Profeto Mika lai Akaɓ
(1 ZaG 22:1-28)1 Ne cok goŋ Yusafat mo kǝ̃ǝ pǝlli, so ge pǝyǝkki, so zyeɓ ɓǝ mǝlaŋ Akaɓ ne ki nyi wel ah kanne. 2 Syii joŋ fahfal ah pǝpãare, Yusafat ur kal ge yaŋ Samaria ka ẽe Akaɓ. Akaɓ ŋgom dǝǝ ne gwii pǝlli, mor ka joŋ fĩi ne yii Yusafat ne tǝkine zan ahe. So faa ɓǝ ne Yusafat ka mo taiko ne ki, ka ga ruu sal ne yaŋ Ramot pǝ sǝr Giliat. 3 Fii ko faa: Mo ga ne me ka ga ruu sal ne yaŋ Ramot no ne? Yusafat zyii zah ah faa: Ame, me tǝgbana mo, za sal ɓe laŋ ara nai ta. Ru ga ne mo. 4 Yusafat so faa: Amma kǝpel ah na fii Dǝɓlii tǝ ɓǝ ah daŋ ɗǝ.
5 So Akaɓ tai profetoen mǝ ah temere nai, fii ra faa: Me ge ruu sal ne yaŋ Ramot o ne? Wala me ge ka ne? Zyiira zah ah faa: Mo gyo, Masǝŋ ga soɓ yaŋ ah ga mor jol ɓo.
6 Amma Yusafat faa: Profeto maki ah kǝka nyee ka na fii Dǝɓlii ne zah ah ya ne? 7 Akaɓ zyii faa: Coŋ dǝɓ ɓo no vaŋno, dǝɓ ah ako ye Mika we Imla. Amma me syiŋ ko ɓo syiŋ, mor ka faa ɓǝ Masǝŋ tǝ ɓe pǝsãh ya, sai a faa ɓǝ maɓe' ah nyi me to. So Yusafat zyii zah ah faa: Goŋ mo faa ɓǝ noo ka. 8 Goŋ Akaɓ so ɗii dǝɓ ma lwaa ɓǝ yeɓ yaŋ goŋ vaŋno, faa nyi ko: Mo ge ɗii Mika we Imla ge ne gwari.
9 Za goŋ matǝ gwa ɓaara mbǝro goŋ ɓǝǝra, so haira tǝ fakal goŋ ɓǝǝ pǝ cok matǝ gboŋ ah mai mo zahfah yaŋ Samaria nǝfah kǝlalle, profetoen daŋ tǝ faara ɓǝ pel ɓǝǝra. 10 Dǝɓ vaŋno kǝsyil profetoen a ɗii ne Sedekias we Kanaana yo zyeɓ ciŋ ne vãmme, so faa nyi Akaɓ: Dǝɓlii faa, mo ga ruu sal ne Sirien ne ciŋ maraiko, ŋhaa mo ga vǝr ra ne tǝɗe'. 11 Profetoen ra daŋ faara ɓǝ tǝki vaŋno, faara: Mo ge ruu sal ne Ramot o, Dǝɓlii ga soɓ mo kaa kacella.
12 Dǝɓ ma lwaa ɓǝ yaŋ goŋ mai goŋ mo pee ge ka ɗii Mika faa nyi ko: Profetoen daŋ faara ɓǝ fan ma ga joŋ pel masãh ah ɓo nyi goŋe, amo laŋ mo ge joŋ nai ta. 13 Amma Mika zyii zah ah faa: Tǝgbana Dǝɓlii mo no sǝŋ, me ga faa ɓǝ mai Masǝŋ ɓe moo ga faa nyi me ka faani.
14 Ne cok mo ge dai wo goŋe, goŋ fii ko faa: Mika, ame ne goŋ Yusafat, ru ge ruu sal ne yaŋ Ramot o ne? Wala ru ge ka ne? Mika zyii zah ah faa: Mo ge ruu o, mo ga nĩi sal ahe, Dǝɓlii ga soɓ mo ga kaa kacella. 15 Amma Akaɓ zyii zah ah faa: Ne cok mo tǝ faa ɓǝ nyi me pǝ tǝɗii Dǝɓlii ɓe, mo faa goŋga. Me faa ɓǝ ah ɓo nyi mo ɓal kǝɗǝne? 16 So Mika zyii faa: Ame kwo za sal Israel daŋ myahra ɓo tǝgǝǝ waa tǝgbana pǝsǝ̃ǝ mai mo ka ne pakǝpii ya, Dǝɓlii faa: Za mai pa ma kal pel ɓǝǝ kǝka, zune daŋ mo pii sooko ge yaŋ ah jam. 17 Akaɓ so faa nyi Yusafat: Me faa nyi mo ka faa ɓǝ masãh ah nyi me ya, sai a faa ɓǝ maɓe' ah to. 18 Mika so syee ge pel ne ɓǝ faa: Zǝzǝ̃ǝko, mo laa ɓǝ faa Dǝɓlii mo faa ɓo. Me kwo Dǝɓlii kaa ɓo tǝ fakal goŋ ah coksǝŋ, angelos uura ɓo kah ahe. 19 Dǝɓlii fifii faa: Azu ye ga kǝǝ Akaɓ ka mo ge ruuko sal ne yaŋ Ramot ka mo ira ko gŋ pǝ wul ne? Zapee mai faara naino, maki ah ra laŋ a faara cam. 20 So tǝ'yak ki pǝ̃ǝ ge, ge uu pel Dǝɓlii faa: Me ga kǝǝ ko. Dǝɓlii so fii ko: Mo ga kǝǝ ko ɗǝne? 21 Tǝ'yak zyii faa: Me ganne, me ga joŋ profetoen Akaɓ daŋ a gwahra berre. Dǝɓlii so faa: Mo gyo, mo ge kǝǝ ko, mo ga kaa kacella laŋ ta. 22 Mika vǝr ɓǝ faa ah faa: Mor ah fan mai joŋ ɓo naiko, mor ah Dǝɓlii joŋ profetoen ɓo rai a gwahra ber nyi mo. Amma Dǝɓlii ne suu ah ɗii ɓeɓ ɓo tǝ ɓo, mo ga zyaŋ ne za sal ahe.
23 So profeto Sedekias ur syee ge wo Mika, i sok nyi so faa: Tǝ'yak Dǝɓlii soɓ me ɗii ka so kal ga faa ɓǝ nyi mo ne? 24 Mika zyii zah ah faa: Mo ga tǝ ɓǝ ah com mai moo ga ɗuu gin ɓǝr yaŋ ki ka ga ɓǝr yaŋ maki ah ka muŋ suu ɓo gŋ ba. 25 So goŋ Akaɓ faa nyi dǝɓlii yeɓ ah vaŋno: Mo gbǝ Mika, we ɓaŋ ko ge nyi govener yaŋ Samaria ma ɗii ne Amon ne ko ne yerima Joas. 26 Ka mo faa nyi ra: Goŋ faa: We ɓoo dǝɓ nyẽe ge pǝ daŋgai, we nyi farel bone nyi ko, tǝkine bii bone ka mo zwǝko, ŋhaa sai ka me pii soo ge jam ɓe. 27 Mika faa: Mo pii soo ge jam ɓe, ka Dǝɓlii ye ka pee me faa ɓǝ ah ɓo ya. So faa: Awe za daŋ, we laa ɓǝ mai me faa ɓo pǝsãhe.
Wul Akaɓ
(1 ZaG 22:29-35)28 So Akaɓ goŋ Israel ne Yusafat goŋ Yuda urra kal ka ga ruu sal ne yaŋ Ramot pǝ sǝr Giliat. 29 Akaɓ faa nyi Yusafat: Na ge dai zah sal ɓe, me ga fer suu ɓe ne mbǝro maki ahe, amma ma ɓo mo ɓoo mbǝro goŋ ɓo. So goŋ Israel fer mbǝro ahe, kal ge dan salle.
30 Goŋ Siria faa nyi zaluu ma lwaa ɓǝ muŋta sal ah ra: We ruu sal ne za haihai ka, sai we ruu ne goŋ Israel to. 31 Ne cok mo so kwora goŋ Yusafat, ara daŋ lǝŋra goŋ Israel o, so jinra zah sal ɓoo ge tǝl ah ka ruu sal ne ki. Amma Yusafat so dǝǝgorre, so Dǝɓlii Masǝŋ ǝ̃ǝ ko, yee zah sal mor ah ge lalle. 32 Ne cok zaluu sooje ma lwaa ɓǝ muŋta sal mo kwora goŋ Israel ye ka ya, so soɓra foo mor ahe. 33 Pǝ sal ah sooje sǝr Siria ki no woo saŋ 'nǝǝ guu ge, dǝ goŋ Israel ne gin zahzyaŋ mbǝro vãm ahe. So goŋ ɓyaŋ ɓǝ faa: Dǝra me ɓe. So faa nyi pa ma kwak muŋta sal ne ki: Mo pǝ̃ǝ gin kǝsyil sal ne me ge lalle. 34 So sal gbǝ ki pǝ'manne, goŋ Akaɓ uu tǝ muŋta sal ne ɓal pel Sirien nooko, ga lil ah wuu.
Ɓan pe ge Yosafat ma ne Achab ne
(1Gan 22:1-4)1 Gan Yosafat ɓol hormo gḛ, na kaŋ kwaɗa ma zuli se bindik. Yosafat e na vya san Achab ge Israyela ma gan vya. 2 Del ma kwaɗa lwak, mbo ya ndil na Samariya go, Achab hun gii ma ne nday ma gḛ ge be to hon Yosafat ma ne naa ge ne mbo ya poseya ne na ma. Go̰r go, e Yosafat dwatɗa go, bama mbo det suwal Ramot ge ne Galaad go pore. 3 Achab gan ge Israyela ne ele Yosafat, gan ge Yuda ne go: «Mo ma̰ kat ge mbo ne mbi mbo mbal suwal Ramot ge ne Galaad go pore ko’a?» Yosafat gwan ne na janna go: «Nee ne mo, nee naa ge ɗu ma ne, mbi naa mbo mbo dagre ne mo naa, nee mbo mbo pore dagre.»
Anabi ge hale ma waage halla ge Achab ne na naa ge ho̰l ma pal
(1Gan 22:5-12)4 Uwale, Yosafat gwan jan na go: «Mbi kaɗe mo, ele fare ne Bage ɗiŋnedin ta gale ɓya.» 5 Gan ge Israyela ne kote anabi ma ya se naa kikis anda, ele nama go: «Mbi da ne pool mbo det suwal Ramot ge ne Galaad go, ko mbi mbo to’a?» A jan na go: «Mbo, Dok ɓyan na ya mo tok go.» 6 Yosafat gwan ele na go: «Anabi a̰me ge Bage ɗiŋnedin ne be ga ne go go ɗu ge nee ba ele na fare to’a?» 7 Gan ge Israyela ne gwan ne Yosafat janna go: «Ndu a̰me ga ya go ɗu, ge nee ba ele Bage ɗiŋnedin fare ne na ta. Amma mbi ɓyare na fare to, jan fare ge kwaɗa a̰me mbi pal to, jan ɗeŋgo fare ge sone ma. A Mika ge Yimla vya.» Yosafat jan na go: «Kaage mo jan fare ge go to.» 8 Gan ge Israyela ne tol na ajibaŋ a̰me ya ɗu, jan na go: «Mbo tol mbi Mika ge Yimla vya ya avun cap.» 9 Gan ge Israyela ne poseya ne Yosafat, gan ge Yuda ne, a kan bama ba̰r gan ma bama ta, a kat bama hool gan ma pal ge tandal viya̰ wak pala ge Samariya ne go, anabi ma mwaɗak a ka waage fare ma nama ndwara se me. 10 Sedekiyas ge Kenaana vya sol kaŋ kḭḭm ma ne walam, ka janna go: «Bage ɗiŋnedin jan go: Ne kaŋ kḭḭm mbe ma no, mo mbo hun Siriya ma ɗiŋ mo burmi nama pe.» 11 Anabi ma mwaɗak a ka jan mbe go me: «Mbo det suwal Ramot ge ne Galaad go, mo mbo hál na, Bage ɗiŋnedin ɓyan na ya mo tok go.»
Mika waage siya ge Achab ne
(1Gan 22:13-28)12 Swaga ge ndu ge a ne dó na mbo tol Mika ne dé ya Mika ta, jan na go: «Anabi ma ka̰l jan ne ya̰ fare ge ɗu, a jan ne ya fare ge kwaɗa ne gan pe. Mo me, jya̰ dimma ne nama ne jan go, jya̰ fare ge kwaɗa ne gan pe.» 13 Mika jan na go: «Ne dḭl ge Bage ɗiŋnedin, Bage ge ndwara ne, mbi jan ɗeŋgo fare ge Bage ɗiŋnedin ma̰ jan mbi ya go mbi jya̰.» 14 Swaga ge ne ya̰ ya gan ta, gan ele na go: «Mika, i mbo det suwal Ramot ge ne Galaad go pore, ko i mbo to’a?» Mika jan na go: «Mbo me, aŋ mbo hál na, Dok ɓyan suwal mbe ya aŋ tok go.» 15 Amma gan jan na go: «Mbi é mo guni tene ndwara gyana ga ɗo mo ba jan mbi fare ge fareba ne dḭl ge Bage ɗiŋnedin ne ɗaa?» 16 Mika jan na go: «Mbi kwa Israyela vya ma ɓarseya se sasar njal ma pala digi dimma ne tame ma ge be bage koyya go. Bage ɗiŋnedin jan go: ‹Naa mbe ma a ne bageyal to. Ago ndu ge daage na gwa̰ na yadiŋ halas›.»
17 Gan ge Israyela ne jan Yosafat go: «Mbi te be jan mo to’a? Jan fare ge kwaɗa mbi pal to, jan ɗeŋgo fare ge sone ma mbi pal.» 18 Mika gwan jan na go: «Za̰ me fare ge Bage ɗiŋnedin ne jya̰ mbi: Mbi kwa Bage ɗiŋnedin ne katɗa na hool gan pal, asagar ge ne digi digi zi ya ma a mḛ́ na tok matoson ne na tok magul pal. 19 Bage ɗiŋnedin ele swaga go: A wuɗi mbo lase Achab gan ge Israyela ne ne go na mbo det suwal Ramot ge ne Galaad go pore ɗo, na ba su pore zi ɗaa? A ka jan ta fare ta buwal zi. 20 O̰yom a̰me zut ya zum mḛ́ Bage ɗiŋnedin ndwara se, jan na go: A mbi mbo lase na ne. Bage ɗiŋnedin ele na go: Mo lase na gyana gyana ɗaa? 21 Jan go: Mbi mbo mbo, mbi mbo par o̰yom ge hale ma na anabi ma pet wak zi. Bage ɗiŋnedin jan na go: A fareba mo mbo lase na, ke na mbe go. 22 Se no, a Bage ɗiŋnedin pá o̰yom ge hale mo anabi mbe ma no mwaɗak wak zi ne, a Bage ɗiŋnedin vḭ tene ne go, yál na dé mo pal.»
23 Sedekiyas ge Kenaana vya mbo ya yar Mika na gasa zi, jan na go: «O̰yom ge Bage ɗiŋnedin ne ndage ne mbi zi ma swaga go ba jan mo fare ɗaa?» 24 Mika jan na go: «Mo mbo kwar na tyatyat dam ge mo ne mbo ɗage ya so zok ma pul zi woy tene go.» 25 Gan ge Israyela ne hon na dore a̰me ma wak go: «Wa̰ me Mika, gene me na mbo hon Amon ga̰l ge suwal ne ma ne mbi vya Yowas. 26 Aŋ jya̰ me nama go, gan jan go: ‹Dó me ndu mbe no daŋgay zi, ho̰ me na kaŋzam ma ne mam njotɗa ŋgeŋgeɗo, ɗiŋ mbi gwan ne pore zi ya halas ɓya›.» 27 Mika jan na go: «Kadɗa mo gwan ja ne pore zi ya halas ɗe, a be Bage ɗiŋnedin jya̰ mbi fare mbe ne to.» Gwan jan uwale: «Ɓase ma pet aŋ za̰ me.»
Siya ge gan Achab ne
(1Gan 22:29-40)28 Achab gan ge Israyela ne ma ne Yosafat gan ge Yuda ne, a mbo det suwal Ramot ge ne Galaad go. 29 Gan ge Israyela ne jan Yosafat go: «Mbi er tene mbo pore, mo ɗe, ka̰ mo ba̰r gan ma mo ta.» A go no, gan ge Israyela ne e tene no, a zú pore no me. 30 Gan ge Siriya ne ho̰ na asagar ge pus pore ma ne ga̰l ma na wak go: «Aŋ lwage ta ne asagar ge zaaso ma, ne ge ga̰l ma pe to, e me aŋ haŋgal ɗeŋgo ge gan ge Israyela ma ne pal.» 31 Swaga ge ga̰l ge pus pore ma ne kwa Yosafat ɗe, a jan ta go: «A Israyela ma gan mbe nè!» A ɗage ya na ta mballa. Yosafat tol tew, Bage ɗiŋnedin so na ko̰r. Dok yan Siriya ma ne na ta uzi. 32 Swaga ge ga̰l ge pus pore ma ne ma ne kwa go na be gan ge Israyela ma ne ne to ɗe, a kan bama pala ne na ta uzi. 33 Asagar ge Siriya ne a̰me ɗu mbal na kajamle be ge wan pe to, na kajamle mbe mbo ya mbal gan ge Israyela ne na galam-wak zi, na goŋroŋ pe se. Gan jan na ndu ge ne wa̰ na tisi wak go: «Saŋge mbi pus se, wá mbi ne pore wak zi ya zum, ago mbi ɓol jwaŋ go.» 34 Dam mbe go pore mbe ká ndaar ge be to. Gan mḛ́ digi Siriya ma ndwara zi na pus pore go ɗiŋ mbo gasamal. Swaga ge gyala ne ɗage dimma, gan sú.