Koteya ge naa ge temeya ma ne Ursalima diŋ
(Tkm 15:1-29)1 Uwale, del wol para anda go̰r go, i ne Barnabas gwa̰ ya Ursalima go no, mbi wa̰ Titus ya mbi pe go no me. 2 A Dok dya̰ tene mbi ta ne e mbi gwan’a Ursalima go no. Koteya go, mbi wa̰ naa ga̰l fare ge kwaɗa ge mbi ne oy na pehir ge ɗogle ma ta pe. Ne da pe, na kaage so ba̰reya ge mbi ne ge dḛ zaŋgal, ko ge ma̰ ge na jya baŋ to. 3 Amma Titus na ge ne mbo ya mbi pe go, ne jo̰ a Grek ne puy ɗe, a be ke na ne pool go na vya̰ ba̰y to. 4 Ne ná vya ge hale ma pe, nama ge a ne pwa ta ya i buwal zi ma, ndwara ban i be ge kat suli ge Kris Jeso zi, a ɓyare gwan i mo̰r ge eya ne zi. 5 I be vin gwan ne i pala nama pe se go ŋgeɗo to bat, ne da pe fareba ge fare ge kwaɗa ne ka aŋ buwal zi.
6 Amma ne nama ge a ne ndil nama go nama naa ga̰l ma ta, be pá mbi ne ga̰l ge nama ne zi to. Dok vare naa dasana ma to. Naa ga̰l mbe ma be e dṵṵl a̰me mbi pal to. 7 Amma a kwa go, Dok tá mbi ne ndwara oy fare ge kwaɗa naa ge be vyan ba̰y to ma ta, dimma ne tá Bitrus ndwara oy fare ge kwaɗa naa ge vyan ba̰y ma ta go. 8 Ago na ge ne ke temel Bitrus zi ndwara teme na ne naa ge vyan ba̰y ma pe, a na ke temel ne mbi zi ne uwale, ndwara teme mbi naa ge be vyan ba̰y to ma ta. 9 Swaga ge a ne kwa bobo ge Dok ne ho̰ mbi na, swaga mbe go, Yakub, Kefas, ne Yohanna, nama ge a ne ndi nama go nama naa ge mbyale ɓase ge Dok ne ma ne ma, a san i ne Barnabas wak ndwara ŋgay go i ne bama dagre, i ɗe, i mbo pehir ge ɗogle ma ta, nama sḛ ma ba mbo naa ge vyan ba̰y ma ta me. 10 Ɗeŋgo, a go i dwa ne a̰se ma, no a kaŋ ge mbi ne ka á tene kerra ne.
Bulus gage Bitrus ge suwal Antiyokus go
11 Amma swaga ge Kefas ne mbo ya suwal Antiyokus go, mbi gage na ne fare na wak zi, ne da pe, ke ya̰l. 12 Ago swaga ge naa ge Yakub ne teme nama ya ma gale ne be mbo ya, ka zam kaŋzam poseya ne pehir ge ɗogle ma. Amma swaga ge a ne mbo ya, ka kan na pala, gá abe tene uzi no, ne da pe ka sya naa ge vyan ba̰y ma vo. 13 Yuda ge may ma wat na mbuɗiya mbe zi, a e Barnabas ɗiŋ wat mbuɗiya mbe zi me. 14 Amma swaga ge mbi ne kwa go a mbo ne dosol ge fareba ge fare ge kwaɗa ne pal to ɗe, mbi jan Kefas naa ndwara go pet go: «Mo ge Yuda, kadɗa mo ke mborra dimma ne pehir ge ɗogle ma go, be ne Yuda ma go to ɗe, mo é pehir ge ɗogle ma ne pool saŋge Yuda gyana ɗaa?»

15 I ɗe, i Yuda ma ne ne tolla ge i ne ya day! I be pehir ge ɗogle ma, naa ge ke sone ma ne to. 16 Amma i da ne kwarra go ndu dasana hat dosol da ne kerra ge na ne eya pal pe to, amma ne hon fareba Jeso Kris ta pe ɗeŋgo. I sḛ ma i ho̰ fareba Kris Jeso zi, ne da pe i há dosol ne fareba honna Kris ta pe no. Ndu a̰me ne pool hat dosol ne mborra ge na ne eya pal pe to bat. 17 Kadɗa i ɓyare hat ta dosol Kris zi ɗe, ŋgay go, i sḛ ma naa ge sone ma ne dimma ne pehir ge ɗogle ma go me. No a go Kris ke temel ge sone ne ɗaa? A go to bat. 18 Ago kadɗa mbi sin kaŋ ge mbi ne gu na se digi ɗe, no ŋgay go mbi ndu ge ya̰l ne. 19 Ago, ne eya go ɗe, mbi su sú ne eya go, ne da pe mbi ka ne ndwara ne Dok pe. A pé mbi dagre ne Kris. 20 A be mbi ka ne ndwara ne to, a Kris ne ndwara ne mbi zi ne. Katɗa ge mbi ne ma̰ no duur zi, mbi ka ya hon fareba ge Dok vya ne zi, na ge na laar ne wa̰ mbi, ge ne ya̰ tene suya ne mbi pe. 21 Mbi kuri kwa a̰se ge Dok ne uzi to. Ago kadɗa a eya hat naa dosol ne ɗe, Kris su baŋ yak.
Pool iŋga njékaḭkulaje Jerusalem
1 Ləb dɔg-giree-sɔ gogo ndá m’tel gə Barnabas na̰’d m’aw səa Jerusalem, m’ɔr Titə m’aree aw səm na̰’d tɔ . 2 Ta gə́ kəm inja dɔ’g lé ɓa ma m’aw ne gə mbəa ya. Ma m’ɔr gin Tagə́maji gə́ ma m’ila mberee mbuna njépole-magəje’g m’ar dee d’oo ya nɛ m’ɔr ginee m’ar deḛ gə́ to gə́ njékɔrno̰ deeje loo gə́ d’isi gə kar dee ba gə mba kar ŋgwɔdkaḭ ləm gə́ m’aḭ lé a tel to né gə́ gə mḭdé ba el. 3 Nɛ Titə gə́ to njeboalookaw ləm gə́ to Grek lé d’ɔsee mba karee inja tamɔdee lé el. 4 Ta neelé oso mbata lə njé gə́ na̰je gə́ d’wa rɔ dee gə́ ŋgako̰ síje nɛ deḛ to gə́ njéhulaije gə́ d’andə mbuna sí’g gə ŋgəḭ ɓa, mba ŋgəḭ sí koo ŋgonkoji gə́ Jeju ɔm sí ne ta lé, yee ɓa deḛ ra gə mba kwa sí ne gə́ ɓər gogo ɓəi tɔ. 5 Jeḛ j’ya̰ loo gə́ ɓəl bèe kára kara j’ar dee el ɓó gə mba kar Tagə́maji gə́ to kankəmta lé to ne njaŋg mbuna sí’g ya.
6 Deḛ gə́ to gə́ njékɔrno̰ deeje lé lé deḛ to gə́ ban-ban kédé lé ma m’ɔr ne kəm dee el: mbata Ala lé ɔr kəm dəw kára kara el tɔ, deḛ gə́ to gə́ njékɔrno̰ deeje lé kara d’ila ta kára gə́ raŋg dɔm’g gə mbəa el tɔ . 7 Ta gə́ kɔl ɓa nee ya: loo gə́ deḛ d’oo to gə́ d’ɔm Tagə́maji lé jim’g mbata lə deḛ gə́ to gə́ njékḭja tamɔd deeje el to gə́ d’ɔm taree ji Piɛrə’g mbata lə deḛ gə́ d’inja tamɔd deeje mba̰ lé 8 mbata yeḛ gə́ ɔr Piɛrə undá gə́ njekaḭkula lə njékḭja tamɔd deeje lé yeḛ nja ɓa ɔrm-ma undam gə́ njekaḭkula lə njépole-magəje tɔ. 9 Bèe ɓa loo gə́ deḛ d’oo noji gə́ d’wa səm lé ndá Jak gə Képas gə Ja̰ d’oo dee gə́ ŋgaw dan Eglisə lé d’wa jikɔl síjeḛ gə Barnabas d’ɔm sí ne sə dee na̰’d mba kar síjeḛ j’aw gə́ ɓee lə njépole-magəje nɛ deḛ lé d’a kaw gə́ ɓee lə njékḭja tamɔd deeje tɔ. 10 Ta kára ba gə́ d’ula sí lé to mba kar sí j’ar meḛ sí olé dɔ njéndooje’g j’oo ne kəmtondoo lə dee, yee ɓa m’ɔs rɔm ɓad gə mba ra ya.
11 Loo gə́ Képas ree Antiɔs ndá ma m’aw səa gə ta m’pa ne səa kəmee’g ya mbata né gə́ yeḛ ra lé kəm ra el ya. 12 Tɔgərɔ ya, loo gə́ dəwje gə́ Jak ula dee lé ree el ɓəi ndá Képas si ta nésɔ’g gə njépole-magəje na̰’d, nɛ loo gə́ deḛ ree mba̰ ndá yeḛ sa rəa rəw mbata yeḛ ɓəl kəm njékḭja tamɔd deeje lé. 13 Jibje gə́ raŋg kara deḛ d’ɔm səa na̰’d saŋg rəw gə mba pəl meḛ dəwje gə ta hulaije lə dee saar ar Barnabas kara tel rəa sə dee na̰’d tɔ. 14 Loo gə́ ma m’oo to gə́ deḛ njaa dana gə goo kankəmta lə Tagə́maji lé el ndá ma m’ula Képas kəm dee’g lai m’pana: Ɓó lé i to gə́ Jib ɓa nérai to gə goo ka̰ njépole-magəje ɓó to gə goo ka̰ Jibje el ndá ŋga, see gelee ban ɓa i ɔs njépole-magəje mba kar dee tel rɔ dee gə́ Jib tɔɓəi wa.
15 Jeḛ lé jeḛ n’to Jibje gə́ kojikəikɔl ya ɓó jeḛ n’to gə́ njékaiyaje ɓa mbuna njépole-magəje’g el. 16 Nɛ jeḛ n’gər gao, meekun gə́ dəw a kɔm ne mée dɔ Jeju Kristi’g lé ɓa yeḛ a tel ne njemeekarabasur ɓó to néra gə́ dəw a ra gin godndu’g lé el. Jeḛ kara jeḛ j’ɔm meḛ sí dɔ Jeju Kristi’g mba kar mbɔl dɔ meekun gə́ jeḛ j’ɔm ne meḛ sí dɔ gə Jeju Kristi’g lé ɓa j’a to ne njémeekarabasurje ya tɔ ɓó gə goo néra gə́ gin godndu lé el, mbata néra gə́ gin godndu’g lé a kar dəw kára kara to ne njemeekarabasur pai godo . 17 Nɛ loo gə́ jeḛ n’saŋg loo mba kar Kristi ɓa tel sí gə́ njémeekarabasurje lé ɓó lé deḛ d’iŋga sí gə́ njékaiyaje tɔ ndá ŋga see Kristi lé a to ne njekilamber ta kaiya wa. Wah! bèe el. 18 Mbata ɓó lé ma m’tel m’gɔl néje gə́ ma m’tuji dee kédé lé ndá ma m’wa rɔm gə́ njekalta ya, 19 mbata mbɔl dɔ godndu lé ɓa m’to ne yoo-dəw ginee’g mba karm m’tel m’isi kəmba mbata lə Ala lé. 20 Ma m’ɗar rɔm gə Kristi na̰’d, ɓó lé m’isi kəmba ndá kara to ma el ŋga, nɛ Kristi ɓa si kəmba məəm’g, ɓó lé m’isi kəmba gə darɔm ɓasinè ndá kara meekun gə́ m’un m’ar Ŋgon-Ala lé ɓa m’isi ne kəmba. Yeḛ nja ɓa undam dan kəmee’g, ya̰ rəa ar yoo mbata ləm tɔ. 21 Noji lə Ala lé ma m’ɔs rəw el mbata ɓó lé mbɔl dɔ godndu lé ɓa dəw a to gə́ njemeekarabasur ndá kwəi gə́ Kristi wəi lé to né gə́ mḭdé ba ya.