Za kǝpii Israel
1 Dǝɓlii faa ɓǝ nyi me, 2 faa: We dǝfuu, mo faa ɓǝ nyi zaluu za Israel, mo faa ɓǝ fan mai mo tǝ ga joŋ wo ɓǝǝ nyi ra, mo faa ɓǝ fan mai ame Dǝɓlii Masǝŋ me tǝ faa ɓǝ ah nyi ra: Ɓǝ gaɓ tǝtǝl ɓiiri za kǝpii za Israel! Awe pii suu ɓiiri, amma we ka tǝ pii ŋgaɓ fan ɓii ra ya. 3 Awe zwah won ɓǝǝra, we ɓaa mbǝro mai mo cuŋra ɓo ne syiŋ ɓǝǝra, so we ŋgom maŋwoo ah we ren nǝǝ ahe, amma we ka pii ra ya. 4 We ka ɓaŋ syiŋ matǝ jok ah ra ya, we ka ẽe mai syem mo joŋ ɓo ya, mai ɓal ah mo hao ɓo we ka gban nyi ya. We ka tai mai mo myahra ɓo ya, we ka kyeɓ mai mo mokra ɓo ya ta. Awe so joŋ ra pǝɓe' jeertǝ. 5 Pǝsǝ̃ǝ ka ne pakǝpii ya, mor ah myahra ɓo haihai, fafyãh cok gbah ra, a ren nǝǝ ɓǝǝra. 6 Pǝsǝ̃ǝ ɓe a kyãhra tǝgǝǝ waa ne pǝ cok ma tǝgee ah ra, myahra ɓo wo sǝr ne lii ah daŋ. Dǝɓ ma ɓaŋ syiŋ ɓǝǝ wala ka kyeɓ ra kǝka.
7 Awe za kǝpii, we laa ɓǝ mai ame Dǝɓlii me tǝ faa nyi we. 8 'Manna, tǝgbana me ye Masǝŋ ma ne cee, pǝram we laa ɓǝ faa ɓe. Fafyãh cok gbah pǝsǝ̃ǝ ɓe, ik ra pǝ wulli, ryakra nǝǝ ɓǝǝra, mor za pii ɓǝǝ kǝka. Za kǝpii fan ɓe ge kyeɓra pǝsǝ̃ǝ ɓe ya, tǝ yiira suu ɓǝǝra, ɓaŋra syiŋ ɓǝ pǝsǝ̃ǝ ya. 9 Awe za kǝpii, we laa ɓǝ faa ɓe, ame Dǝɓlii Masǝŋ me tǝ faa nyi we sye: Me ga joŋ ki ne we, me ga nĩi pǝsǝ̃ǝ ɓe gin jol ɓiiri. 10 Me ka fǝ̃ǝ soɓ we pii ra yao, mor ka we soɓ ra myah ka so pii suu ɓii ka. Me ga ǝ̃ǝ pǝsǝ̃ǝ ɓe gin mor jol ɓiiri. Me ka soɓ we ryak nǝǝ ɓǝǝ ya.
Pakǝpii sãhe
11 Ame Dǝɓlii Masǝŋ me tǝ faa nyi we, me ga kyeɓ pǝsǝ̃ǝ ɓe ra ne suu ɓe, so me ga byak ra 12 tǝgbana pakǝpii fan moo ɓaŋ syiŋ ɓǝ pǝsǝ̃ǝ ah mai mo myah ɓo, moo so taira ga wo ki faɗa. Me ga tai ra gin pǝ cok mai mo myahra ge ɓo gŋ daŋ, ne zah'nan bone. 13 Me ga woo ra gin pǝ sǝr za gwǝǝre, me tai ra ga wo ki, me pii soo ge pǝ sǝr ma ka syak ɓǝǝ ne ra, me ga zaŋ ra jin ge tǝ waa Israel, ne zahbii ah ra ne ko, me ga pii ra gŋ pǝ cok pii fan masãhe. 14 Me ga pii ra pǝ cok pii fan masãh ahe, cok pii ɓǝǝ ga yea tǝwaa Israel, a ga cwãara gŋ pǝ cok pii fan masãhe, so a ga urra pii tǝ wom mapǝ̃ǝ ah pǝ cok pii fan tǝwaa Israel. 15 Ame ye ga pii pǝsǝ̃ǝ ɓe ne suu ɓe, so me ga kyeɓ cok cõo nyi ra. Ame Dǝɓlii me faa naiko.
16 Me so ga kyeɓ tǝcoŋ ah mai mo mok ɓo, me ga tai mai mo myah ɓo pii soo ne ko, me ga gbǝ ɓal ah mai mo hah ɓo, me ga laɓ mai mo ne syemme, amma mai mo ŋwaa ɓo mo pǝswahe, me ga muŋ ra, mor ame ye pakǝpii fan mai moo joŋ fan ne fahlii ahe.
17 So awe ŋgaɓ fan ɓe, ame Dǝɓlii Masǝŋ me tǝ faa nyi we, me ga ŋgoŋ kiita tǝ ɓii vaŋno vaŋno daŋ, me ga woŋ kǝsyil masãh ah ra ne maɓea ahe, me ga woŋ kǝsyil pǝsǝ̃ǝ ne sǝgwiiri. 18 Manyeeki ah kǝsyil ɓii we tǝ ren wom masãh ah kŋ no, kii ya ne? Mor fẽe we so dah tǝcoŋ ah ne ɓal ne? Awe zwah ɓii masãh ahe, so we wõm mai we zwǝ ya. 19 Pǝsǝ̃ǝ ɓe manyeeki ah a ga rera wom mai we dah ne ɓalle, a ga zwahra bii mai we wõmme.
20 Mor ah ame Dǝɓlii Masǝŋ me tǝ faa nyi we, me ga woŋ kǝsyil pǝsǝ̃ǝ maswah ah ra ne matǝ jok ahe. 21 Awe waa ma ne syem ah ra kǝsyil ŋgaɓ fan ga lalle, we juu ra ne ciŋ. 22 Amma me ga ǝ̃ǝ pǝsǝ̃ǝ ɓe, me ka soɓ za joŋ ra pǝɓe' faɗa yao. Me ga ŋgoŋ kiita tǝ pǝsǝ̃ǝ ɓe vaŋno vaŋno daŋ, me ga woŋ tǝgǝǝ masãh ah ne maɓea ahe. 23 Me ga nyi goŋ ma na dǝɓ yeɓ ɓe David nyi ra, ka ko ye mo yea pakǝpii ɓǝǝ vaŋno to, a ga ẽe ra pǝsãhe. 24 Ame Dǝɓlii me ye ga yea Masǝŋ ɓǝǝra, goŋ tǝgbana dǝɓ yeɓ ɓe David, ako ye ga yea pa ma kal pel ɓǝǝra. Ame Dǝɓlii me faa naiko. 25 Me ga gbǝ zah ne ra tǝ ɓǝ kaa jam. Me ga nĩi fafyãh ma gban fan daŋ pǝ sǝr ah ga lalle, mor ka pǝsǝ̃ǝ ɓe mo yeara cok jam, mo swahra pǝzyil kpuu lalle.
26 Me ga ẽe ra, me ga soɓ ra uu ryaŋ kah waa ɓe mai mo nǝǝ ɓo mor ɓe, me ga tǝ bam nyi ra gŋ ne cok ah mai mo tǝ 'yahra. 27 Kpuu ga lee syẽmme, 'wah laŋ a ga joŋ fakpãhpǝǝ, zune daŋ a ga kaa pǝ sǝr ah jam. Ne cok me hah celeelu jol za ɓe ge lal me wǝǝ ra jol za mai mo gbahra ra ɓo na byak myah ɓe, so a ga tǝra, ame ye Dǝɓlii. 28 Zahban maki ah ra ka gin ɗaŋ ra faɗa yao, fafyãh cok ka ga gbah ra ryak nǝǝ ɓǝǝ yao, a ga kaara jam, koo dǝɓ vaŋno ka ga joŋ ra ɗuu gal faɗa yao. 29 Me ga nyi 'wah masãh ah ma joŋ fan lii nyi ra, me ga joŋ ka koŋ mo yea pǝ sǝr ah ka. Za ki ka ga syẽa ra faɗa yao. 30 Zune daŋ a ga tǝ, me tǝ byak za Israel, mor ara ye za ɓe. Ame Dǝɓlii Masǝŋ me faa naiko.
31 Awe pǝsǝ̃ǝ ɓe, ŋgaɓ fan mai me tǝ piini, awe ye za ɓe, me ye Masǝŋ ɓiiri. Ame Dǝɓlii Masǝŋ me faa naiko.
Fare waageya ga̰l ge Israyela ne ma pal
1 Bage ɗiŋnedin jan mbi go: 2 «Mo ndu dasana, waage fare ga̰l ge Israyela ne ma pal, waage nama go, Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go: Woo naa ge koyya ge Israyela ne ma, ge ne ka ne koy ta pe ma! Naa ge koy gii ma te koy be gii ma to’a? 3 Aŋ ɗe, aŋ njot gii ma pam, aŋ ka kan ba̰r ge gii mbe ma susu ma ne, aŋ ka vyan ge so̰o̰l ma zamma. Amma aŋ koy gii mbe ma to bat. 4 Aŋ be biri ge taŋgay ma to, aŋ be zon ge moy ma to, aŋ be twar ge koo ne há ma koo ma digi to, ge ne ya̰me ma, aŋ be mbo gwan ne nama ya to, ge ne ba̰ ma, aŋ be mbo ɓyare nama pe to, amma aŋ ke muluk nama pal da ne pool. 5 Ne bage koyya to pe, gii ma ɓarse ful zi sasar, a gá kavaar ma kaŋzam. 6 Mbi gii ma gá ya ya̰meya njal ge haal ma, ne njal ge sore busur ma pala digi ya, a ɓarse ya se sasar ful ma pul zi ya, ndu a̰me ge mbo ɓyare nama pe ya to. 7 Ne no pe, naa ge koyya ma, za̰ me fare ge Bage ɗiŋnedin ne. 8 Ne jo̰ mbi da ne ndwara, ka̰l ge Bageyal Bage ɗiŋnedin ne. Ne jo̰ mbi gii ma gá ya kaŋ paal, ne bage koyya to pe, a gá ya kaŋzam ge kavaar ma ne. Mbi naa ge koyya ma ge mbo ɓyare gii ma to, a ka da ne koy ta pe, amma a koy mbi gii ma to.
9 Ne no pe, naa ge koyya ma, za̰ me fare ge Bage ɗiŋnedin ne. 10 Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go: Ndi, mbi mbo saŋge mbi ndwara naa ge koyya mbe ma pal, mbi mbo ame mbi gii ma ne nama tok go, mbi mbo tele nama be ge koy gii ma. Go no, a mbo gwan kat ne koy ta pe to bat, mbi mbo harge mbi gii ma ne nama wak zi ya uzi, a mbo gwan gá nama kaŋzam to bat.
11 Bageyal Bage ɗiŋnedin jan go: Ndi, mbi mbo ɓyare mbi gii ma pe, mbi mbo dol mbi ndwara nama pal. 12 Dimma ne bage koy gii ma ne ɓyare na gii ma pe swaga ge a ne ɓarse se go go, go no me, mbi mbo ɓyare mbi gii ma pe, mbi mbo kote nama ya digi, ne swaga ge daage pet ge a ne ɓarse se dam pḭr sebeya go. 13 Mbi mbo abe nama ne pehir ge ɗogle ma buwal zi ya zum, mbi mbo kote nama ne suwal ma ya digi, mbi mbo gene nama ya nama suwal go, mbi mbo koy nama njal ge Israyela ne ma pala digi, ne baal pul ma se, ge swaga ge ne mbya katɗa ge suwal ne ma go pet. 14 Mbi mbo koy nama ge swaga zám ge kwaɗa go. Nama swaga zám mbo kat njal ge haal ge Israyela ne ma pala digi. A mbo ka fi sobre ge kwaɗa zi, a mbo zam zám ge kwaɗa ge njal ge Israyela ne ma pala digi. 15 A mbi sḛ, mbi mbo ka koy mbi gii ma ne, mbi mbo ka e nama fiya se ne me, ka̰l ge Bageyal Bage ɗiŋnedin ne. 16 Gii ge ne ba̰ ma, mbi mbo ɓyare nama pe, ge ne ya̰me ma, mbi mbo gwan ne nama ya, ge nama koo ne há ma, mbi mbo twar nama digi, ge moy ma, mbi mbo zon nama, ge so̰o̰l ma, ne ge pool ma, mbi mbo hun nama uzi, mbi mbo koy nama wak yuwaleya pal.»
Dok mbo sya na ɓase ma ko̰r
17 Aŋ ge mbi gii ma ɗe, ka̰l ge Bageyal Bage ɗiŋnedin ne: Mbi mbo kat bage kun sarya gii vya ma, ne gamla ma, ne bemjere ma buwal zi. 18 Zamma ge aŋ ne zam zám ge kwaɗa aŋ ndi na kaŋ ge be a̰me pe to ɗaa? Aŋ zam, pe ge ne gá se, aŋ ndal nama aŋ koo zi. Aŋ njot mam ge ɗermel, aŋ ka vuuɗi pe ge ne gá digi. 19 A go no, mbi gii ma zam zám pe ge aŋ ne ndá nama aŋ koo zi no, a njot mam ge aŋ ne vuuɗi na digi no me. 20 Da ne pe no, Bageyal Bage ɗiŋnedin jan aŋ no go, mbi mbo kat bage kun sarya gii ge so̰o̰l ma ne ge do̰yya ma buwal zi. 21 Ne jo̰, aŋ ɓya̰ gii ge moy ma ne aŋ ziyar ma, ne aŋ ganwak pala ma, aŋ mbá nama ne aŋ kḭḭm ma no ɗiŋ aŋ ɓarse nama se no sasar ɗe, 22 Mbi mbo má mbi gii ma, a mbo gwan gá kaŋ paal to, mbi mbo kat bage kun sarya gii vya ma buwal zi. 23 Mbi mbo e bage koyya a̰me ɗu kikit mbi gii ma pal, mbo koy nama, bage koyya mbe mbo kat mbi dore Dawda. Na sḛ mbo koy nama, mbo kat nama bage koyya. 24 Mbi Bage ɗiŋnedin, mbi mbo kat nama Dok, mbi dore Dawda mbo kat nama gan me. A mbi Bage ɗiŋnedin jya̰ ne. 25 Mbi mbo ke wak tuli ne nama ndwara go, nama ka halas. Mbi mbo burmi kavaar ga̰l ma ne suwal diŋ uzi, a mbo gá katɗa be fare ful pul zi, a mbo gá dwamma murum ma zi. 26 Mbi mbo hon nama mbi wak busu ge njal ziyar ma go pet, mbi mbo e mam swarra na swaga ma go tetem, mbo kat mam swarra ge kwaɗa. 27 Uwara ma mbo tol, suwar mbo don kaŋ, a mbo kat halas bama suwal go. Swaga ge mbi mbo hál nama jug ya uzi, mbi zur nama ne naa ge ne e nama ke bama temel mo̰r ma tok go, a mbo kwa go mbi Bage ɗiŋnedin ne. 28 A mbo gwan gá kaŋ paal ge pehir ge ɗogle ma ne to bat, kavaar ma mbo gwan wan nama to bat, a mbo gá katɗa halas, ndu a̰me ge gwan iigi nama mbo kat to bat. 29 Mbi mbo hon swaga gaaso ge don kaŋ gḛ, kyamal mbo gwan ke nama suwal diŋ to bat, a mbo gwan ɓol wak sáso ge pehir ge ɗogle ma ne to bat. 30 A mbo kwa go, mbi Bage ɗiŋnedin, mbi nama Dok ne, mbi dagre ne nama. Pehir ge Israyela ne, a mbi naa ma ne, ka̰l ge Bageyal Bage ɗiŋnedin ne.
31 Aŋ naa dasana ma, aŋ mbi gii ma ne, gii ge mbi ne koy nama ma ne. Mbi aŋ Dok ne, ka̰l ge Bageyal Bage ɗiŋnedin ne.