǝ tǝsal malii ko. Tǝsal ah a na syedowal pǝ 'wah Joswa ma yaŋ Bet-Semes ŋhaa tǝ'nahko.
19 Dǝɓlii ik za kǝsyil za yaŋ Bet-Semes pǝ wul jemma rǝŋ, mor ẽera cok ge ɓǝr sunduku Dǝɓlii. Za yera yee mor Dǝɓlii ik za ɓo kǝsyil ɓǝǝ pǝlli.
20 Za yaŋ Bet-Semes faara: Azu ye gak uu pel Dǝɓlii Masǝŋ matǝdaŋdaŋ mai ne? A ga wo zu pǝɗǝk ka soɓ na ne? 21 Peera zapee ge wo za ma kaara Kirjat-Jearim faara: Filistien gera ne sunduku Dǝɓlii ɓe, we ge, we ɓaŋ ge wo ɓii ne ko.
Gwanna ge sandu wak tuli ne ya suwal Israyela go
1 Sandu wak tuli ge Bage ɗiŋnedin ne ke Filistiya ma tok go saba ɓyalar. 2 Go no a tol bama naa ge ke tuwaleya ma ne bama naa ge é waɗal ma ya se, a ele nama go: I ke ne sandu wak tuli ge Bage ɗiŋnedin ne gyana ɗaa? Ŋgay me i, i ke ne na gyana ge i ba gwan ne na mbo na suwal ya ɗaa? 3 Naa ge ke tuwaleya ge Filistiya ma ne ma ne naa ge é waɗal ma a jan bama naa go: Kadɗa aŋ gwan da ne sandu wak tuli ge Dok ge Israyela ne ɗe, kaage aŋ gwan ne na pul bàŋ to, aŋ gwa̰ ne na ne kaŋ tuwaleya ma ge ne pore ta pe ma. Kadɗa aŋ ɓol zonna ya, aŋ mbo kwa go na Bage ɗiŋnedin é yál mbe aŋ pal ne.
4 A ele nama go: I ke ma kaŋ tuwaleya pe hon na ɗaa? Nama sḛ ma jan go: Ɗeere me dir ge moy pe zamma ne ma ɗu ɗu anuwa̰y ne dinar, ne fóy ma ɗu ɗu anuwa̰y ne dinar me, isiya ga̰l ge Filistiya ma ne ma pal. Ago moy mbogom ge ɗu ge mbe iya aŋ ne aŋ ga̰l ma ne mwaɗak. 5 Ɗeere me dir ge moy ge pe zamma ne, ne dir ge fóy ge ne burmi aŋ suwal ne ma. Ho̰ me Dok ge Israyela ne ga̰l, tamekyala na laar ba iyal se, aŋ ba ɓol fogeya, aŋ ne aŋ dok ma, ne aŋ suwal me. 6 Kyaɗa aŋ ba ka togre aŋ dulwak ma, dimma ca ne Faraon ma ne naa ge Masar ma ne togre bama dulwak ma go ɗaa? Amma swaga ge Dok ne e yál ma nama pal, a te be ya̰ Israyela vya ma mborra to ɗaa? 7 Se no vya̰ me pus ge giya̰l, wá̰ me nday ná ge nama vya ma gale ne nama pe go, ge a ne do nama jug to ma azi, do me nama jug nama zwa pus mbe, abe me nama vya ma ne nama pe go gwanna ya ɗyagarta zi. 8 He me sandu wak tuli ge Bage ɗiŋnedin ne, è me na pus mbe go, abe me kaŋ ge aŋ ne ɗeere nama ne dinar mbe ma, ka̰ me nama ge sandu a̰me zi, è me na sandu wak tuli ziyar go, ya̰ me nday mbe ma mborra. 9 Ndi me nama, kadɗa a he viya̰ ya mbo suwal Israyela, viya̰ ge mbo Bet-Chemes ya, ago, a Dok ge Israyela ne é yál ge ɓaŋlaŋ mbe no nee pal ne, amma kadɗa go to, a be Dok ge Israyela ne é yál mbe nee pal ne to, yál mbe mbo ya nee pal bàŋ ɗar.
10 Naa mbe ma ke go tem. A wan nday ná ge ne vya bama pe go ma azi, a é nama zwal pus mbe, a dibi nama vya ma zok zi. 11 A é sandu wak tuli ge Bage ɗiŋnedin ne pus mbe go, a è sandu ge a ne ka̰ fóy ge a ne ɗeere nama ne dinar, ma ne dir ge nama pe zamma ma ne mbe ma pus mbe go me. 12 Nday mbe ma he viya̰ ge mbo Bet-Chemes temel tat, ne fyaso bama ndwara zḛ, a sele tok magul ko tok matoson pal to bat. Ga̰l ge Filistiya ma ne ma a kare nama pe ɗiŋ mbo warbe ge suwal Bet-Chemes ne ya.
13 Swaga mbe go, naa ge ne suwal Bet-Chemes go ma, a ne sal gḛme ne baal pul se, swaga ge a ne ka̰ bama ndwara kwar sandu wak tuli, a ke laar saal gḛ ge be to. 14 Nday mbe ma mbo ne pus mbe ya Juswa, ndu ge suwal Bet-Chemes ne gaaso zi. Ge gaaso mbe zi, njal ga̰l dó ya go. A ɓá pus mbe uwara ma se, a tyare nday mbe ma tuwaleya ge tilla uzi hon Bage ɗiŋnedin. 15 Levi vya ma he sandu wak tuli ge Bage ɗiŋnedin ne poseya ne sandu ge a ne ka̰ kaŋ ge a ne ɗeere nama ne dinar ma zi mbe ma ya se, a é nama njal mbe pala digi. Dam mbe go, naa ge suwal Bet-Chemes ma tyare tuwaleya ge tilla uzi ma, ne bobo ma hon Bage ɗiŋnedin. 16 Dam mbe go uwale, swaga ge ga̰l ge anuwa̰y ge Filistiya ma ne ma ne kwa kaŋ mbe ma no, a gwan mbo Ekron ya.
17 Dir ge moy pe zamma ne ma ge Filistiya ma ne ɗeere nama ne dinar hon Bage ɗiŋnedin ndwara pore bama sone ma isiya no: ɗu ne suwal Asdod pe, ɗu ne suwal Gaza pe, ɗu ne suwal Askalon pe, ɗu ne suwal Gat pe, ɗu ne suwal Ekron pe me. 18 A ho̰ fóy ge a ne ɗeere nama ne dinar ma isiya ge suwal ge Filistiya ma ga̰l ge anuwa̰y ma pal, ndwara go, suwal ge ne vé ne gulum ga̰l ma ne suwal ge jyale ma pal. Nama suwal warbe mbo ɗiŋ ŋgoy ga̰l ge a ne é sandu wak tuli na pal ya, na ge ne Juswa ndu ge suwal Bet-Chemes ne gaaso zi ta ya. 19 Bage ɗiŋnedin mḛre naa ge suwal Bet-Chemes ma, ne nama ne ndi sandu wak tuli pul pe. Hun naa wara ɓyalar ne naa dudubu wara anuwa̰y ma buwal zi. Naa ge Bet-Chemes ma wan kḭḭmi ne Bage ɗiŋnedin ne hṵ bama naa pe. 20 A jan go: A wuɗi mbya mḛ Bage ɗiŋnedin, Dok ge mbegeya mbe no ndwara se ne ɗaa? Kadɗa na mbe go ɗe, nee ḭ sandu wak tuli mbe mbo é wuɗi ya ɗaa? 21 A dol temel mbo naa ge suwal Kiryat-yeharim ma pal ya, jan nama go: Filistiya ma gwan ne sandu wak tuli ge Bage ɗiŋnedin ne ja, mbo me ya her na.