Eẽ Masǝŋ tǝ ɓǝ laa zahe
(CuuƁ 7:12-24CuuƁ 28:1-14)
1 Dǝɓlii faa: We zyeɓ masǝŋ ki cam, wala foto fanne, wala ka ɓaŋ tǝsal peeni, wala ka zyeɓ fan ne tǝsal mor ka juupel wol ah ka. Ame ye Dǝɓlii Masǝŋ ɓiiri. 2 We gbǝ yǝk ɓǝ zah'nan com 'yak ɓe ra, we yii yǝk ɓǝ tal mbǝro ɓe ta. Ame ye Dǝɓlii.
3 We laa ɓǝ lai marai we so syee mor ah ne goŋga ta ɓe, 4 me ga pee bam gin tǝ nyi we ne cok ahe, 'wah ɓii ga joŋ fakpãhpǝǝ pǝsãhe, kpuu mai we pea ɓo a ga lee syẽm pǝlli. 5 Sor ɓii ga joŋ pǝlli, we ga yea tǝ cen pǝ jol cen ba, so ka cok ŋhǝǝ lee kpuu vin ge ɓe. We ga yea tǝ ŋhǝǝ lee kpuu vin pǝ jol ŋhǝǝ ba, so ka cok ruu sor maki ah ge ɓe faɗa. We ga lwaa farel mai daŋ zahzyil ɓii mo ne 'yah ah ka renne, so we ga kaa pǝ sǝr ɓii jam.
6 Me ga nyi jam nyi we pǝ sǝr ɓiiri, we ga swah sǝŋ nwãh nǝm jam, we ka ɗuu gal fan ki ya. Me ga vǝr fafyãh maɓea ah ra gin pǝ sǝr ɓiiri, sal ka ga yea gŋ ya ta. 7 We ga kaa kacella tǝ za syiŋ ɓiiri. 8 Za dappe kǝsyil ɓii a ga nĩira za temere, za temere a ga nĩira za ujenere jemma. 9 Me ga ẽe we, me ga nyi wee nyi we pǝlli. Me ga joŋ ɓǝ gbanzah ɓe mai me gbǝ ɓo ne we. 10 Ne cok wee ga ce sor ɓii mafuu ah pǝ jolle, ka we re ma syii mai mo kal vǝr laŋ ya ba, sai we ga woo myah ga lalle, ka soɓ cok rǝk mafuu ah ga gŋ. 11 Me ga kaa kǝsyil ɓii ɓǝr tal mbǝro ɓe, zahzyil ka ga sye me tǝ ɓii yao. 12 Me ye ga yea Masǝŋ ɓiiri, we ga ciŋ za ɓe. 13 Ame Dǝɓlii Masǝŋ ɓiiri, me ye zaŋ we gin sǝr Egiɓ pǝ̃ǝ ne ko, mor ka we joŋ byak kao. Ame ɗǝr faswaa mai mo tǝtǝl ɓii ge lal ɓe, me soɓ we ɓo ne tǝtǝl ɓiiri, ka we syee ɓaŋ tǝtǝl kan sǝŋ.
Kiita tǝ ɓǝ bai laa zahe
(CuuƁ 28:15-68)
14 Dǝɓlii faa: We syee mor ɓǝ lai ɓe ra ya ɓe, we ga lwaa kiita. 15 We kal zǝǝ tǝ ɓǝ gbanzah mai me gbǝ ɓo ne we, we zyii ka syee mor ɓǝ lai ɓe ne ɓǝ cuu ɓe ra ya ɓe, 16 me ga ŋgoŋ kiita tǝ ɓiiri, me ga pee ɓeɓ ge tǝtǝl ɓiiri, syem maɓe' ah ne syem tǝtǝl 'wah magaɓ ah a ga gaɓ we, ŋhaa nahnǝn ɓii ga rǝ̃ǝ, so mazwãhsuu ɓii ga laa bone ta. We ga ruu sor 'wah ɓiiri, amma we ka ga lwaa re ya, mor za syiŋ ɓii ga ɗaŋra we, a ga rera fan ahe. 17 Me ka ga yea ne we ya, mor ka za syiŋ ɓii mo nĩira we, za mai mo syiŋra we ɓo mo kaara swah tǝtǝl ɓiiri, gal ga re we, we ga rǝk ɗulli, so pa ma nĩi mor ɓii laŋ ka ga yea ya.
18 Fahfal fan marai daŋ, we so ka tǝ laa zah ɓe ya kpǝ ɓe, me ga joŋ kiita ɓii so ga pel zahlǝŋ rǝŋ. 19 Me ga vǝr yii suu ɓii gin tǝtǝl ɓiiri, bam ka ga tǝ ya, sǝr ɓii ga yak pǝyak tǝgbana vãmme. 20 We ga vǝr swah suu ɓii ne yeɓ tǝkolle, mor sǝr ɓii ka ga joŋ fakpãhpǝǝ nyi we ya, kpuu 'wah ɓii ra laŋ ka ga lee syẽm ya ta.
21 We so kal tǝ joŋ ɓǝɓe' wo ɓe, we ka tǝ zyii laa zah ɓe fahfal ah ya kpǝ ɓe, me so ga joŋ kiita ɓii ga pel zahlǝŋ rǝŋ faɗa. 22 Me ga pee fafyãh cok maɓea ah ge kǝsyil ɓiiri, a ga ikra wee ɓiiri, so a ga ɓeɓra faɓal ɓiiri, a ga vǝrra we, we ga coŋ biŋ nai sye, fahlii tǝgǝǝ yaŋ ɓii dǝfuu ka ga yea gŋ pǝlli ya.
23 So fahfal kiita mai we ka tǝ zyii laa zah ɓe ya, we tǝ joŋ ɓǝɓe' wo ɓe ga pel kpǝ ɓe, 24 me so jin ne we, me ga ŋgoŋ kiita tǝ ɓii zahlǝŋ rǝŋ, kiita ah ga yea pǝgaɓ kal ma kǝpelle. 25 Me ga pee sal ge zah ɓii ka ŋgoŋ kiita tǝ ɓii ne ko, mor we syel ɓǝ gbanzah man na gbǝ ɓo ɓe. Koo we kyeɓ cok muŋ ɓo pǝ yaŋ ɓii maluu ra laŋ, me ga pee syem maɓe' ah ge tǝ ɓiiri, me ga soɓ we ga mor jol za syiŋ ɓiiri. 26 Me ga vǝr farel ɓii mai we kan ɓo daŋ, cii vaŋno a ga kii mor joŋ farel ŋwǝǝ jemma, a ga liira farel ah nyi we lii, ne cok we re farel ah laŋ, we ka kǝ̃ǝ ya.
27 So fahfal ah we ka tǝ zyii laa zah ɓe ya, we tǝ joŋ ɓǝɓe' wo ɓe ga pel kpǝ ɓe, 28 me ga ɓaŋ kpãh me joŋ ki ne we, me ga ŋgoŋ kiita tǝ ɓii pǝ'man mor faɓe' ɓii ŋhaa zahlǝŋ rǝŋ faɗa. 29 Koŋ ga joŋ ki ne we, we ga ryak nǝǝ wee ɓiiri. 30 Me ga ɓeɓ cok juupel ɓii mai mo pǝ cok ma tǝgee sǝŋ ah ra, me ga hah cok tǝǝ ɓǝrdi ɓii ra ga sǝŋ. Me ga ɓaa wul ɓii ga tǝtǝl masǝŋ ki ɓii ra mai mo leara ge ɓo sǝŋ. Zahzyil ga sye me tǝ ɓiiri. 31 Me ga joŋ yaŋ ɓii maluu ra ciŋ fǝl kolle, me ga ɓeɓ cok juupel ɓii ra. Me ka nyiŋ syiŋ ɓii mai wee ŋgom fan joŋ wo ɓe ne ya. 32 Me ga ɓeɓ sǝr ɓiiri, ŋhaa za syiŋ ɓii mai mo ge rera sǝr ɓii ɓo, ɓǝ ah a so ga nǝǝ zahzyil ɓǝǝra. 33 Me ga pee za ki gin ruu sal ne we, me ga myah we ga pǝ sǝr za ki, sǝr ɓii ga ciŋ cok kolle, yaŋ ɓii maluu ga ciŋ gboŋni. 34-35 So sǝr ga lwaa 'yak mor we zyii ka soɓ 'yak ya. A ga yea tǝkolle, ne cok we myah ge ɓo pǝ sǝr za syiŋ ɓiiri, sǝr ga lwaa 'yak fahfal ɓiiri.
36 Za mai we pǝ sǝr za syiŋ ɓiiri, me ga joŋ zahzyil ɓii ɗuu galle, koo zyak mo laŋ goo mayak ah to laŋ, we ga ɗuu galle. We ga rǝk ɗul zah salle, tǝgbana nǝǝra kafahe ɓo tǝ ɗuu mor ɓii ne ko. Koo za ma nĩi mor ɓii mo kǝka laŋ, we ga lea ga sǝŋ nooko. 37 Dǝɓ ma nĩi mor ɓii ka ga yea laŋ ya, so we ga ɗuu lea ga tǝki, we ka gak uu pel za syiŋ ɓii ka ruu sal ne ra ya. 38 We ga wuk zah sǝr zana, sǝr za syiŋ ɓii ga sǝ̃ǝ we. 39 Tǝcoŋ za ki kǝsyil ɓii mo coŋ ɓo ne cee pǝ sǝr za syiŋ ɓiiri, a ga vǝrra mor faɓe' ɓiiri, ne faɓe' mai pa ɓii lii ra mo joŋni.
40 Amma morsǝ̃ǝ ɓii a ga keera ɓǝ faɓe' ɓǝǝra, ne faɓe' mai pa ɓǝǝ lii ra mo joŋra, mor joŋra faɓe' wo ɓe, ŋwoora kyaŋ ne me. 41 Mor ah me joŋ ki ɓo ne ra, me nĩi ra kal ge ɓo pǝ sǝr za syiŋ ɓǝǝra. Fahfal ah morsǝ̃ǝ ɓii mo wonra suu ɓǝǝra, mo nyiŋra kiita faɓe' ɓǝǝ ne ɓǝ ŋwookyaŋ ɓǝǝ ɓe, 42 me ga foo ɓǝ gbanzah ɓe me gbǝ ɓo ne Yakuɓ, Isak, ne Abraham, me so ga swaa ɓǝ faa ɓe me faa ɓo, me ga nyi sǝr nyi za ɓe. 43 Kǝpel ah za ka ga yea tǝ sǝr ah ya, ka sǝr ah mo lwaa 'yakke. Zan ah ga laara bone tǝ ɓǝ mai mo soɓra ɓǝ lai ɓe ne ɓǝ cuu ɓe ra ɓoo. 44 Amma ne daŋ laŋ, ne cok mai ara mo no pǝ sǝr za syiŋ ɓǝǝ ba, me ka soɓ ra ɓoo wala vǝr ra tǝɗe' ya. Me ka syel ɓǝ gbanzah ɓe me gbǝ ɓo ne ra ya. Mor ame ye Dǝɓlii Masǝŋ ɓǝǝra. 45 Me ga swaa ɓǝ gbanzah ɓe me gbǝ ɓo ne pa ɓǝǝ lii ra, ne cok me cuu swah ɓe me ne nyi za daŋ, me zaŋ za ɓe gin sǝr Egiɓ pǝ̃ǝ ne ko, ka ame Dǝɓlii, me yea Masǝŋ ɓǝǝra.
46 Mai ɓǝ lai ne ɓǝ cuu mai Dǝɓlii mo nyi nyi Mosus tǝ waa Sinai, ka mo cuuko nyi za Israel o.
1 Na kaage aŋ cé kaŋ sḭḭm a̰me ne aŋ sḛ ma pe to, na kaage aŋ cé kḭḭm a̰me to, ko ne dusi njal a̰me digi ndwara uware na to bat, aŋ mbo ɗur kḭḭm a̰me ge a ne ce na ne njal aŋ suwal diŋ, ne da pe, aŋ ba gur aŋ koo ma na ndwara se uware na to bat. Ago, mbi Bage ɗiŋnedin, mbi Dok ge aŋ ne ne. 2 Koy me mbi dam ɗigliya, ho̰ me gúr ge mbi ne ge mbegeya hormo, mbi Bage ɗiŋnedin ne.
Wak busu ma ne wak vḛneya
Wak busu
3 Aŋ mbo kadɗa bi mbi eya ma, aŋ ka koy mbi wak honna ma, aŋ ka ke mborra nama pal, 4 mbi mbo swar aŋ mam ya se na swaga ma go tetem, suwar mbo don kaŋ, uwara ge ful zi ge ma mbo tol gḛ. 5 Aŋ mbo pot aŋ swara ma ɗiŋ det swaga yél oyo̰r ma go, aŋ mbo yel oyo̰r ma ɗiŋ det swaga zare swara go. Aŋ mbo a̰y ne kaŋzam zamma, aŋ mbo kat halas aŋ suwal ma go. 6 Mbi mbo hon aŋ swaga katɗa ge halas aŋ suwal ma go, aŋ mbo fi dam be ge ɓol iigiya a̰me, mbi mbo yan kavaar ge sone ma ne suwal diŋ uzi. Pore mbo mbal aŋ suwal diŋ to bat. 7 Aŋ mbo yan aŋ naa ge ho̰l ma pe, aŋ mbo hun nama ne aŋ kaŋ pore ma. 8 Naa anuwa̰y, a mbo yan naa kis, naa kis, a mbo yan naa dudubu wol, aŋ mbo hun nama ne aŋ kaŋ pore ma. 9 Mbi mbo ɗaŋge aŋ pe, mbi mbo é aŋ tol ta se, mbi mbo zuli aŋ se, mbi mbo koy mbi wak tuli aŋ pal. 10 Aŋ mbo zam aŋ kaŋzam ge puuri ma, aŋ mbo abe kaŋzam ge puuri ma uzi ya̰ ge giya̰l ma swaga. 11 Mbi mbo e mbi swaga katɗa aŋ buwal zi, mbi mbo dol aŋ uzi to bat. 12 Mbi mbo ka mborra aŋ buwal zi, mbi mbo gá aŋ Dok, aŋ mbo gá mbi ɓase ma me. 13 Mbi Bage ɗiŋnedin, Dok ge aŋ ne, mbi ndage aŋ ne suwal Masar diŋ ya zum ne, ne da pe, aŋ ka nama mo̰r to. Mbi hé dṵṵl ge mo̰r ne ya ne aŋ pal uzi ne, ne da pe, aŋ ke mborra ge jwap.
Wak vḛneya
14 Amma kadɗa aŋ za̰ mbi to, aŋ ke mborra wak honna mbe ma pet pal to, 15 kadɗa aŋ kuri mbi eya ma ya, aŋ ndil mbi wak yuwaleya ma kaŋ senna, aŋ ke mborra mbi wak honna ma pal pet to, aŋ yele mbi wak tuli pala, 16 mbi me, mbi mbo ke aŋ kaŋ mbe ma no: Mbi mbo kan vo aŋ zi, aŋ mbo gá ɗwarra, haare ma mbo gá ke aŋ, aŋ ndwara ma mbo do̰y, aŋ mbo gá a̰seya. Aŋ mbo zare kaŋ hir ma se baŋ yak, aŋ naa ge ho̰l ma mbo gá zam nama ne. 17 Mbi mbo saŋge aŋ mbi go̰r, aŋ naa ge ho̰l ma mbo hal aŋ ne pore, naa ge a ne ɓyare aŋ to ma a mbo gá ke muluk aŋ pal, ko ndu ge yan aŋ pe na ka to puy, aŋ mbo ka syat aŋ pe so.
18 Go mbe no puy ɗe, kadɗa aŋ za̰ mbi ya to, mbi mbo gwan mḛre aŋ pal ta dwageya ndwara ɓyalar ne aŋ sone ma pe. 19 Mbi mbo burmi aŋ pool ge ne é aŋ jegreya uzi, mbi mbo saŋge aŋ pḭr ndaar kaka dimma ne walam go, aŋ suwar ma dimma ne fool ŋgirma go me. 20 Aŋ mbo á aŋ pool ma swaga ke temel go baŋ, amma aŋ suwar ma mbo don a̰me to, aŋ uwara ma mbo tol to me.
21 Kadɗa aŋ pili ta da ne mbi, aŋ ɓyare za̰ mbi to, mbi mbo gwan gene mbogom ma ya aŋ pal ta ndwara ɓyalar aŋ sone ma pal. 22 Mbi mbo teme kavaar ge ful zi ma ya aŋ ta, a mbo wan aŋ vya ma, a mbo pur aŋ kavaar ma uzi, a mbo pur aŋ pe ɗiŋ aŋ viya̰ pul ma gá pṵṵl baŋ.
23 Go mbe no puy ɗe, kadɗa mḛreya mbe ma no é aŋ ya saŋge ya mbi ta to, aŋ ka gwan pili ta ne mbi, 24 mbi me, mbi mbo pili tene ne aŋ, mbi mbo gwan ke aŋ yál pal ta dwageya ndwara ɓyalar ne aŋ sone ma pe. 25 Mbi mbo gene pore ya aŋ pal, ne aŋ ne ndi mbi wak tuli solom pe. Swaga ge aŋ ne mbo kote ja aŋ suwal ma diŋ, mbi mbo teme mbogom ya aŋ pal, mbi mbo ɓyan aŋ aŋ naa ge ho̰l ma tok go. 26 Swaga ge mbi ne mbo kuri aŋ ya ne kaŋzam, naa zaab ma wol a mbo ka swar katugum fur ge ɗu zi, a mbo gene aŋ katugum ya ŋgayya woɗege gwa, aŋ mbo zam nama, amma aŋ mbo huri to bat.
27 Go no puy ɗe, kadɗa aŋ za̰ mbi ya to, aŋ ka pili ta ne mbi, 28 mbi mbo pili tene ne aŋ ne pore juliliya, mbi mbo mḛre aŋ pal ta dwageya ndwara ɓyalar ne aŋ sone ma pe. 29 Aŋ mbo zam aŋ vya ge sonmo ma ne ge gwale ma. 30 Mbi mbo burmi aŋ swaga sḭḭm ma uzi, mbi mbo gul aŋ twal til dukan ma uzi, mbi mbo kan aŋ siya ma ge aŋ kaŋ sḭḭm ma siya ma pal, mbi mbo ndil aŋ kaŋ senna. 31 Mbi mbo burmi aŋ suwal ma uzi, mbi mbo gul aŋ gúr ge mbegeya ma uzi me. Mbi mbo gwan ame aŋ dukan ge hur tuli ma to bat. 32 Mbi mbo burmi aŋ suwal uzi, aŋ naa ge ho̰l ge a ne mbo ya kat na go ma, a mbo ke ajab. 33 Mbi mbo ɓarse aŋ ge pehir ge ɗogle ma buwal zi, mbi mbo pwat mbi kasagar aŋ ta, aŋ swaga ma mbo burmi uzi, aŋ suwal ma mbo ga pṵṵl. 34 Go no, ge dam burmiya ge na ne zi mwaɗak, suwar mbo ame na dam ɗigliya ma, aŋ sḛ ma mbo kat aŋ naa ge ho̰l ma suwal ma ya. Go no suwal mbo ame na dam ɗigliya ma. 35 Dam burmiya ge aŋ ne ma zi mwaɗak, suwar mbo ɓol na ɗigliya, ge aŋ dḛ ne ho̰ na nama to swaga ge aŋ ne ka na go ma. 36 Ne aŋ buwal zi, nama ge a ne mbo gá ya ne ndwara ge suwal ge aŋ naa ge ho̰l ma ne go ma, mbi mbo kan vo nama dulwak ma zi. Ko̰r ge gaar ne gagak mbo e nama syat bama pe so, a mbo ka syat bama pe so dimma ne naa ne sya kasagar ndwara zḛ go. Amma a mbo ka detɗa se be ge ndu a̰me yan nama pe to. 37 A mbo ka detɗa ta pal dimma ne naa ne sya kasagar ndwara zḛ go, be ge ndu a̰me yan nama pe. Aŋ mbo mḛ aŋ naa ge ho̰l ma ndwara zi to bat. 38 Aŋ mbo su pehir ge ɗogle ma suwal ma ya, suwal ge aŋ naa ge ho̰l ma ne mbo pur aŋ pe. 39 Nama ge a ne mbo gá ya ne ndwara ne aŋ buwal zi ma, a mbo bwat uzi ge suwal ge bama naa ge ho̰l ma ne ya, ne bama sone ma sḛ pe, uwale ne sone ge bama bá ma ne ma pe me.
Dok mbo dwat ne na wak tuli
40 A mbo fut bama ya̰l ma, ne ya̰l ge bama bá ma ne ma pe zum, ne kaŋ ge sone kakatak ge bama ne ke mbi ndwara se ma, ne piliya ge bama ne pili ta ne mbi ma zum me. 41 A mbo kwa go na mbi pili tene ne bama ne, mbi abe bama mbo suwal ge bama naa ge ho̰l ma ne ya ne. Go no a mbo gwan ne bama pala se, a mbo vin bama ya̰l ma. 42 Go no, mbi mbo dwat ne wak tuli ma ge mbi ne ke ne Yakub, ne Isaku, ne Abraham, mbi mbo dwat ne wak tuli ge mbi ne ke ne nama suwal me. 43 Swaga ge a ne ya̰ suwal, ge suwal ge ne ka burmiya zi, suwal mbo ame na dam ɗigliya ma, nama sḛ ma mbo vin bama ya̰l me. Ne jo̰ a kuri mbi wak yuwaleya ma, a ndi mbi eya ma kaŋ senna. 44 Amma swaga ge a ne mbo katɗa suwal ge bama naa ge ho̰l ma ne ya puy ɗe, mbi mbo dol nama uzi to, mbi mbo ndil nama kaŋ senna ɗiŋ mbi burmi nama pe uzi to, mbi gul mbi wak tuli ge mbi ne ke ne nama uzi to me. Ago mbi Bage ɗiŋnedin mbi Dok ge nama ne ne. 45 Ne nama pe, mbi mbo dwat ne mbi wak tuli ge mbi ne ke ne nama bá ge dḛ zaŋgal ma, nama ge mbi dḛ ne abe nama ne suwal Masar diŋ ya zum ma, ge pehir ge ɗogle ma ndwara go waŋ, ne da pe, mbi ka Dok ge nama ne, mbi Bage ɗiŋnedin ne.
46 No a eya ma, ne wak yuwaleya ma, ne hateya ma ge Bage ɗiŋnedin ne e nama bama ne Israyela vya ma buwal zi ge njal Sinay pal ne, ho̰ nama da ne Musa ta.