Kaŋ ge seŋgre kakatak ná vya ma buwal zi suwal Korinte go
1 A fareba, naa za̰ janna ya go go, ge aŋ buwal zi naa fi ne ta ya go. Naa fi ne ta fiya ge go ko naa ge dunya ma buwal zi puy, a ɓol kaŋ hir ge go mbe pe kerra to. Ago ndu a̰me ne aŋ buwal hé na bá gwale. 2 Aŋ gwan hufugi ne pala ga̰l no’a! Aŋ be wan kḭḭmi ndwara e ndu ge ne ke kaŋ hir ge go mbe no ndage uzi ne aŋ buwal zi zo to’a? 3 Mbi ɗe, duur go ne jo̰ mbi ne aŋ buwal zi to puy ɗe, amma o̰yom zi mbi ya go ne aŋ, mbi kun sarya ya kun zo ge ndu ge ne ke kaŋ hir ge go mbe no pal. 4 Dḭl ge Bageyal Jeso ne zi, swaga ge aŋ ne mbo kote ya, mbi mbo kat aŋ buwal zi o̰yom zi, dagre ne pool ge nee Bageyal Jeso ne me. 5 Ndu ge hir ge go mbe no a ɓya̰ na hon Saytan, ne da pe na ba̰ na duur uzi, go no dam ge nee Bageyal Jeso ne go, na o̰yom ba má.

6 Fare a̰me ge aŋ ba ka uware ta ne na pe to! Aŋ be kwa go jiya̰l hore cecḛ ɗage swama watɗa digi ne pet to’a? 7 Há me ta harcal ne jiya̰l hore ge puuri go, ne da pe aŋ ká swama watɗa ge giya̰l, ne jo̰ aŋ ne jiya̰l hore to, ago Kris, nee tame vya ge Paska ne a vya̰ na. 8 Go no ɗe, ke me nee vḛso be ne jiya̰l hore ge puuri, ko be ne jiya̰l hore ge ya̰l ne ge sone, amma ne katugum ma ge be jiya̰l hore ge ɗeŋger ne ge fareba.
9 Mbi njaŋge maktub hon aŋ go na kaage aŋ ɓa̰ ba̰a̰n ne naa ge ne fi ne ta ma to. 10 Mbi jan fare da ne naa ge ne fi ne ta ne dunya zum ma to, ne naa ge ene ma, ne naa ge vagal ma, ne naa ge ne ke sḭḭm mo̰r ma to. Ago mbya aŋ abe ta uzi ne dunya go. 11 Se no, fare ge mbi ne njaŋge aŋ, a be go aŋ ke ba̰a̰n ne naa ge a ne tol ta ná vya ma ɗo, a ba ka fi ne naa, ne naa ge ene ma, ne naa ge ne ke sḭḭm mo̰r ma, ne naa ge ne sal naa cecet ma, ne naa ge ne fere jiya̰l ma, ne naa ge vagal ma to, ko kaŋzam puy, aŋ za ne nama to bat. 12 A mbi kun sarya nama ge ne zum ma pal ne ɗaa? Aŋ te kun sarya nama ge ne Dok zi ma pal ne to’a? 13 Nama ge ne zum ma ɗe, Dok mbo kun sarya nama pal. Ndage me sone ne aŋ buwal zi uzi.
Néra gə́ kori-kori taa mee Eglisə
1 Dəwje d’ɔr soree d’aw ne wəg-wəg pana: Ta kaiya to mbuna sí’g, nɛ gar kaiya neelé dəw a kiŋga bèe ɓee lə njépole-magəje el. Diŋgam kára taa dené lə bɔbeeje si səa mbuna sí’g nee . 2 Tɔɓəi seḭ lé seḭ beelé tije ne rɔ sí mugugu-mugugu, ɓó seḭ no̰je ne gə meeko̰yoo ɔsje ne debee neelé mbuna sí’g ŋgərəŋ el. 3 Ma lé darɔm godo rɔ sí’g, nɛ ndiləm nai sə sí ya. Bèe ɓa m’ila ne ta dɔ diŋgam gə́ njera né togə́bè’g lé to gə́ lə ma m’isi mbuna sí’g ya. 4 Loo gə́ seḭ waje dɔ na̰ ar ndiləm nai sə sí na̰’d ləm, ar siŋgamoŋ lə Mbaidɔmbaije lə sí Jeju nai sə sí na̰’d ləm tɔ 5 ndá seḭ a kɔrje diŋgam neelé gə ri Mbaidɔmbaije Jeju kiláje ji Njekurai’g mba kar darəa tuji ne ɓó gə kar kankəmrea gə́ ka̰ ndil lé aji ne ndɔ ree lə Mbaidɔmbaije ɓəi tɔ.
6 Tɔgərɔ ya, ti gə́ seḭ tije ne rɔ sí lé to lée’g el. See seḭ gərje el wa, né gə́ ar nduji ti gə́ lam ba nɛ loo gə́ d’ila nduji’g loḭ ne ndá aree ḭ dor-dor. See seḭ gərje bèe el wa . 7 Né gə́ ar nduji ti gə́ ləw lé unje mbélje kɔ ɓó gə mba kar sí tel toje ne muru gə́ sigi mbata né gə́ ar nduji ti lé godo rɔ sí’g ŋga, mbata Kristi lé to asəna gə ŋgonbad ra Pag lə sí lé deḛ tɔlee mba̰ . 8 Bèe ndá ar sí n’raje naḭ lə sí gə muru gə́ ka̰ meenda gə kankəmta ɓó n’ra gə né gə́ ar nduji ti gə ka̰ meeyèr gə meekad lé el .
9 M’ndaŋg ta mee maktub’g ləm gə́ kédé m’ula sí m’pana: Ɔrje kura gə́ kaiya-dəwje el. 10 Yee ɓa m’pa m’wɔji ne dɔ kaiya-dəwje lai gə́ dɔ naŋg nee əsé njékəmndaje ləm, əsé gɔŋgé-ɓogoje əsé njépole-magəje lé m’pa m’wɔji ne dɔ dee-deḛ lai el, mbata ɓó lé seḭ a gə tḭje sə dee ndá a kubaje naŋg nee kya̰je. 11 Ɓasinè ɓa m’ndaŋg ta neelé mee maktub’g m’ar sí m’pana: Dəw gə́ wa rəa gə́ ŋgoko̰ sí nɛ yeḛ to kaiya-dəw əsé njekəmnda əsé njepolemagje əsé njetajikil əsé njera ɓər lə kido əsé gɔŋgé-ɓogo lé dəw gə́ togə́bè ɓa m’ula sí m’pana: Ɔrje səa kura el ləm, ji sí kara a kulaje mee ka nésɔ’g ləa el ləm tɔ. 12 See to ta ləm gə mba gaŋg rəwta dɔ deḛ gə́ nai gir loo gə́ raga wa. Deḛ gə́ d’isi kəi ɓa to ta lə sí mba gaŋg rəwta dɔ dee’g el wa. 13 Deḛ gə́ d’isi gir loo gə́ raga lé Ala ɓa a gaŋg rəwta dɔ dee’g ya. Ram-dəw gə́ si mbuna sí’g lé oreeje wɔgədɔ gə́ raga ɓa .