Yakuɓ ɗuu soɓ Laban
1 Yakuɓ laa ɓǝ wee Laban mawǝǝ moo faara: Yakuɓ woo fan pa man daŋ ɓe, lwaa kǝ̃ǝ mai daŋ ɓo ne fan ahe. 2 Yakuɓ kwo cok nǝn Laban ka ne ki na matãa ya. 3 Masǝŋ faa nyi Yakuɓ: Mo pii soo ge sǝr pa ɓo wo zum ɓo. Me ga yea ne mo.
4 Yakuɓ pepee ɗii Rakel ne Lea ge wol ah lal wo ŋgaɓ fan ahe, 5 faa nyi ra: Me kwo cok nǝn pa ɓii ka wo ɓe na matãa ya. Amma Masǝŋ pa ɓe no ne me. 6 We laŋ we tǝ ne suu ɓii ɓe, me joŋ yeɓ nyi pa ɓii ne swah suu ɓe daŋ. 7 Amma pa ɓii joŋ vǝrvǝr ne me, fer ɓǝ fan soo ɓe zahlǝŋ jemma. Amma Masǝŋ nyi fahlii nyi ko ka joŋ ɓǝɓe' wo ɓe ya. 8 Ne cok moo faako gwii maŋgahɓ ah daŋ fan soo ɓo yo, gwii daŋ a bem pǝŋgahɓɓe. Ne cok moo faako ma ɗea suu ah daŋ fan soo ɓo ye ɓe, gwii daŋ a bem ɗea suu ɗeare. 9 Masǝŋ so woo faɓal pa ɓii nyi me. 10 Ne cok yee ki gwii me kwo pǝ lomme, tǝparswak ma yee gwii ɗeara suu ɓo ɗeare, maki ah ra pǝŋgahɓɓe, maki ah ra pǝŋwǝǝre. 11 Angelos faa nyi me ne lom ahe: Yakuɓ. Me zyii: Awai. 12 Faa nyi me: Mo ɓaŋ nahnǝn ẽe tǝparswak ma yee gwii daŋ ɗeara suu ɓo ɗea ne ŋgahɓ suu tǝkine ŋwǝǝ suu ŋwǝǝre. Mor me kwo fan mai Laban mo tǝ joŋ wo ɓo daŋ ɓe. 13 Ame Masǝŋ ma Betel pǝ cok mai mo pee tǝsal ma foo ɓǝ ah gŋ mo syee nǝm tǝl ah pǝ cok ah mo haa zah nyi me gŋ. Zǝzǝ̃ǝko mo urri, mo zol gin sǝr maino, mo ge sǝr byaŋ ɓo.
14 Rakel ne Lea zyiira zah ah faa: Ru no ne fan yaŋ pa ɓuu ka ru re faɗa ne? 15 Ka tǝ kwan ru nǝn ah na za gwǝǝ ya ne? Woo ru, lea fan ne ko, so re lak ah daŋ ya ne? 16 Joŋ mai Masǝŋ mo woo gin jol pa ɓuu daŋ ma ɓuu ye ne wee ɓuuru. Fan mai Masǝŋ mo faa nyi mo daŋ mo joŋ o.
17 Yakuɓ urri, woo wee ah ne ŋwǝǝ ah daŋ tǝ njoŋnjoŋ. 18 Woo gwii ah tǝkine fan ah mai mo tai ɓo ne mai mo lwaa Mespotamia daŋ rǝk pel ka ga lwaa pah ah Isak sǝr Kanaan ne ko. 19 Laban kal ge ɓo tǝ saŋ syiŋ pǝsǝ̃ǝ ahe, Rakel kiŋ foto masǝŋ pah ah ra. 20 Yakuɓ joŋ tǝgwĩi ne Laban Arameyo mor faa nyi zye tǝ ga kal o ya. 21 Ɗuu kal ne fan ah daŋ. Ge yee el Efrat, ɓoo tǝtǝl ge fah kah waa Giliat.
Laban foo mor Yakuɓ
22 Zah'nan sai ah ge faara nyi Laban: Yakuɓ ɗuu kal ɓe. 23 So Laban woo wee pah ah foo mor ah ne ko, syeera joŋ zah'nan rǝŋ, ge daira mor ah tǝ waa Giliat. 24 Amma Masǝŋ ge wo Laban ne suŋ ne lom faa nyi ko: Mo joŋ yella ka mo joŋ ɓǝɓe' wo Yakuɓ ka.
25 Laban ge dai Yakuɓ, ge lwaa Yakuɓ pea tal mbǝro ah ɓo tǝ waare. Laban ne wee pam peara ma ɓǝǝ tǝ waa Giliat. 26 So Laban faa nyi Yakuɓ: Mo joŋ fẽe ɓii ne? Mo joŋ tǝgwĩi ne me ŋhaa mo woo wee ɓe maŋwǝǝ kal ge ne tǝgbana dǝɓ moo gbah byak zah salle. 27 Mo ɗuu pǝ muŋ mor fẽene? Mo joŋ tǝgwĩi ne me, mo faa nyi me ka me swǝ fahlii ɓo ne ɓǝ 'nyah ne lǝŋ ne yuŋ tǝkine tǝnjuŋ ya mor fẽene? 28 Mo soɓ me nyi fahlii nyi wee ɓe maŋwǝǝ ne wee ɓǝǝ ya mor fẽene? 'Manna mo joŋ fan joŋ tǝgwĩi ɓo. 29 Jol ɓe pǝswah ka joŋ faɓe' wo ɓo, amma Masǝŋ pa ɓo faa nyi me tǝsoo ne suŋ me joŋ yella ka me joŋ ɓǝɓe' wo ɓo ka. 30 Zǝzǝ̃ǝko mo tǝ ga, mor mo ne 'yah sǝr pa ɓo pǝlli. Amma mor fẽe mo kiŋ foto masǝŋ ɓe ra ne? 31 Yakuɓ zyii zah Laban faa: Me ɗuu galle, mor me lǝŋ mo ga woo wee ɓo jol ɓe. 32 Koo mo lwaa foto masǝŋ ɓo ra jol zune daŋ, mo i ko ge lalle. Mo mgbai fan ɓe nǝn za man daŋ, ka mo lwaa fan ɓo gŋ ɓe, mo ɓaŋ. Amma Yakuɓ tǝ sõone Rakel kiŋ ɓo ya.
33 Laban dan ge pǝ tal mbǝro Yakuɓ ne mǝ Lea tǝkine mǝ mǝǝ byak matǝ gwa daŋ. Amma lwaa fan ki gŋ ya. So dan ge pǝ tal mbǝro Rakel ta. 34 Amma Rakel woo foto masǝŋ mok ge mor tǝgaŋ njoŋnjoŋ, so yee kaa tǝl ahe. Laban mgbai cok pǝ tal mbǝro ah daŋ, lwaa fan ki ya. 35 Rakel faa nyi pah ahe: Dǝɓlii ɓe, mo ɓaŋ kpãh tǝ ɓǝ me ur sǝŋ pel ɓo ya ka, mor me ne zahsyiŋ ŋwǝǝre. Laban kyeɓ kẽne daŋ, amma lwaa foto masǝŋ ah ra ya.
36 Yakuɓ ɓaŋ kpãhe, bǝǝ bal ne Laban. Yakuɓ faa nyi Laban: Ɓǝɓe' ɓe ko makẽne? Faɓe' mai me joŋ ɓo ka mo foo mor ɓe ne swah a kẽne? 37 Mo mgbai faswaa ɓe daŋ, mo lwaa fan yaŋ ɓo pǝzyil faswaa ɓe ɓe ne? Ka mo rǝk fan ah ge pel wee pa ɓe ne wee pa ɓo nyeeno ka mo ŋgoŋra kiita ah kǝsyil mana. 38 Mo ẽe me kaa wo ɓo syii jemma gwa. Pǝsǝ̃ǝ ɓo ne sǝgwii ɓo daŋ sye ɓil a, koo kǝbǝr mai ara mo pǝzyil ŋgaɓ fan ɓo laŋ me re ya. 39 Mai fafyãh cok moo gbahra me ka woo ga mo ne ya me sooni, mo fii mai moo kiŋra ne com ne ma ne suŋ zah ɓe. 40 Mo ẽe ɗǝ, ne com ɓe, com cwah me, ne suŋ, cel wuu me. Nǝm laŋ ka gin tǝ nǝn ɓe ya. 41 Mo ẽe me kaa yaŋ ɓo syii jemma gwa, me joŋ yeɓ nyi mo mor wee ɓo maŋwǝǝ syii jemma tǝtǝl nai, so me pii gwii nyi mo syii yea, mo fer ɓǝ fan soo ɓe zahlǝŋ jemma. 42 Amma kǝnah Masǝŋ pa ɓe ne Masǝŋ Abraham tǝkine Masǝŋ mai Isak moo juupel wol ah mo ka ne me ya ɓe, ka mo nĩi me ɓoo ne jol kol ɓe. Amma Masǝŋ kwo gaɓ ɓe ne bone yeɓ ɓe ko lai mo tǝsoo ne suŋ ko.
Yakuɓ gbǝ zah ne Laban
43 Laban zyii zah Yakuɓ faa: Wee maŋwǝǝ rai wee ɓe yo, gwii marai gwii ɓe ye ta, fan mai mo tǝ kwan daŋ ma ɓe yo. Amma me so joŋ ɗah fẽe wo wee ɓe maŋwǝǝ tǝkine wee ɓǝǝ mo bemra ɓo ne? 44 Mo ge, na gbǝ zah kǝsyil ki, ka gbanzah ah mo yea na syedowal kǝsyil ɓe ne mo.
45 So Yakuɓ ɓaŋ tǝsal pee ge sǝŋ ka foo ɓǝ ahe. 46 Yakuɓ faa nyi wee pamme: We tai tǝsalle. Taira tǝsalle, ɓoora ɓal ah ge sǝŋ 'wõi, so rera farel tǝl ahe. 47 Laban ɗii tǝsal ah ne Jegar-Saduta, amma Yakuɓ ɗii ne Galet. 48 Laban faa: Tǝ'nah tǝsal mai ɓal ah mo ɓoo ɓii mo yea na syedowal kǝsyil ɓe ne mo. Mor ah ɗiira ne Galet. 49 So ɗiira tǝsal ah ne Mispa ta, mor faa: Ne cok na tǝ woŋ ki ɓe, Masǝŋ mo byakko kǝsyil ɓe ne mo. 50 Koo mo tǝ ga cuu syak nyi wee ɓe, wala mo tǝ ga woo ŋwǝǝ ki ka soɓ ra, koo me tǝ ɓǝ ah ya laŋ, Masǝŋ ye pa syedowal kǝsyil ɓe ne mo.
51 Laban faa nyi Yakuɓ: Tǝsal mai ɓal ah mo ɓoo ɓo tǝ ki nyeeno, so mai me pee ge sǝŋ kǝsyil ɓe ne mo ka foo ɓǝ ah nyee ta. 52 Tǝsal mai ɓal ah mo ɓoo ɓo tǝ ki syedowal o, mai ka na foo ɓǝ ah laŋ syedowal ye ta. Me ka zǝǝ tǝ ɓal ah mo ɓoo ɓo ka ga wo ɓo ya. Amo laŋ mo ka zǝǝ tǝl ah tǝkine mai na pee ɓo ka foo ɓǝ ah ka gin wo ɓe ka joŋ ɓǝɓe' ya ta. 53 Masǝŋ Abraham ne Masǝŋ Nakor mo ŋgoŋko kiita ah kǝsyil mana. So Yakuɓ haa zah ne tǝɗii Masǝŋ mai Isak moo juupel wol ahe. 54 Yakuɓ joŋ syiŋ tǝwaare, ɗii wee pah ah ka ren fanne, rera farelle, so swahra gŋ. 55 Laban pǝ̃ǝ ne zah'nan pim, zwǝ wee ah maŋwǝǝ tǝkine wee ɓǝǝ ne zahe, so ẽe ra. Fahfal ah Laban pii soo kal ge fah yaŋ ahe .