Masǝŋ ɗii Abram
Abraham et Sarah
Abraham, un modèle de foi et d'obeissance
1 Dǝɓlii faa nyi Abram: Mo zol soɓ sǝr ɓo ne zum ɓo tǝkine yaŋ pa ɓo, mo ge sǝr mai me ga cuu nyi mo. 2 Me ga joŋ za nyi mo pǝ'manne. Me ga ẽe mo, me ga joŋ ɗii ɓo pǝyǝkki, za ki ga lwaa ẽe mor ɓo. 3 Me ga ẽe za mai mo ẽera mo, me ga joŋ tǝkẽawãk tǝ za mai mo ga joŋra tǝkẽawãk tǝ ɓo. Za sǝr daŋ ga lwaara ẽe mor ɓo.
Le voyage d'Abraham
4 Abram ur kal tǝgbana Dǝɓlii mo faa nyi ko. Lot laŋ kal ne ki ta. Ne cok Abram mo pǝ̃ǝ gin sǝr Karan, ka joŋ syii ɓo jemma rǝŋ tǝtǝl dappe. 5 Abram ɓaŋ mawin ah Sarai tǝkine we naa mah ah Lot ne joŋ ɓǝǝ mo taira ɓo tǝkine dǝfuu mai mo lwaara ɓo Karan, ur ɓaŋra fahlii ka ga sǝr Kanaan.
6 Ne cok mo daira gŋ, Abram kyãh pǝ sǝr ah ŋhaa ge dai yaŋ Sikem pǝ cok ma ɗii ne More, kpuu malii no gŋ. Ne cok ah Kanaanien kaara ɓo sǝr ahe. 7 Dǝɓlii ge wo Abram faa: Me ga nyi sǝr mai nyi morsǝ̃ǝ ɓo. So Abram vuu cok joŋ syiŋ wo Dǝɓlii pǝ cok ahe. 8 Fahfal ah so ur gin gŋ kal ge kah waa tǝkǝsǝŋ Betel, gbah jul ah gŋ, soɓ Betel nǝfah kǝmorcomlilli, Ai nǝfah kǝmorcomzah'nanne, vuu cok joŋ syiŋ wo Dǝɓlii pǝ cok ahe, juupel wo Dǝɓlii gŋ. 9 Fahfal ah Abram so kal tǝ syel faɗa ŋhaa kal ge fah morkǝsǝŋ pǝ sǝr Kanaan.
Abram pǝ sǝr Egiɓ
Des épreuves à la foi
10 Ne cok maki ahe, koŋ wǝ wo sǝrri, Abram kal fah sǝr Egiɓ ka kaa gŋ, mor koŋ wǝ ɓo wo sǝr ah pǝlli. 11 Ne cok mo ge gwari ka dan sǝr Egiɓ, faa nyi mawin ah Sarai: Me tǝ ɓe, amo ye mawin ma ne kee suu sãhe. 12 Ne cok Egiɓien mo ge kwora mo ɓe, a ga faara: Mawin ah yo. A ga ira me, a soɓra mo syak ɓo. 13 Me pǝǝ mo ka mo faa mo ye naa ma ɓe mor ka me kaa jam mor ɓo, ka mo ira me ge lal mor ɓo ka.
14 Ne cok Abram mo ge dai Egiɓ, Egiɓien kwora mawin ah pǝsãh pǝlli. 15 Zaluu goŋ Farao kwora ko, ge sãara ɓǝ ah kah Farao. So ɓaŋra ko ge yaŋ Farao ne ko. 16 Farao joŋ fan wo Abram pǝsãh mor ɓǝ Sarai, ɗǝǝ pǝsǝ̃ǝre, dǝǝ, korro, byakke tǝkine njoŋnjoŋ daŋ tǝ ɓǝ ahe.
17 Amma Dǝɓlii pee syem malii ge tǝ Farao tǝkine yaŋ ah daŋ mor ɓǝ Sarai mawin Abram. 18 So Farao ɗii Abram, faa nyi ko: Mo joŋ ɓǝ fẽe ɓo wo ɓe mai ne? Mo faa nyi me mawin ɓo yo ya mor fẽene? 19 Mor fẽe mo faa naa ma ɓe yo ŋhaa ka me so ɓaŋ ciŋ mawin ɓe ne ne? Zǝzǝ̃ǝko mawin ɓo nyeeno, mo ɓaŋ o, mo gyo. 20 Farao faa nyi zan ah ka mo swǝra fahlii Abram ne mawin ah tǝkine fan ah daŋ kan ge zahsyee sǝr ki.
MAANA GE ABRAHAM NE
Tolla ge Abram ne
1 Bage ɗiŋnedin jan Abram go: «Ya̰ mo suwal, ne mo kon twala ma, ne yàl ge mo bá ne, mo mbo ge suwal ge mbi ne mbo ŋgay mo ya ya . 2 Mbi mbo saŋge mo pehir naa ge ɓase gḛ ma, mbi mbo e wak busu mo pal, mbi mbo pate mo. Naa mbo ɓol wak busu dḛ da ne mo ta. 3 Mbi mbo e wak busu ge naa ge a ne e wak busu mo pal ma pal, mbi mbo vḛne mbi wak ge naa ge a ne vḛne wak mo pal ma pal. Ne mo ta, pehir ge ne suwar pal ma pet a mbo ɓol wak busu
4 Abram ɗage mbo dimma ne Bage ɗiŋnedin ne jya̰ na go. Lot mbo poseya ne na me. Swaga ge Abram ne ɗage ne suwal Haran go, ka da ne del wara ɓyalar para anuwa̰y 5 Abram wan na gwale Saray ne Lot ge na sá, abe na kaŋ gan ma pet, ne na mo̰r ge na ne ɓó ne suwal Haran ya ma pet, a ɗage mbo suwal Kanan. A det ya suwal Kanan go. 6 Abram kale suwal pal digi ɗiŋ det ya uwara Chen ge swaga sḭḭm More ge ne suwal Sichem go. Swaga mbe go, Kanan ma ne katɗa ne suwal mbe go.
7 Bage ɗiŋnedin dyan tene Abram ta, jan na go: «Mbi mbo hon mo pehir suwal mbe no go.» Abram sin twal tuwaleya swaga mbe go ne Bage ɗiŋnedin pe, na ge ne dya̰ tene na ta. 8 Ne swaga mbe go, gwan mbyare mbo njal ma pe ya, Betel le ge ham ya, mbo ɗur na gur ge suwal Betel ma ne Ay buwal zi, Betel gá na le sya, Ay kat na le ham me. Sin twal tuwaleya swaga mbe go ne Bage ɗiŋnedin pe, gá kaɗeya ne dḭl ge Bage ɗiŋnedin ne. 9 Abram ka gwan zwagre zḛ zḛ, ɗiŋ det mbo le mbii ya.
Baktar yan Abram mbo suwal Masar
10 Baktar det suwar pal. Ne jo̰ kyamal mbe ka gḛ ɗe, Abram ɗage mbo kat mbay suwal Masar ya. 11 Swaga ge ne gá gwa wat suwal Masar diŋ ɗe, jan na gwale Saray go, mbi kwa kwa go mo kale gḛ ge be to. 12 Swaga ge Masar ma ya kwa mo ya, a ma jan ta go: «A na gwale ne!» A ma hun mbi, a ya̰ mo. 13 Mbi kaɗe mo, jya̰ nama go, mo mbi ná vya ge gwale ne, go no, ne mo pe, a ba ke mbi kwaɗa, ne mo pe me, a ba ya̰ mbi kat ne ndwara.
14 Swaga ge Abram ne dé ya suwal Masar go, Masar ma kwar go na gwale kale gḛ ge be to. 15 Naa ga̰l ge temel ge Faraon ne ma kwa na, a mbo dore na Faraon ta. A gene na ya Faraon diŋ. 16 Ne na pe, Faraon ke Abram kwaɗa, hon na gii ma, ne nday ma, ne kwara ma, ne jambal ma, ne dore ma, ne kale ma me. 17 Amma Bage ɗiŋnedin iyal Faraon ma ne na yàl ne mbogom ge ɓaŋlaŋ ne Saray ge Abram gwale pe. 18 Faraon tol Abram ya, jan na go: «Kyaɗa mo ba ke mbi go! Kyaɗa mo ba jan mbi go, na mo gwale ne to ɗaa? 19 Kyaɗa mo ba jan go, na mo ná vya ne ɗaa? Mbi ame na gwale no bàŋ ɗar! Ndi, mo gwale no, ame na, mbo!» 20 Faraon hon na naa na wak go, nama ya̰ Abram ma ne na gwale, ne na kaŋ kwaɗa ma pet mborra.