Yesu ne com 'yakke
(Mk 2:23-28Lu 6:1-5)1 Comki Yesu ne za syee mor ah tǝ pǝ̃ǝra kǝsyil 'wah ne com 'yakke, ka koŋ i za syee mor ah ɓo, so tǝŋ hahra sor ka soŋni. 2 Ne cok Farisien mo kwora naiko, faara nyi Yesu: Mo ẽe ɗǝ, za syee mor ɓo a joŋra fan mai ɓǝ lai man mo nyi fahlii joŋ ah ne com 'yak ya. 3 Yesu zyii faa nyi ra: We kee ɓǝ fan mai David ne suu ah ne zan ah mo joŋra ne cok koŋ mo i ra ya ne? 4 Dan ge pǝ yaŋ Masǝŋ, ge rera farel ma nyi mor Masǝŋ, mai ako ne zan ah daŋ ara mo ka ne fahlii ren ah ya. Mor ɓǝ lai man nyi fahlii ren ah ɓo za joŋzahsyiŋ to. 5 Wala we kee pǝ ɗerewol ɓǝ lai Mosus tǝ ɓǝ com 'yak za joŋzahsyiŋ moo joŋra yeɓ ne ko pǝ yaŋ Masǝŋ so moo yeara bai ɓǝɓe' kpǝ ya ne? 6 Amma me tǝ faa nyi we, fan ma kal yaŋ Masǝŋ ne yǝk no nyeeno. 7 So we tǝ kǝnah mor ɓǝ Ɗerewol mai mo faa: Me 'yah kwan syakke, me ka tǝ 'yah joŋ syiŋ ya ɓe, we ka ŋgoŋ kiita tǝ za ma bai ɓǝɓe' ya. 8 Mor We Dǝfuu ye Dǝɓlii com 'yakke.
Dǝɓ jol wulli
(Mk 3:1-6Lu 6:6-11)9 Yesu ur gin cok ah kal ge yaŋ kee ɓǝ Masǝŋ ɓǝǝ maki ahe, 10 ge lwaa dǝɓ ki gŋ, jol ah wǝwǝ ɓo. Za mai mo no cok ah a 'yahra ka cen Yesu tǝ ɓǝ fan joŋ ahe. Mor ah fiira ko faa: Ɓǝ lai man nyi fahlii ka laɓ dǝɓ ne com 'yak ɓe ne? 11 Yesu zyii faa nyi ra: Azu ye kǝsyil ɓii nyee mo ne pǝsãhmme, mo so lee jol ah ge pǝ lak ne com 'yak ɓe, mo ka ɓaŋ gin lal a, a no ne? 12 Dǝfuu ka pǝyǝk kal pǝsãhm ya ne? Mor ahe, ɓǝ lai man nyi fahlii ɓo ka joŋ fan sãh wo dǝɓ ne com 'yakke. 13 So Yesu faa nyi dǝɓ ahe: Mo ɓaŋ jol ɓo ge sǝŋ. Dǝɓ ah ɓaŋ jol ahe, so ge pǝswah tǝgbana maki ahe. 14 So Farisien pǝ̃ǝra kalle, ge taira faa ɓǝ tǝl ah ka in ko pǝ wulli.
Dǝɓ yeɓ mai Masǝŋ mo nǝǝ ɓo
15 Ne cok Yesu mo laa ɓǝ ahe, ur gin cok ah kalle, za pǝlli syeera mor ahe. Laɓ za ma ne syem daŋ. 16 Amma lai ra ne swahe, ka mo myahra ɓǝ 'min ka. 17 Fan ah joŋ nai mor ka goŋga ɓǝ mai mo faa ne zah profeto Esaia mo joŋ ge cok ahe:
18 Masǝŋ faa: We ẽe Dǝɓ yeɓ ɓe mai me nǝǝ ɓo,
Ako ye Dǝɓ mai me 'yah ko ɓo pǝlli,
Me laa pǝ'nyah ne ki,
Me ga kan Tǝ'yak ɓe tǝl ahe,
A ga cuu goŋga ɓe nyi za daŋ.
19 Ka ga bǝǝ bal ne dǝɓ ya,
Ka ga ɓyaŋ ɓǝ ya ta,
Ka ga laara ko tǝ faa ɓǝ ne swah tǝgǝǝ yaŋ ya.
20 Ka ga hao var marãa ah ya,
Ka ga rum wii tǝ jok suu ya ta.
A ga joŋ naiko ŋhaa ka goŋga ah mo jee ra daŋ.
21 Za sǝr daŋ ga yeara ne fan byak pǝ tǝɗii ahe.
Yesu ne Beelzebul
(Mk 3:20-30Lu 11:14-23)22 Gera wo Yesu ne tǝcemme, rǝ̃ǝ yo, ka gak faa ɓǝ ya ta. So Yesu laɓ dǝɓ ahe, kal ne faa ɓǝ tǝkine kwan cokki. 23 Za daŋ kaara tǝ ɓǝ ah gǝriŋ fiira fii faara: We David yee yea ne? 24 Amma ne cok Farisien mo laara naiko, faara: Dǝɓ mai a nĩi coksyiŋ mor Beelzebul goŋ coksyiŋ yee nyi swah ah nyi ko. 25 Amma Yesu tǝ ɓǝ foo ɓǝǝ ɓe, so faa nyi ra: Goŋ makẽne daŋ zan ah mo ur ɓǝ kǝsyil ki ɓe, ka goŋ ah ɓeɓ ɓe. Yaŋ daŋ zan ah mo kal ɓǝl zah gwa ɓe, koo mo za piicel tǝ vaŋno yo daŋ ɓǝ ah ka gak uu yao. 26 So Satan mo ur sal tǝ suu ah ɓe, goŋ ah gak kaa ga pel ɗǝne? 27 We lǝŋ me tǝ nĩi coksyiŋ mor Beelzebul yee nyi swah ah nyi me ɓe, ko mǝ za ki kǝsyil ɓii azu ye tǝ nyi swah nĩi ah nyi ra ne? Za ɓii nyẽe ne suu ɓǝǝ laŋ a cuura we zyak fahlii ɓo. 28 Amma me tǝ nĩi coksyiŋ ne Tǝ'yak Masǝŋ ɓe, mai cuu ɓo Goŋ Masǝŋ ge wo ɓii be.
29 Dǝɓ ka gak dan yaŋ dǝɓ gorom ka woo fan ah ya, sai ka baŋ ko kǝpel ɓe ko so woo fan yaŋ ah ba.
30 Dǝɓ mo ka ne me ya ɓe, ka syiŋ me ɓo, dǝɓ mo gbah jol ɓe ka tai tǝkǝ̃ǝ ɓe ya ɓe, ka tǝ 'yah myah ahe. 31 Mor ah me tǝ faa nyi we, faɓe' mai daŋ dǝfuu moo joŋra tǝkine ɓǝ faa ɓe' ɓǝǝ daŋ a ga rwah ga lalle, amma dǝɓ mo faa ɓǝɓe' tǝ Tǝ'yak Matǝdaŋdaŋ ɓe, faɓe' ah ka rwah ya. 32 Dǝɓ mo faa ɓǝɓe' tǝ We Dǝfuu ɓe, ɓǝɓe' dǝɓ ah ga rwahe, amma dǝɓ mo faa ɓǝɓe' tǝ Tǝ'yak Matǝdaŋdaŋ ɓe, ɓǝɓe' dǝɓ ah ka rwah ga lal wo sǝr mai ya, wala wo sǝr mai mo tǝ gin laŋ ya ta.
Kpuu ne lee syẽm ahe
(Lu 6:43-45)33 Kpuu mo kpuu sãh ye ɓe, lee syẽm ah laŋ a yea pǝsãhe. Kpuu mo kpuu sãh ye ka ɓe, lee syẽm ah laŋ ka yea pǝsãh ya ta. Mor kpuu daŋ dǝɓ tan gin wo lee syẽm ah moo leeni. 34 Awe wee soo, we pǝɓe' we so gak faa ɓǝ masãh ah sye ɗǝne? Mor zah a faa ɓǝ mai mo baa ɓo pǝ zahzyil gin lalle. 35 Dǝɓ sãh a nǝǝ fan sãh ah mai mo tai kan ɓo pǝ zahzyil pǝ̃ǝ gin lal ne ko. Dǝɓ ɓe' laŋ a nǝǝ fan maɓe' ah mai mo tai kan ɓo pǝ zahzyil pǝ̃ǝ gin lal ne ta.
36 Amma me faa nyi we, ɓǝ kol mai dǝfuu moo faara daŋ a ga keera ɓǝ ah ne zah'nan kiita ne zah ɓǝǝra. 37 Mor ɓǝ faa zah ɓo ye ga ŋgoŋ kiita tǝ ɓo, mo ga yea bai ɓǝɓe' mor ɓǝ faa ɓo, mo ga lwaa kiita laŋ mor ɓǝ faa ɓo.
Fiira dǝǝbǝǝri
(Mk 8:11-12Lu 11:29-32)38 So za ki kǝsyil za ma cuu ɓǝ lai ne Farisien manyeeki ah faara nyi Yesu: Pa cuu fanne, ru 'yah mo joŋ dǝǝbǝǝri nyi ru ẽere. 39 Amma Yesu zyii zah ɓǝǝ faa: Za ma zah'nan tǝ'nah maɓe' ma bai ɗuu Masǝŋ fiira dǝǝbǝǝri, amma dǝɓ ka joŋ dǝǝbǝǝri maki nyi ra ya, sai mǝ profeto Yunas to. 40 Mor tǝgbana Yunas mo swǝ ɓǝr syiŋ malii zah'nan sai ne suŋ sai, nai ta, We Dǝfuu ga swǝ mor sǝr zah'nan sai, ne suŋ sai ta. 41 Ne zah'nan kiita ɓe, za yaŋ Niniwe ga urra ne za ma zah'nan tǝ'nah mai a ga ɓoo ra ne kiita, mor ne cok mo laara ɓǝ cuu Yunas, toora bii ne ɓe. So fan ma kal Yunas no nyeeno. 42 Ne zah'nan kiita laŋ, goŋ madǝwin sǝr Seba ga ur ne we a ga ɓoo we ne kiita, mor ur gin sǝr maɗǝk ah ge ka laa ɓǝ fatan lii Salomo. Amma me tǝ faa nyi we, fan ma kal Salomo no nyeeno.
Coksyiŋ pii soo
(Lu 11:24-26)43 Ne cok coksyiŋ mo pǝ̃ǝ gin zyil dǝɓɓi, a kal ga kyãh pǝ cok mayak ah ka kyeɓ cok 'yakke. Ne cok mo lwaa ya ɓe, 44 a so faa: Me pii soo ga yaŋ ɓe mai me pǝ̃ǝ gin gŋ. Ne cok mo pii soo ge gŋ, ge lwaa yaŋ ah tǝkolle, gbǝǝ ɓo, zyeɓ ɓo pǝsãhe. 45 So a kal ga ɗii coksyiŋ rǝŋ mai mo pǝɓe' kal ko tai suu ah ne a kaara yaŋ ahe. So kal dǝɓ ah ma fahfal pǝɓe' kal ma kǝpel ɓe. A ga joŋ ne za maɓe' ma zah'nan tǝ'nah mai nai ta.
Mah Yesu ne wee mah ahe
(Mk 3:31-35Lu 8:19-21)46 Ka Yesu tǝ faa ɓǝ nyi za faa ba, mah ah tǝkine wee mah ah ge uura lalle, a 'yahra ka faa ɓǝ ne ki. 47 So dǝɓ ki faa nyi Yesu: Mo ẽe ma ɓo ne wee ma ɓo ge uura ɓo lalle, a 'yahra ka faa ɓǝ ne mo.
48 Yesu zyii zah dǝɓ ah faa: Azu ye ma ɓe ne wee ma ɓe sye ne? 49 So ɓaŋ jol ah cuu ge wo za syee mor ah faa: Ma ɓe ne wee ma ɓe ko rai sye. 50 Mor dǝɓ mai mo tǝ joŋ fan mai Pa ɓe mo no sǝŋ mo tǝ 'yah ɓe, ako ye naa ma ɓe mawor ne naa ma ɓe mawin tǝkine ma ɓe.
Swara pala halla
(Mar 2:23-28, Luk 6:1-5)1 Dam mbe ma pul zi, Jeso ka kaleya gaaso ge gḛme ne zi dam ɗigliya go. Na naa ge ame hateya ma ka kyamal, a ɗage hal swara pala guɗi, a ka sulla . 2 Swaga ge Farisi ma ne kwa no, a jan na go: «Ndi, mo naa ge ame hateya ma ke kaŋ ge ne mbya kerra dam ɗigliya go to .» 3 Amma Jeso jan nama go: «Aŋ be isi fare ge Dawda ne ke, swaga ge a ne na naa ma ne ka kyamal to’a? 4 Gyana gyana ge a ne wá zok ge Dok ne zi, ge a ne zá katugum ge mbegeya ma, na ge na sḛ, ko na naa ma ne mbya zam nama to, ɗeŋgo a naa ge ke tuwaleya ma zam nama ne . 5 Ko aŋ be isi ne maktub eya zi go, dam ɗigliya go, naa ge ke tuwaleya ma, ge zok ge mbegeya zi a koy dam ɗigliya to, amma a isi na nama pal go na ya̰l ne to to’a? 6 Amma mbi jan aŋ go, kaŋ ge waɗe zok ge mbegeya ne ga̰l ya go go. 7 Aŋ te wá̰ fare ge ne jan go: ‹Mbi laar wa̰ kwa a̰se, a be tuwaleya to › pe wan ɗe, aŋ te ya kun fare naa ge be fare to mbe ma no pal to. 8 Ago Vya ge ndu ne ya dam ɗigliya pal.»
Jeso zon ndu ge tok looɗol
(Mar 3:1-6, Luk 6:6-11)9 Jeso ɗage ne swaga mbe go, mbo nama Sinagog zi ya. 10 Ndi, ndu a̰me ge tok looɗol ne swaga mbe zi, a ele Jeso go: «Da ne na viya̰ go ge a zon ndu dam ɗigliya go ɗaa?» A ele na fare mbe no ndwara her na pe. 11 Jan nama go: «A wuɗi ne aŋ buwal zi, kadɗa na tame ɗu kikit, na tame mbe detɗa tuul se dam ɗigliya go, wan na ma̰ ya digi to ɗaa? 12 Ndu dasana waɗe tame gyana ga! Ne da pe no ɗe, da ne na viya̰ go ge a ke kaŋ ge kwaɗa ne ndu dam ɗigliya go.» 13 Swaga mbe go, Jeso jan ndu mbe go: «Mwaɗe mo tok se!» Mwaɗe na tok se, na tok mbe zon kwaɗa dimma ne ge may go. 14 Swaga ge Farisi ma ne wá ya zum, a ke koteya na pal, ne da pe bama ɓó viya̰ ge ban na uzi. 15 Amma swaga ge Jeso ne kwa no, ŋgwate uzi ya ne swaga mbe go, naa gḛ a kare na pe ya, zon nama pet. 16 Wan nama togor na kaage nama dya̰ na pe zum naa ta to. 17 Ke go no, ne da pe fare ge anabi Isaya ne jya̰ wak wi, jya̰ go:
18 «Ndi, mbi dore ge mbi ne tá na,
na ge mbi laar ne wa̰ na,
ge mbi sḛ ne ke tuli ne na.
Mbi mbo kan mbi O̰yom na pal,
mbo waage pehir ge ɗogle ma fare ge dosol .
19 Mbo ke gool to bat,
mbo oy digi ne ka̰l ndaar to bat,
Ndu a̰me mbo za̰ na ka̰l viya̰ ma go to bat.
20 mbo hál teer ge lwarra se to bat,
mbo piri ol wak ge gale ne ɗusi uzi to bat,
ɗiŋ e dosol halla.
21 Pehir ge ɗogle ma pet
a mbo kan bama saareya na pal.»
Jeso zon ɓaal ma ne gisil
(Mar 3:20-27, Luk 11:14-23)22 A gene na ndu a̰me ge ne o̰yom ge seŋgre ya, ndu mbe ka ɓaal ne gisil me. Na sḛ zon na, gá far wak ne kwa swaga me. 23 Ɓase ma pet a ke ajab, a ka janna go: «Te be Dawda vya mbe ne to’a?» 24 Swaga ge Farisi ma ne za̰ fare mbe, a ka janna go: «Ndu mbe yan o̰yom ge seŋgre ma da ne pool ge Beelzebul ne, ndwara go ga̰l ge o̰yom ge seŋgre ma ne .» 25 Swaga ge ne kwa nama dwatɗa ma, jan nama go: «Muluk ge daage pet ge ne kat varseya, ge a ne ke ho̰l ta buwal zi burmi uzi, suwal ge daage, ko yàl ge daage ge ne kat varseya, ge a ne kat ke ta ho̰l mḛ́ to. 26 Kadɗa Saytan yan Saytan ne ɗe, varse varse ho̰l tene pal. Go mbe no ɗe, na muluk mḛ́ ma gyana ɗaa? 27 Kadɗa mbi yan o̰yom ge seŋgre ma da ne pool ge Beelzebul ne ɗe, aŋ vya ma sḛ a yan nama da ne ma pool ɗaa? Ne pe no ɗe, a mbo gá aŋ naa ge kun sarya ma. 28 Amma kadɗa mbi yan o̰yom ge seŋgre ma da ne O̰yom ge Dok ne ɗe, ago muluk ge Dok ne det ja aŋ ta. 29 Ko ndu a̰me da ne pool wat ndu ge pool diŋ, goole na kaŋ ma, be ge vwal na vwal ɓya to ɗaa? Vwal na vwal ɓya, ba ɗage abe na kaŋ ma ne na diŋ. 30 Ndu ge dagre ne mbi to, a ho̰l ne mbi, ndu ge ne kote poseya ne mbi to, a bage kar uzi ne. 31 Ne pe no, mbi jan aŋ go: Sone ge daage, ko salla ge ndu ne sal Dok, a mbo pore na, amma ndu ge ne sal O̰yom ge Dok ne, a mbo pore na to bat. 32 Ndu ge daage pet ge ne jan fare ho̰l ne Vya ge ndu ne ya, a mbo pore na, amma ndu ge daage pet ge ne jan fare ho̰l ne O̰yom ge mbegeya, a mbo pore na to bat, ko zaman mbe no zi, ko zaman ge ne mbo ya zi.
33 Kadɗa uwara kwaɗa, tol kwaɗa, kadɗa uwara sone, tol sone. Ago naa kwa uwara kwaɗa da ne na tolla ta. 34 Gole vya ma, aŋ ge sone ma, aŋ ke ma̰ gyana ɗo aŋ ba jan fare ge kwaɗa ɗaa? Ago wak jan fare ge dulwak ne ŋgursi na. 35 Ndu ge kwaɗa ndage kaŋ ge kwaɗa ma ne na swaga koy kaŋ ge kwaɗa zi ya. Ndu ge sone ndage kaŋ ge sone ma ne na swaga koy kaŋ ge sone zi ya. 36 Amma mbi jan aŋ: dam sarya go, ndu ge daage mbo gene na fare janna ge baŋ yak ma ya Dok ndwara se. 37 Ago fare janna ge mo ne pal a mbo ben mo, fare janna ge mo ne pal me a mbo wan mo ne fare.»
Farisi ma ɓyare kaŋ ŋgayya
(Mar 8:11-12, Luk 11:29-32)38 Naa ge njaŋgeya a̰me ma ne Farisi a̰me ma jan na go: «Bage hateya, i ɓyare go mo ke i kaŋ ŋgayya a̰me i ba kwa.» 39 Jeso jan nama go: «Doŋ pe ge sone ge a ne saŋge Dok bama go̰r ma ɓyare kaŋ ŋgayya a̰me, amma a mbo ke nama kaŋ ŋgayya a̰me to, mbo kat kaŋ ŋgayya ge anabi Jonas ne ɗeŋgo. 40 Dimma ne Jonas ne ke dam ataa sii ga̰l laar zi go, Vya ge ndu ne mbo ke dam ataa suwar zi me . 41 Dam sarya go, naa ge suwal Ninive ma mbo ɗage mḛya poseya ne doŋ pe mbe no, a mbo kun fare na pal, ne da pe, a gwa̰ ya Dok ta swaga ge Jonas ne ka waage nama fare go. Ndi, ndu ge waɗe Jonas ya go go . 42 Dam sarya go, gan gwale ge mbii ge mbo ɗage mḛya poseya ne doŋ pe mbe no me, mbo kun fare na pal, ne da pe, na sḛ ɗage ne suwar pe ndegɗe ya mbo ya za̰ zwama ge Salomon ne. Ndi, ndu ge waɗe Salomon ya go go uwale .
43 Swaga ge o̰yom ge seŋgre ne ndage ne ndu zi, mbo ɓyare swaga ɗigli tene ge babur pul ge be mam go, amma ɓol to. 44 Jan tene go: ‹Mbi gwan mbo mbi zok ge mbi ne ndage ne na zi ya zum ya.› Swaga ge ne gwan’a, set na pul baŋ, gisiya ɗaŋɗaŋ, nṵsiya ndanda. 45 Go no, gwan mbo abe o̰yom ge sone gḛ ma ya na pe go ɓyalar, a gwan’a na zi, a gá kat na zi. Ndu mbe katɗa ge hṵsi no mbo gwan saŋge sone gḛ waɗe ge dḛ zaŋgal. Mbo kat go no me ne doŋ pe ge sone mbe no.»
Jeso ná ma ne na ná vya ma
(Mar 3:31-35, Luk 8:19-21)46 Jeso ne swaga wan naa fare pe go gale, na ná ma ne na ná vya ma mbo ya mḛya zum, a ka ɓyare jan na fare. 47 [Ndu a̰me jan na go: «Mo ná ma ne mo ná vya ma mḛ ya zum, a ɓyare jan mo fare.»] 48 Jeso gwan ne ndu ge ne jya̰ na fare janna go: «Mbi ná wuɗi ne, mbi ná vya ma wuɗi ma ne ɗaa?» 49 Tyare na tok na naa ge ame hateya ma ta, jan go: «Mbi ná ma ne mbi ná vya ma no! 50 Ndu ge daage pet ge ne ke laar ɓyareya ge mbi Bá ge ne digi zi ne, a mbi ná vya ge son ne, a mbi ná vya ge gwale ne, a mbi ná ne me.»