Abiija kaa goŋe
(2 KeeƁ 13:1–14:1)
1 Ne cok Jeroboam we Nebat mo kaa goŋ syii jemma tǝtǝl nama, Abiija tǝŋ kaa goŋ Yuda ne ko. 2 Kaa goŋ yaŋ Jerusalem syii sai, a ɗii mah ah ne Maaka, mǝlaŋ Absolon yo. 3 Joŋ zah faɓe' mai daŋ pah ah mo joŋ kǝpelle. Zahzyil ah ka ne Dǝɓlii pǝsãh tǝgbana mǝ pamlii David ya. 4 Amma ne daŋ laŋ, Dǝɓlii Masǝŋ ah nyi we nyi ko ka morsǝ̃ǝ ah mo vǝr ka, ka yaŋ Jerusalem laŋ mo yea yaŋ goŋe. Joŋ ɓǝ ah nai mor ɓǝ David. 5 Mor David joŋ fan ma 'nyah suu Dǝɓlii, ne zah'nan cee ah daŋ zǝǝ tǝ ɓǝ faa Dǝɓlii ya, sai ne ɓǝ Urias Hetiyo to. 6 (Amma sal no kǝsyil Rehoboam ne Jeroboam zah'nan daŋ.)
7 Tǝcoŋ ɓǝ Abiija ne yeɓ ah tǝkine ɓǝ sal ah mo ruu ne Jeroboam, ŋwǝǝ ɓo pǝ ɗerewol Ɓǝ Za Goŋ Yuda. 8 Abiija wuu, ciira ko pǝ yaŋ David. Wel ah Asa kaa goŋ pǝ cok ahe.
Asa kaa goŋe
(2 KeeƁ 15:16–16:6)
9 Ne cok Jeroboam mo kaa goŋ Israel syii jemma gwa, Asa kaa goŋ Yuda ne ko. 10 Kaa goŋ yaŋ Jerusalem syii jemma nai tǝ vaŋno, a ɗii mamlii ne Maaka , mǝlaŋ Absolon yo. 11 Asa joŋ fan ma 'nyah suu Dǝɓlii tǝgbana pamlii David mo joŋ. 12 Nĩi za ma joŋra ɓǝǝ cok joŋ syiŋ tǝgee pǝ sǝr ah ge lalle, vǝr ɓǝ masǝŋ ki mai pamlii ra mo joŋra ge lal ta. 13 Ɓaŋ yǝk gin tǝ mamlii Maaka ka mo yeako na mah goŋ ka, mor zyeɓ foto Astarte. Asa dah foto ah ge lalle, so ɓoo wii nyi pǝ el Kedron. 14 Cok ma tǝgee sǝŋ ah ra a no 'wa 'wa. Amma zahzyil Asa a ne Dǝɓlii pǝsãh pǝ zah'nan cee ah daŋ. 15 Fan nyi mai pam mo tai tǝkine mǝ ah daŋ woo ge yaŋ Masǝŋ ne ko, fan ah ye vãm solai, vãm kaŋnyeeri, tǝkine fan yeɓ masãh camcam daŋ.
Asa joŋ yella ne Benhadat
16 Sal no kǝsyil Asa ne Baasa goŋ Israel pǝ zah'nan cee ɓǝǝ daŋ. 17 Comki Baasa goŋ Israel ge ka ruu sal ne za Yuda. Vuu Rama mor ka cak za ka mo lwaara fahlii ka pǝ̃ǝ ga Yuda ka, koo ka za Yuda mo gera pǝ sǝr Israel ka ta. 18 So Asa woo vãm solai ne vãm kaŋnyeeri mai mo coŋ ɓo pǝ yaŋ Dǝɓlii ne mai mo yaŋ goŋe, nyi fan ah ra nyi za yeɓ ah ra jolle. So goŋ Asa pee ra kal ge wo Benhadat we Taberimon we Hesion goŋ sǝr Siria mai mo kaa ɓo yaŋ Damaskus, faara nyi ko: 19 Na gbǝ zah kǝsyil ki tǝgbana pa man mo gbǝra yǝk ki. Ame pee fan nyi ma vãm solai ne ma vãm kaŋnyeeri nyi mo. Amma mo syel gbanzah ɓo mo gbǝ ɓo ne Baasa goŋ Israel, ka mo soɓko me.
20 Benhadat laa ɓǝ faa goŋ Asa, so pee zaluu sal ah mor ka ga ruu sal ne yaŋ za Israel maluuri, ge re yaŋ Ijon ne Dan ne Abel-Bet-Maaka ne Kinerot tǝkine sǝr Naftali daŋ. 21 Ne cok Baasa mo laa naiko, soɓ vuu Rama, pii soo kal ge Tersa. 22 Amma goŋ Asa ɗii za Yuda daŋ, koo coŋ dǝɓ mayǝk ah laŋ ya, woora tǝsal tǝkine kpuu mai goŋ Baasa mo tǝ vuu Rama ne ko, goŋ Asa so vuu yaŋ Geba-Benyaamin ne Mispa ne ko.
23 Tǝcoŋ ɓǝ Asa ne swah ahe, tǝkine yeɓ ah mo joŋ daŋ, ŋwǝǝ ɓo pǝ ɗerewol Ɓǝ Za Goŋ Yuda. 24 Amma ne cok mo tamme, ɓal ah ra lwaa syemme. So Asa wuu, ciira ko yaŋ pamlii David. Wel ah Yusafat kaa goŋ pǝ cok ahe.
Nadaɓ kaa goŋ Israel
25 Ne cok Asa mo kaa goŋ Yuda syii gwa, Nadaɓ we Jeroboam kaa goŋ Israel ne ko. Kaa goŋ tǝ za Israel syii gwa. 26 Joŋ faɓe' wo Dǝɓlii, joŋ fan mai pah ah mo joŋ daŋ, kǝǝ za Israel danra pǝ faɓe' tǝgbana pah ah mo joŋ ta. 27 Baasa we Ahija dǝɓ ban Isakar ur ɓǝ ne ki, i ko ge lal Gibbeton pǝ sǝr Filistien. Ne cok ah ka Nadaɓ ne za Israel daŋ ryaŋra yaŋ Gibbeton ɓo mor ka renne. 28 Baasa i ko pǝ wul ka Asa goŋ Yuda kaa goŋ ɓo syii sai. So Baasa kaa goŋ pǝ cok ahe. 29 Ne cok mo kaako goŋe, ik za yaŋ Jeroboam pǝ wul belbelle, coŋ dǝɓ ma ne cee ah yaŋ Jeroboam ya, vǝr ra tǝgbana mai Dǝɓlii mo faa ɓǝ ah ne zah dǝɓ yeɓ ah Ahija ma yaŋ Silo. 30 Fan ah joŋ nai mor faɓe' mai Jeroboam mo joŋ, ne mai mo kǝǝ za Israel mo joŋni, mor ɓeɓ zahzyil ɓo nyi Dǝɓlii Masǝŋ Israel ne ko.
31 Tǝcoŋ ɓǝ Nadaɓ tǝkine yeɓ ah mo joŋ daŋ, ɓǝ ah ŋwǝǝ ɓo pǝ ɗerewol Ɓǝ Za Goŋ Israel. 32 Pǝ zah'nan cee Asa ne Baasa daŋ sal no kǝsyil ɓǝǝ cẽecẽe.
Baasa kaa goŋe
33 Ne cok Asa mo kaa goŋ Yuda syii sai, Baasa we Ahija kaa goŋ Israel yaŋ Tersa. Kaa goŋ syii jemma gwa tǝtǝl nai. 34 Joŋ faɓe' wo Dǝɓlii, ɓaŋ fahlii mai Jeroboam mo ɓaŋ, kǝǝ za Israel joŋra faɓe' na ko ta.