Ɓol ta ge Jeso ma ne Nikodemu ne
Fete de Noel
jesus-film-pic-1crucifixion
1 Ndu a̰me ɗu ka Farisi ma buwal zi, na dḭl Nikodemu, a Yuda ma ga̰l a̰me ne. 2 Mbo ya Jeso ta ɗaal zi, jan na go: «Rabbi, i kwa kwa go mo bage hateya ne, mo mbo da ne Dok ta ya. Ago ndu ge ke kaŋ ŋgayya ge mo ne ke nama mbe ma no to, kadɗa Dok poseya ne na to.» 3 Jeso gwan ne na janna go: «Fareba, fareba, mbi jan mo: Kadɗa ndu be tol tolla ge giya̰l to, na sḛ ne pool kwa muluk ge Dok ne to bat.» 4 Nikodemu jan na go: «Ndu ge ne hatɗa sabar ke gyana ɗo ba gwan tol giya̰l ɗaa? Gwan na ná laar zi ɗo, ba gwan tol ya se ɗogle ɗaa?» 5 Jeso gwan ne na janna go: «Fareba, fareba, mbi jan mo: Kadɗa ndu be tol tolla ne mam ma ne O̰yom ta to, na sḛ ne pool ge wat muluk ge Dok ne zi to bat. 6 Kaŋ ge ne tó ne duur zi, a duur, kaŋ ge ne tó ne O̰yom zi, a o̰yom. 7 Ke ajab ne mbi ne jya̰ mo go, na kwaɗa aŋ tó tolla ge giya̰l to. 8 Saam kwal mbo swaga ge na ne ɓyare go, mo za̰ na pul, amma mo kwa swaga ge ne ɗage ne ya, ko swaga ge ne mbo go to. Ndu ge ne tol ne O̰yom zi go no me.» 9 Nikodemu jan na go: «Ke go mbe ma̰ gyana ɗaa?» 10 Jeso gwan ne na janna go: «Mo Israyela ma bage hateya ne, mo kwa fare mbe ma no to’a? 11 Fareba, fareba, mbi jan mo: I jan fare ge i ne kwa, i ke sayda kaŋ ge i ne kwa pal, amma aŋ vin sayda ge i ne to. 12 Kadɗa aŋ hon fareba ge kaŋ ge mbi ne jan aŋ ge ne dunya zi ma pal to ɗe, ma̰ kadɗa mbi jya̰ aŋ kaŋ ge ne digi zi ya ma ɗe, aŋ ma̰ hon fareba gyana ɗaa? 13 Ndu a̰me be mbo digi zi ya to, a Vya ge ndu ne ɗeŋgo, na ge ne ka̰ na koo ne digi ya se. 14 Dimma ne Musa ne gabe bom digi ful pul zi go, a mbo gabe Vya ge ndu ne digi go no me . 15 Ne da pe, ndu ge daage pet ge ne hon fareba ya na ta, na ɓó ndwara ge ɗiŋnedin. 16 Ago Dok laar wa̰ dunya ge be to ho̰ na vya ge ɗu kikit ya no, ne da pe ndu ge daage pet ge ne hon fareba ya na ta na ɓa̰ uzi to, amma na ɓo ndwara ge ɗiŋnedin. 17 Ago Dok be teme na vya ya dunya zi na kṵ sarya dunya pal to, amma ne na ta, dunya ɓo máya. 18 Bage ne hon fareba na ta, a kun sarya na pal to, amma bage ne ho̰ fareba to, a kun sarya ya kun na pal zo, ne da pe be hon fareba dḭl ge vya ge ɗu kikit ge Dok ne zi to. 19 Ndi sarya kunna no ɗaŋ: kwaya̰l mbo ya dunya zi, amma naa dasana ma laar wan tṵ waɗe kwaya̰l, ne da pe nama kaŋ kerra ma sone. 20 Ago ndu ge daage pet ge ne dwage sone kerra kwane kwaya̰l kwane, na sḛ mbo ya kwaya̰l go to, ne da pe na kaŋ kerra ge sone ma pe bḛ zum to. 21 Amma ndu ge ne ke mborra fareba zi mbo ya kwaya̰l go, ne da pe a kwa kwaya̰l go waŋ go na kaŋ kerra mbo laar ɓyareya ge Dok ne pal.»
Sayda ge Yohanna bage ke naa baptisma ne Jeso pal
22 Go̰r kaŋ mbe ma no go, Jeso ma ne na naa ge ame hateya ma mbo suwal Yahudiya ya. A gá katɗa swaga mbe go, ka ke naa baptisma. 23 Yohanna ka ke naa baptisma ge Enon se, na ge ne Salim ziyar go gwa, ne da pe mam ka gḛ swaga mbe go. Naa ka mbo ya na ta ke baptisma. 24 Swaga mbe go, a gale ne be dol Yohanna daŋgay zi .
25 Gaage ɗage digi ge naa ge ame hateya ge Yohanna ne ma ne Yuda a̰me buwal zi ge fare ge hat ta harcal pal. 26 A mbo ya Yohanna ta, a jan na go: «Rabbi, ndu ge aŋ ne na ne ka maŋgaɗam Urdun le may ya, na ge mo ne ke sayda na pal mbe, ndi ne ke naa baptisma ne ya go no, naa pet a mbo ne go na ta ya.» 27 Yohanna gwan ne nama janna go: «Ndu ne pool ge ɓol a̰me to, kadɗa a be hon na na da ne digi zi ya to. 28 Aŋ sḛ ma, aŋ za̰ mbi janna go: ‹Mbi be Kris ne to, amma a teme mbi ya na ndwara zḛ baŋ .› 29 Ndu ge ne gwale giya̰l a gwale giya̰l obe, amma gwale giya̰l obe kondore kat na ziyar go, ka za̰ na, na sḛ ka ke tuli ne na ne za̰ gwale giya̰l obe ka̰l pe. Laar saal mbe no a ge mbi ne, se no a wiya tap. 30 A kwaɗa go na do̰ zḛ, mbi me, mbi dage.
31 Ndu ge ne mbo ne digi ya, ya naa pala digi pet, ndu ge ne suwar se, na sḛ ge suwar ne, jan fare ge ne suwar se. Ndu ge ne mbo ne digi ya, [ya naa pala digi pet] . 32 Ke sayda kaŋ ge na ne kwa ne kaŋ ge na ne za̰ pal, amma ndu a̰me ge vin na sayda mbe to. 33 Ndu ge ne vin na sayda, vin go Dok fareba. 34 Ndu ge Dok ne teme na ya, jan fare ge Dok ne, ago Dok hon na O̰yom be ŋgayya. 35 Bá laar wa̰ vya, ho̰ kaŋ ma pet ya na tok go. 36 Ndu ge ne hon fareba Vya ta da ne ndwara ge ɗiŋnedin, ndu ge ne gwan ne na pala vya pe se to mbo ɓol ndwara to bat, amma pore ge Dok ne ya na pal.»
Nikodem aw rɔ Jeju’g lé
1 Dəw kára mbuna Parisiḛje ria lə Nikodem lé to mbai lə Jibje. 2 Yeḛ aw rɔ Jeju loondul’g ulá pana: Mbai, jeḛ n’gər gao i lé to gə́ dəw gə́ njendoo dəwje né gə́ ḭ rɔ Ala’g, mbata némɔrije gə́ i ra lé ɓó lé dəw gə́ Ala nai səa el ndá a kaskəm ra to gə́ i ra el.
3 Jeju tel ilá keneŋ pana: Ma m’ulai təsərə, ɓó lé dəw a tel kar dee d’ojee gogo sigi el ndá yeḛ a koo ɓeeko̰ lə Ala lé gə kəmee el.
4 Nikodem tel dəjee pana: See dəw ɓuga mba̰ ndá d’a tel kojee gogo sigi to gə́ ban tɔɓəi wa. See yeḛ a kaskəm tel kuru meḛ kea̰je’g karee ojee gogo ɓəi wa.
5 Jeju tel ilá keneŋ pana: Ma m’ulai təsərə ya, ɓó lé mán gə ndil to gə́ gin koji dəw el ndá yeḛ a kaskəm kula dəa ɓeeko̰’g lə Ala wɔr el. 6 Né gə́ darɔ oji lé to gə́ darɔ ya, nɛ né gə́ ndil oji lé to ndil ya tɔ. 7 Bèe ndá ar kaari ndəb dɔ né gə́ ma m’ulai’g lé el, mbata ma m’ulai m’pana: Lé riri kara koji gə́ sigi ɓa gə kuma̰ kandə ɓee lə Ala ya. 8 Lel ula gə loo-loo to gə́ mée wɔji ndá keaa gə́ ɓar ɓa i oo, nɛ i gər loo kḭyee əsé loo-kabee el. Dəw gə́ ndil ojee lé kara kea̰ to togə́bè tɔ.
9 Nikodem tel dəjee pana: Né neelé loo rəa a to gə́ ban ɓa bèe wa.
10 Jeju tel ilá keneŋ pana: See i gə́ njendoo Israɛlje né lé ya, see ta nee dumi ari gər ginee el wa. 11 Ma m’ulai təsərə, jeḛ j’ɔr gin né gə́ jeḛ j’oo njai ləm, jeḛ j’ɔr goo né gə́ jeḛ j’oo gə kəm sí ləm tɔ, nɛ seḭ taaje ta lə sí el. 12 Ɓó lé ma m’ula sí ta néje gə́ dɔ naŋg nee, nɛ seḭ taaje ta ləm el ndá ŋga see loo gə́ m’a pata néje gə́ dara lé see a taaje ta ləm loo gə́ ra’g ɓəi wa. 13 Dəw kára ḭ naŋg nee aw dara el ɓəi, nɛ yeḛ gə́ ḭ dara ree dɔ naŋg neelé to Ŋgon-dəw gə́ si dara ya. 14 To gə́ Moyis léḛ lar gə́ kas ndaji ne li ɓəree tar dɔdilaloo’g, togə́bè ɓa lé riri kara d’a ɓər Ŋgon-dəw tar 15 gə mba kar nana ɓa gə́ ɔm mée dəa’g ndá a si ne gə kəməgə́ gə no̰ lé. 16 Ala ndigi dəwje lai-lai dɔ naŋg nee, unda dee dan kəmee’g ɓa un Ŋgonee gə́ gəd-gəd kára ba ulá ar dee mba kar nana ɓa gə́ ɔm mée dəa’g ndá a si gə kəməgə́ gə no̰ lé ɓó a kudu nda̰ el. 17 Tɔgərɔ ya, Ala ula Ŋgonee dɔ naŋg nee gə mba karee ɔr kəm ta lə dəwje el nɛ yeḛ ulá mba kar mbɔl dəa ɓa d’aji ne. 18 Dəw gə́ rara ɓa gə́ unda mée dəa’g ndá ta wa dəa el, nɛ nana ɓa gə́ ɔm mée dəa’g el ndá ta wa dəa mba̰ mbata yeḛ unda mée dɔ ri Ŋgon-Ala gə́ gəd-gəd gə́ kára ba kiao lé el. 19 Ta gə́ wa dɔ dəwje lé ɓa nee: mbata lookàr ree naŋg nee mba̰ nɛ deḛ ndigi loondul unda lookàr mbata néra dee to majel. 20 Mbata nana ɓa gə́ ra majel ndá yeḛ to njekḛji lookàr gə́ kḛji ya, yeḛ mbad ree lookàr’g lé saar, nà banelə nérea a kinja gə́ raga. 21 Nɛ yeḛ gə́ nérea wa bua kankəmta lé ndá yeḛ ree lookàr’g ya mba kar nérea kinja gə́ raga mba kar dee d’oo mbata yeḛ ra né gə goo siŋgamoŋ lə Ala ya.
Ta gə́ wɔji dɔ Ja̰ Njera-batɛm deḛ gə Jeju lé
22 Gée gə́ gogo, Jeju gə njékwakiláje d’aw dɔ naŋg gə́ Jude. Yeḛ si sə dee keneŋ ra dəwje batɛm. 23 Ja̰ kara si ra dəwje batɛm Eno̰ mbɔr Salim’g tɔ mbata lée neelé mán to keneŋ yaa̰. Yee ɓa dəwje d’aw keneŋ gə mba karee ra dee batɛm. 24 Mbata d’wa Ja̰ daŋgai el ɓəi .
25 Yen ŋga njékwakila Ja̰je maḭ gə Jib kára bèe dɔ ta togo won néje’g. 26 Deḛ ree d’iŋga Ja̰ d’ulá pana: Mbai, dəw gə́ si səi tura gir baa gə́ Jurdɛ̰’g gə́ i ɔr ta ləa kédé lé aa oo, yeḛ ra dəwje batɛm ar dəwje lai d’aw rəa’g.
27 Ja̰ ila dee keneŋ pana: Né gə́ dara ya ar dəw ɓa a kiŋga ɓó dəw a kiŋga né gə dɔrea el. 28 Seḭ nja seḭ ooje goo ta ləm loo gə́ m’pana: Ma m’to Kristi el nɛ d’ulam nea̰’g gə kula lé . 29 Dəw gə́ njedené-sigi, deḛ gə dené ləa d’wa boa gə na̰, nɛ baokura lə njedené-sigi gə́ aar keneŋ oo ndu sor ləa ndá rəa lelee yaa̰ mbata ndu sor gə́ yeḛ oo lé. Togə́bè rɔlel ləm-ma kara ɔr jol-jol tɔ. 30 Karee-yeḛ nja kila rəa kɔd lé gə́ kumá̰ nɛ ma ɓa m’a koso kas. 31 Yeḛ gə́ ḭ tar ree lé ur dɔ dəwje’g lai ya, yeḛ gə́ dɔ naŋg nee lé to ka̰ naŋg nee ləm, yeḛ pata néje gə́ wɔji dɔ naŋg nee ləm tɔ. Nɛ yeḛ gə́ ḭ dara ree lé ur dɔ dee’g lai ya. 32 Yeḛ ɔr goo né gə́ yeḛ oo gə kəmee gə mbia nɛ dəw kára kara taa ta ləa el. 33 Yeḛ gə́ taa ta ləa mba̰ ndá yeḛ ɔr goo taree gəd pana: Ala lé pa kankəmta ya, 34 mbata yeḛ gə́ Ala ulá lé tapa Ala lé ɓa yeḛ pa mbata Ala lé aree Ndilee gə́ kar ɓó wɔji el. 35 Bɔ-dəwje lé unda Ŋgonee dan kəmee’g ɓa mbo̰ ne néje lai ɔm jia’g . 36 Yeḛ gə́ ɔm mée dɔ Ŋgonee’g lé si gə kəməgə́ gə no̰ lé mba̰, yeḛ gə́ mbad kɔm mée dɔ Ŋgonee’g saar lé a koo loo gə́ a kisi gə kəmə lé gə kəmee el nɛ oŋg lə Ala nai dəa’g ya.