Dǝɓlii ɗii za Israel ka mo toora bii
1 Awe za Israel, we syii sok we laa lǝŋ wul mai me ɗǝǝ ɓo tǝ ɓii ɗao. 2 Israel lee ɓe, ka ur sǝŋ faɗa yao. Ɓoo ɓo tǝ sǝr bǝraŋ nooko, pa ma gbah jol ah ka ɓaŋ ko ur sǝŋ kǝka.
3 Dǝɓlii Masǝŋ faa: Yaŋ Israel pee sooje ujenere, amma sai temere vaŋno ye pii soo ge yaŋ to.
4 Dǝɓlii faa nyi za Israel: We ge wo ɓe, we ga kaa jam. 5 We ge yaŋ Beerseba ka juupel gŋ ka. We kyeɓ ka we lwaa me Betel ka - Betel ga ciŋ fan kolle. We ge Gilgal ka - zan ah kiita ŋgoŋ ɓo tǝtǝl ɓǝǝ a yah gara zah sǝr za ki. 6 We ge wo Dǝɓlii, we ga kaa jam. We zyii joŋ nai ya ɓe, a ga ɗǝr gin tǝ za Israel tǝgbana wii, wii ga sye za yaŋ Betel, dǝɓ ma gak rum ah ka yea ya, mor kiita ŋgoŋ ɓo tǝ ɓiiri, 7 awe fer goŋga ciŋ ɓǝ kolle, awe ɓeɓ ɓǝ kiita zana.
8 Dǝɓlii ye joŋ ŋwǝǝmǝŋgai ma ɗii ne Maŋwǝǝceltǝgyaŋne, ne mai moo ɗii ne Makãhneweere tǝkine ŋwǝǝmǝŋgai mapãa daŋ. A fer cokfuu ciŋ cokfãi, a fer com ciŋ suŋni, a ɗii bii mabii mo ge, a so soɓ rah tǝ sǝrri, a ɗiiko ne Dǝɓlii. 9 A muŋ za maswah ah tǝkine yaŋ ma ne fan sal ah ra.
10 Awe dǝfuu we syiŋ dǝɓ ma lai we tǝ ɓǝɓe', we ka 'yah pa ma faa goŋga nyi we wat pǝ cok kiita ya. 11 Awe cuu syak nyi za syakke, awe sǝǝ sor jol ɓǝǝra. Mor ah we ka ga hai pǝ yaŋ masãh ah mai we vuu ɓo ne tǝsal ko ya, wala we ka ga zwah bii lee kpuu vin ɓii masãh ah ra mai we pea ɓo pǝ 'wah ɓii ya. 12 Me tǝ faɓe' ɓii ɓe, a pǝlli, me tǝ ɓǝɓe' lii ɓii camcam we joŋ ɓe ta. Awe foo mor za matǝ njaŋ, we nyiŋ lak tǝ ɓǝ kiita ka ɓeɓ kiita ne ko, we cak za syak ka kiita ɓǝǝ mo lwaa ŋgoŋ pǝsãh ka. 13 Mor ahe, ne cok mai we tǝ joŋ faɓe' ma morãiko, dǝɓ mai mo lǝŋ azye ne tǝtǝl no ka faa ɓǝ ki ga zah ya.
14 We kyeɓ fan maɓe' ah ka, amma we kyeɓ fan masãh ahe, mor ka we kaa jam. Dǝɓlii Masǝŋ ma ne swah daŋ a ga yea ne we tǝgbana we faa ɓo. 15 We syiŋ ɓǝɓe', we 'yah ɓǝ sãhe. We joŋ ka goŋga mo yea pǝ cok kiita. Ɗah maki Dǝɓlii ga kwo syak tǝ zahban mai mo coŋ ɓo no ne?
16 Dǝɓlii Masǝŋ ma ne swah daŋ faa: Dahgor tǝkine yee wul a ga yee tǝ fahlii tǝgǝǝ yaŋ, a ga ɗiira za pǝǝ 'wah ka mo ge yera yee wul ne za mai mo soora ra ɓo ne lak mor ka yeyee wulli. 17 Yee ga yee pǝ 'wah kpuu vin ne lii ah daŋ. Fan mai daŋ a ga joŋ nai mor ka me ge ɓo ka ŋgoŋ kiita tǝ ɓiiri. Ame Dǝɓlii me ye faa ɓo.
18 Awe za mai we ne koŋ zah'nan gin Dǝɓlii daŋ, we ga laa bone ne pǝ'manne! We ga lwaa fan sãh fẽe ne zah'nan ah ne? Zah'nan ah zah'nan cokfuu yo, mǝ cokfãi ye ka. 19 Zah'nan ah a ga yea tǝgbana dǝɓ moo ɗuu gin wo ɓol kal ga zyaŋ ne kpiŋ! Wala a tǝgbana dǝɓ mai mo kal ge ɓǝr yaŋ ah mo ɓoo jol ge wo suu yaŋ, soo mo loŋ ko gŋ! 20 Zah'nan Dǝɓlii a ga yea pǝfuu kurum kurum, cokfãi ka ga yea ya, zah'nan ah a ga yea pǝfuu, cok ka sǝǝ biŋ ya.
21 So Dǝɓlii faa: Ame syiŋ fĩi ɓii wee joŋ daŋ ɓo syiŋ, me 'yah ya. 22 Ne cok we ɓaŋ fan ge tǝ joŋ syiŋ suŋwii ne wo ɓe tǝkine nyi farel ɓii nyi me ɓe, me ka ga 'yah ya. Me ka 'yah faɓal ɓii maŋwoo ah ra mai we ga ŋgom ka joŋ syiŋ ne wo ɓe ya ta. 23 We soɓ lǝŋ ɓii we tǝ ŋwaa lukluk ko, me ka tǝ 'yah laa tǝnjuŋ ɓii we tǝ woŋ ya. 24 Fan mai me tǝ 'yahe, me 'yah kiita matǝ goŋga mo yea cẽecẽe tǝgbana bii moo ɗuu pǝ elle, joŋ fan matǝ njaŋ ah mo yea tǝgbana bii mai mo ka ǝŋ kpee ya.
25 Za Israel, ne cok mai we joŋ syii jemma nai kǝsyicokki, we ŋgoŋ fan joŋ syiŋ wo ɓe ne tǝkine nyi fan nyi me ɗǝ ya. 26 Zǝzǝ̃ǝko we tǝ ga syee mor masǝŋ ŋwǝǝmǝŋgai ɓii ra mai we zyeɓ ne jol ɓiiri we ɗii ra ne Sakkut ne Kaiwan. 27 Mor ahe, me ga woo we ga pǝ byak ne nǝn Damaskus nǝkǝŋhaa. Ame Dǝɓlii mai tǝɗii ah ye mo Masǝŋ ma ne swah daŋ faa naiko.
Sun tene ge Amos ne suwal Israyela pal
1 O! Israyela ma, za̰ me fare mbe no,
za̰ me sḭ ge mbi ne mbal aŋ pal mbe no.
2 Israyela a vya kale ne,
detɗa go, mbo gwan ɗage digi to bat,
fí mwaɗeya ya se, na suwal go,
ndu a̰me ge wan na digi to.
3 Ago Bageyal, Dok jan go:
Suwal ge dḛ ne ka kan naa dubu ɗu mbo pore,
mbo gá da ne naa kis,
na ge ne ka kan naa kis mbo pore,
mbo gá da ne naa wol,
ne suwal Israyela pe.
Tolla ne gwanna ya Dok ta pe
4 Bage ɗiŋnedin jan suwal Israyela go:
Ɓyare me mbi pe, aŋ mbo kat ne ndwara!
5 Mbo me ɓyare mbi pe Betel ya to,
Betel mbo burmi uzi.
Mbo me Gilgal ya to,
a mbo pál naa ge Gilgal ne ma mwaɗak.
Kale me mbo suwal Beer-Cheba ya to.
6 Ɓyare me Bage ɗiŋnedin pe,
aŋ mbo kat ne ndwara!
Kadɗa go to, o! Yusuf vya ma,
na sḛ mbo fot digi dimma ne ol go,
ol mbe mbo pur aŋ uzi kucup,
ndu a̰me ne Betel go ge piri na mbo kat to.
7 Aŋ ge ne saŋge fare ge jwap, fare ge sone ma,
aŋ ge ne ndal fare ge dosol aŋ koo zi ma!
8 A Bage ɗiŋnedin sḛ dó fṵṵ ma ne sonjor ma ne,
a na saŋge swaga ɓaya tṵ ne,
a na hat gyala ɗaal ne,
in mam ne maŋgaɗam ga̰l yuwam se ya ne,
mbo ne na ya swarra suwar pal ne.
A Bage ɗiŋnedin sḛ ke kaŋ mbe ma ne .
9 A na zwal yál ya ndu ge pool pal ne,
e suwal ge ne ve ne gulum ga̰l burmi uzi ne.
10 Aŋ kwane naa ge ne ɗaŋgre aŋ
ne aŋ kaŋ kerra ge sone ma pe swaga sarya go kwane,
aŋ sen naa ge ne jan fare ge fareba ma sen.
11 Uwale, ne jo̰ aŋ twacwage naa ge a̰se ma aŋ koo zi,
aŋ ka harge nama gḛme ma syalla.
Ne no pe, aŋ zok ge siŋli ge aŋ ne sḭ́ nama ne njal cerra ma,
aŋ mbo kat nama zi to.
Aŋ oyo̰r ge siŋli ge aŋ ne ɗḭ nama,
aŋ mbo njot nama jiya̰l dḛ to.
12 Ago, mbi kwa kwa, aŋ sone ma gḛ ceɗed,
aŋ ya̰l ma ɓaŋlaŋ.
Aŋ ke naa ge dosol ma yál,
aŋ ka vin ame kaŋ lwaɗe wak ma.
Swaga sarya se, aŋ kun naa ge a̰se ma fare dosol pal to.
13 Da ne pe no, dam mbe ma no pul zi,
ndu ge ɗalla dibi na wak dibi,
ago dam mbe ma no, a dam ge sone ma ne.
14 Ɓyare me kwaɗa kerra pe,
yá̰ me sone kerra uzi,
go no, aŋ ba kat ne ndwara.
Bage ɗiŋnedin, Dok ge naa ge mbal pore ma ne
ba kat ne aŋ me,
dimma ne aŋ ne jan na go.
15 Sḛ́ me sone kerra,
aŋ laar wá̰ kwaɗa kerra,
swaga sarya go, kṵ me sarya ge dosol.
Go no, tamekyala, Bage ɗiŋnedin,
Dok ge naa ge mbal pore ma ne,
mbo kwa aŋ ge Yusuf vya ge ne gá ma a̰se.
16 Go no, Bageyal, Bage ɗiŋnedin,
Dok ge naa ge mbal pore ma ne, jan go:
Swaga ge daage go pet, naa mbo ka sun ta,
yàl buwal ma go pet, naa mbo ka jan go: Yi! Yi!
A mbo dol siya bwaɗe naa ge gar kaŋ ma pal,
a mbo tol naa ge ne kwa sḭ mballa ma, nama mbo ya mbal sḭ.
17 Ge gaaso oyo̰r ge daage zi pet,
naa mbo ka sun ta
swaga ge mbi ne mbo saŋge mbi ndwara ja aŋ pal.
Bage ɗiŋnedin jya̰ ne.
Dam ge Bage ɗiŋnedin ne
18 Woo ne nama ge a ne jobre dam ge Bage ɗiŋnedin ne ma pe!
Aŋ kwa fare ge ne mbo ɓol aŋ ya dam ge Bage ɗiŋnedin ne zi kwa?
Dam mbe mbo kat dam ge tṵ ɗeɗek,
mbo kat dam ge kwaya̰l to .
19 Mbo kat dimma ne dam ge
ndu ne só sonne ndwara zḛ ɗo,
mbo tan tene ne yoŋyoŋ go,
gur ya, kale na diŋ ya,
kan na tok gulum pal,
bom cot na go.
20 Dam ge Bage ɗiŋnedin ne mbo kat dam ge tṵ ɗeɗek,
mbo kat dam ge kwaya̰l to.
Mbo kat dam ge sebeya pisil ɗiglim,
amma mbo kat dam ge kwaya̰l ŋgeɗo to bat.
Dok kerra ge ne na viya̰ go to
21 Mbi ɓyare vḛso ge aŋ ne ke ne mbi pe ma to,
mbi ndil nama kaŋ senna,
mbi za̰ tuli ne tuwaleya ge aŋ ne ke aŋ swaga koteya ma go to .
22 Swaga ge aŋ ne tyare mbi aŋ tuwaleya ge tilla uzi ma,
ne aŋ bobo ge kaŋ kyarga ne ma,
mbi za̰ tuli ne nama to.
Aŋ nday vya ge sḛ so̰o̰l ge aŋ ne tyare nama
hon mbi ne tuwaleya ge ba̰a̰n ne pe ma,
mbi ndwara ndil nama to.
23 Mbo me ne ko̰r ge aŋ kaŋ mballa ma ne uzi ya kaal ne mbi ta,
mbi ɓyare gwan za̰ aŋ biliŋ ma pul to.
24 Amma ya̰ me fare ge jwap na só dimma ne mam go,
fare ge dosol me na só so̰o̰l dimma ne maŋgaɗam go.
25 O Israyela vya ma,
swaga ge aŋ ne ke del wara anda ful pul zi ɗe,
aŋ tyare mbi tuwaleya ma ne bobo ma ɗaa ?
26 Dam mbe ma zi ya ɗe,
aŋ gan Sikkut, ko aŋ dok kiyun,
dok ge guwa̰r ma ne, ge aŋ ne ce nama ne aŋ tok zi,
a ka dḛ aŋ tok go ɗaa?
27 Ne fare mbe ma no pe,
mbi mbo abe aŋ mbo mo̰r
suwal Damas ndwara zḛ ya uzi ya,
Bage ɗiŋnedin, na ge na dḭl Dok ge naa ge mbal pore ma ne jya̰ ne.