Yesu ye fahlii ma ga wo Masǝŋ

1 Yesu faa nyi ra: We swaa ɓǝ ki ka, we nyiŋ Masǝŋ, we nyiŋ me ta. 2 Cok kal no yaŋ Pa ɓe pǝlli, me ga zyeɓ cok kal nyi we gŋ. Kǝnah cok kal mo kǝka ɓe, me ka faa nyi we ya. 3 Fahfal me ge zyeɓ cok kal nyi we ɓe, me pii soo gin woo we ga wo ɓe ne ko, mor ka cok mai me gŋ we ge yea gŋ ta. 4 We tǝ fahlii ga cok mai me tǝ ga gŋ ta.
5 Tomas faa nyi ko: Dǝɓlii, ru ka tǝ cok mai mo tǝ ga gŋ ya, ru gak tǝ fahlii ah ɗǝne? 6 Yesu zyii faa nyi ko: Ame fahlii, ame goŋga, ame cee. Dǝɓ ka gak ga wo Pa ɓe ya, sai ka a ne me. 7 We tǝ kǝnah me ɓe, ka we tǝ Pa ɓe ɓe ta. Daga zǝzǝ̃ǝko we tǝ ko gur ɓe, we kwo ko ɓe.
8 Filip faa nyi ko: Dǝɓlii, mo cuu Pa ɓo nyi ru ka daŋ ɓe. 9 Yesu faa nyi ko: Ame ne we daga ɓaaɓe Filip, mo tǝ me ya ŋhaa zǝzǝ̃ǝ ba? Dǝɓ mo kwo me ɓe, ka kwo Pa ɓe ɓe ta. Mor fẽe mo so faa mo cuu Pa ɓo nyi ru ne? 10 Mo nyiŋ sõone me pǝzyil Pa ɓe, Pa ɓe pǝzyil ɓe ya ne? Ɓǝ mai me tǝ faa nyi we daŋ ɓǝ ɓe ye ka, Pa ɓe mo pǝzyil ɓe ako ye tǝ joŋ yeɓ ahe. 11 Ne cok me tǝ faa me no pǝzyil Pa ɓe, Pa ɓe no pǝzyil ɓe, we nyiŋ ɓǝ ahe. Mo ka nai ya ɓe, ka we nyiŋ mor yeɓ mai me tǝ joŋni. 12 Goŋga me faa nyi we, dǝɓ mo nyiŋ me ɓe, a ga joŋ yeɓ mai daŋ me tǝ joŋni, a ga joŋ pǝ'man kal maiko, mor me tǝ ga wo Pa ɓe. 13 Fan makẽne daŋ we fii pǝ tǝɗii ɓe ɓe, me ga joŋ, mor ka za mo kwora yǝk Pam gin wo Welle. 14 We fii fan pǝ tǝɗii ɓe ɓe, me ga joŋ fan ahe.
Yesu faa zye ga pee Tǝ'yak Matǝdaŋdaŋ ge
15 We tǝ 'yah me ɓe, we ga syee mor ɓǝ lai ɓe. 16 Me ga fii Pa ɓe ka mo peeko Dǝɓ ki ge ka gbah jol ɓiiri: Tǝ'yak Matǝgoŋga yo, mor ka mo kaako ne we galii. 17 Za sǝr ka gak nyiŋra ko ya, mor ka gak kwora ko ya, ka tǝra ko ya ta. Amma awe, we tǝ ko ɓe, mor kaa ɓo ne we, a no pǝzyil ɓiiri.
18 Me ka soɓ we syak ɓii ya, me ga pii soo ge wo ɓii faɗa. 19 Cok coŋ ɓo biŋ nai sye, za sǝr ka ga kwora me yao, amma ma ɓii we ga kwo me. Mor ame ne cee, awe laŋ we ga yea ne cee ta. 20 Zah'nan ah mo ge ɓe, we ga tǝ, me no pǝzyil Pa ɓe, awe pǝzyil ɓe, ame laŋ me pǝzyil ɓiiri.
21 Koo zune mo gbǝ ɓǝ lai ɓe mo so tǝ syee mor ah ta ɓe, ka dǝɓ ah tǝ 'yah me, Pa ɓe 'yah dǝɓ mai mo tǝ 'yah me, ame laŋ me ga 'yah dǝɓ ah ta, me ga cuu suu ɓe nyi ko. 22 Yudas - ma Iskariot ye ka - faa nyi ko: Dǝɓlii, mor fẽe mo ga cuu suu ɓo nyi ru to mo ka cuu nyi za sǝr a ne? 23 Yesu zyii faa nyi ko: Dǝɓ mo tǝ 'yah me ɓe, a syee mor ɓǝ mai me tǝ faa ta, Pa ɓe ga 'yah dǝɓ ahe, Pa ɓe ne me ru ga wo dǝɓ ah ru kaa ne ki. 24 Dǝɓ mo ka tǝ 'yah me ya ɓe, ka syee mor ɓǝ faa ɓe ya. Ɓǝ mai we tǝ laa me tǝ faani, ɓǝ ɓe ye ka, amma ɓǝ ah gee wo Pa ɓe mai mo pee me ge.
25 Me faa ɓǝ mai nyi we ne cok me no ne we ba. 26 Dǝɓ mai mo ga gbah jol ɓii ako ye Tǝ'yak Matǝdaŋdaŋ mai Pa ɓe mo ga pee ge pǝ tǝɗii ɓe, a ga cuu fan daŋ nyi we, a ga joŋ we jin foo ɓǝ mai me faa nyi we daŋ.

27 Me tǝ soɓ jam nyi we, jam ɓe ye me tǝ nyi nyi we, me ka tǝ nyi nyi we tǝgbana za sǝr moo nyira ya. We swaa ɓǝ ki ka, gal mo re we ka ta. 28 We laa me faa nyi we me ga kalle, amma me ga pii soo ge wo ɓii ba. We tǝ 'yah me ɓe, we ga laa pǝ'nyah ne ɓǝ mai me tǝ ga wo Pa ɓe, mor Pa ɓe pǝyǝk kal me ɓe. 29 Zǝzǝ̃ǝko me faa ɓǝ ah nyi we kǝpel ka fan ah joŋ ya ba, mor ka fan ah mo ge tǝ joŋ ɓe, we nyiŋ. 30 Me ka faa ɓǝ ne we pǝlli yao, mor goŋ sǝr mai tǝ ginni. Amma ka ne swah tǝ ɓe ya. 31 Amma mor ka za sǝr mo tǝra: me tǝ 'yah Pa ɓe, me joŋ fan mai mo cuuko nyi me.
We ur gin nyee na gyo. Jol kpuu vin
Jeju to rəw gə́ aw gə́ rɔ Bɔbee’g lé
1 Maji kar meḛ sí pélé wəs-wəs dɔ rɔ sí’g el. Ɔmje meḛ sí dɔ Ala’g lé ləm, ɔmje meḛ sí dɔm-ma’g ləm tɔ. 2 Mee kəi lə Bɔm lé loo-sije to keneŋ rəg-rəg. Ɓó lé to togə́bè el ndá m’a kula sí kédé woḭ ya. Ma m’isi m’aw gə mba gɔl loo mbata lə sí ya. 3 Tɔɓəi loo gə́ m’aw gə m’gɔl loo lə sí lé mba̰ ndá m’a tel ree gə mba kodo sí kém’g mba kar loo gə́ m’a si keneŋ lé seḭje kara a sije səm keneŋ na̰’d tɔ. 4 Loo gə́ m’isi m’aw gə́ keneŋ lé seḭ gərje lé gao ləm, seḭ gərje rəbee gao ləm tɔ.
5 Tomas dəjee pana: Mbaidɔmbaije, loo gə́ i si aw gə́ keneŋ lé jeḛ n’gər lée el, see j’a kaskəm gər rəbee to gə́ banwa.
6 Jeju ilá’g pana: Ma nja m’to gə́ rəw lé ləm, gə kankəmta lé ləma, gə kəmə lé ləm tɔ. Lé dəw gə́ rara ɓa ree gə rəw gə́ rɔm’g el kara yeḛ a teḛ rɔ Bɔm’g el tɔ. 7 Ɓó lé seḭ gərmje ndá seḭ a gərje Bɔm nja tɔ. Un kudee ɓasinè lé seḭ gəreeje mba̰ ləm, seḭ éeje mba̰ ləm tɔ.
8 Pilibə ulá pana: Mbaidɔmbaije, tɔji sí Bɔ-dəwje lé ar sí j’ée, bèe ɓa meḛ sí a koso ne naŋg po̰.
9 Jeju ilá keneŋ pana: Ma m’isi sə sí ləw-ləw ba nee ya Pilibə, see i gərm el wa. Yeḛ gə́ oom-ma ndá oo Bɔm ya tɔ, nɛ see ban ɓa i ulam pana: M’tɔji sí Bɔ-dəwje lé ɓəi wa. 10 Ta gə́ ma m’pa m’pana: Ma lé m’to gə́ Ŋgon mee Bɔ-dəwje ya ar Bɔ-dəwje lé kara to məəm’g to lé see i ɔm məəi dɔ’g el wa. Ta gə́ ma m’ulá sí lé m’ḭ ne məəm’g el. Bɔ-dəwje gə́ si məəm’g lé nja ɓa gə́ njera néeje. 11 Maji kar sí ɔmje meḛ sí dɔ ta’g ləm, ma m’to gə́ Ŋgon mee Bɔ-dəwje ləm, Bɔ-dəwje lé kara si məəm’g ya ləm tɔ, lé riri kara ɔmje meḛ sí dɔm’g gə mba néramje gə́ seḭ ooje lé ya.
12 Ma m’ula sí təsərə, yeḛ gə́ ɔm mée dɔm’g ndá néraje gə́ m’ra lé yeḛ a ra nja tɔ. Néraje gə́ ur dɔ njé gə́ nee kara yeḛ a ra ya tɔ mbata m’isi m’aw gə́ rɔ Bɔ-dəwje’g lé. 13 Né gə́ rara gə́ seḭ a kwɔiyeeje gə rim ndá m’a ra née ya mba kar Bɔ-dəwje lé iŋga ne rɔnduba rɔ Ŋgon’g. 14 Né gə́ ban-ban ɓa lé seḭ kwɔiyeeje gə rim ndá kara m’a ra née ya.
Ndukun gə́ wɔji dɔ ree lə Ndilmeenda lé
15 Ɓó lé seḭ ṵdamje dan kəm sí’g ndá aaje dɔ godndum kər-kər ɓa. 16 Ma lé m’a ra tamaji ta Bɔ-dəwje’g mba karee ar sí njenai sə sí gə́ raŋg mba karee orè sí més gə no̰. 17 Yeḛ nja ɓa to Ndil gə́ gəd gə́ dəwje gə́ dɔ naŋg nee d’askəm kwá meḛ dee’g el mbata deḛ d’ée el ləm, gəree el ləm tɔ. Nɛ seḭ lé seḭ gəreeje mbata yeḛ orè sí més ləm, yeḛ a to meḛ sí’g ləm tɔ.
18 M’a kya̰ sí to gə́ ŋganalje bèe el, nɛ m’a tel ree rɔ sí’g ɓəi. 19 Waga ba bèe ndá dəwje gə́ dɔ naŋg nee d’a koom el ŋga, nɛ seḭ lé seḭ a koomje ya mbata m’isi kəmba ndá seḭ kara a sije kəmba ya tɔ. 20 Mee ndəa’g neelé seḭ a gərje to gə́ ma m’to Ŋgon mee Bɔm ləm, seḭ kara seḭ toje məəm’g ləma, ma kara m’to meḛ sí’g ləm tɔ.
21 Yeḛ gə́ si gə godndumje ɓa aa dɔ dee kər-kər lé ndá yeḛ to gə́ njekṵdam dan kəmee’g ya, yeḛ gə́ to gə́ njekṵdam dan kəmee’g lé Bɔm a kundá dan kəmee’g ya ləm, ma kara m’a kundá dan kəm’g ya ləm tɔ ndá m’a riba səa dɔ rɔm təsərə ya.
22 Jude, ɓó to Iskariot el lé dəji Jeju pana: Mbaidɔmbaije, see gelee ban ɓa i a riba dɔ rɔi kar síjeḛ ɓa j’oo, ŋga njé gə́ naŋg neelé ndá i a riba dɔ rɔi kar dee el lé wa.
23 Jeju ilá keneŋ pana: Dəw gə́ rara ɓa gə́ undam dan kəmee’g lé a kaa dɔ ta ləm kər-kər ya ndá Bɔm a kundá dan kəmee’g kar síjeḛ səa n’ree rəa’g j’uru kəi mée’g tɔ. 24 Yeḛ gə́ undam dan kəmee’g el ndá yeḛ to gə́ njekaa dɔ ta ləm kər-kər el. Ta nee gə́ seḭ ooje lé to gə́ kama el, nɛ to gə́ ka̰ Bɔ-dəwje gə́ njekulam lé nja.
25 Ta néje neelé ma m’ula sí loo gə́ ma m’nai ne sə sí nee ɓəi. 26 Nɛ Ndilmeenda gə́ njenai sə sí gə́ Bɔ-dəwje a kulá karee ree rɔ sí’g gə rim lé yeḛ nja ɓa a ndoo sí néje lai ləm, taje lai gə́ ma m’ula sí lé yeḛ a kolé meḛ sí dɔ’g ləm tɔ.
27 Ma m’ya̰ sí gə meekulɔm, nɛ meekulɔm ləm ya m’ar sí. Ma lé m’ar sí to gə́ naŋg nee ɓa ar sí lé el. Maji karje meḛ sí pélé wəs-wəs el ləm, gə ɓəlje el ləm tɔ. 28 Ta gə́ m’ula sí lé seḭ ooje to gə́ ma m’pana: M’isi m’aw, nɛ m’a tel ree rɔ sí’g ɓəi. Ɓó lé seḭ ṵdamje dan kəm sí’g ndá seḭ a kalje rɔ sí mbata m’isi m’aw gə́ rɔ Bɔm’g, mbata Bɔm lé yeḛ ur dɔm’g ya. 29 Nɛ ɓasinè lé ma m’ula sí ta néje neelé kédé ɓa mba kar néje neelé teḛ ɓəi, mba kar loo gə́ néje neelé d’a gə teḛ ndá seḭ a kɔmje ne meḛ sí dɔ ta’g ləm ya. 30 M’a koo loo kula sí ta yaa̰ el ŋga, mbata mbai gə́ naŋg neelé si aw gə́ nee. Nɛ yeḛ askəm ra səm né kára el. 31 To mba kar dəwje gə́ dɔ naŋg nee d’oo gao, to gə́ ma m’unda Bɔ-dəwje lé dan kəm’g ya ləm, ma m’ree gə goo ndukun gə́ Bɔ-dəwje un am lé ləm tɔ. Ubaje naŋg ar sí j’ḭje loo gə́ nee j’awje ɓa.