Haozah woli
1 Ame Paulus ne Timoteus, za yeɓ Yesu Kristu, ru pee leetǝr mai wo za Masǝŋ mai mo no yaŋ Filipi, mai mo nyiŋra Yesu Kristu ɓo, ne wo zaluu ne za yeɓ eklesia daŋ.
2 Masǝŋ Pa man ne Dǝɓlii Yesu Kristu mo joŋ gboŋgboŋ wo ɓii tǝkine nyi jam nyi we.
Paulus juupel mor eklesia yaŋ Filipi
Lydia, Une femme d’affaires au service de Dieu
3 Ne cok daŋ me foo ɓǝ ɓii ɓe, me joŋ osoko nyi Masǝŋ ɓe mor ɓiiri. 4 Cẽecẽe me tǝ juupel mor ɓii ɓe, me juu ne ɓǝ 'nyahre, 5 mor ɓǝ mai we tǝ gbah jol ɓe ne yeɓ myah Ɓǝ'nyah Masǝŋ ga pel daga tǝtǝŋ ah ŋhaa zǝzǝ̃ǝko. 6 Me tǝ belbelle, Masǝŋ mai mo tǝŋ yeɓ sãh daŋ pǝ zahzyil ɓiiri, a ga joŋ ga pel ŋhaa ka ga dai zah'nan gin Yesu Kristu. 7 Cẽecẽe me foo ɓǝ ɓii pǝ zahzyil ɓe. A pǝsãh laŋ ka me yea ne ɓǝ foo ɓii naiko. Mor we tai ɓo ne me tǝ fahlii yeɓ mai Masǝŋ mo joŋ gboŋgboŋ soɓ ɓo jol ɓe. Koo ne cok me yea tǝ joŋ mor Ɓǝ'nyah ka swaa ɓǝ ah ga pelle, we ne me gŋ, koo ne mai me pǝ daŋgai zǝzǝ̃ǝko daŋ, we no ne me. 8 Masǝŋ tǝ ɓe, me tǝ faa goŋga ne mai me faa me tǝ 'yah we pǝlli, mor 'yah ah ur gin ɓo wo Yesu Kristu ne suu ahe.
9 Fan mai me tǝ fii mor ɓii pǝ juupel ɓe wo Masǝŋ a naiko: me tǝ fii ko ka 'yah ɓii mo ge pel pǝlli tǝkine fatan matǝ goŋga, ne ɓǝ foo masãhe, 10 mor ka we gak nǝǝ fan masãh ahe. Nai ɓe, we ga yea bai 'nahm tǝkine bai ɓǝ tǝ ɓii ne zah'nan gin Kristu, 11 ka we lee syẽm yeɓ sãh matǝ goŋga ah mai Yesu Kristu ye moo lee pǝzyil dǝɓ mor ɓǝ yii Masǝŋ tǝkine yǝk ahe.
Kristu ye cee ɓe
12 Wee pa ɓe, me 'yah we tǝ: fan mai mo joŋ wo ɓe joŋ ɓo ka myah Ɓǝ'nyah Masǝŋ ga pelle. 13 Mor ahe, sooje ma byak cok tǝkine za ki daŋ tǝra, me no pǝ daŋgai mor me joŋ yeɓ Kristu. 14 So kǝlii wee pam mai mo tǝ fahlii Dǝɓlii mo kwora me pǝ daŋgai nai, ɓǝ ah swaa zahzyil nyi ra pǝlli ka cuu ɓǝ Masǝŋ ga pel cẽecẽe bai galle.
15 Goŋga, za ki kǝsyil ɓǝǝ a cuura ɓǝ Kristu mor tǝwonni, ne tǝ'yak balle, amma za ki a cuura ne fahlii masãhe. 16 Za mai mo tǝ joŋra ne 'yahe, mor tǝra ɓe, Masǝŋ kan me ɓo ka myah Ɓǝ'nyah ah ga pelle. 17 Za ki ka cuura ɓǝ Kristu ne fahlii goŋga ya, amma a cuura ne tǝ'yak balle, a kyeɓra ka ɓoo bone ɓe pǝ daŋgai ga pelle.
18 Mai cak fan ki laŋ ya! koo mo cuura ne fahlii maɓe' tǝkine masãhe daŋ, ɓǝ Kristu ga cuu ne fahlii fẽene daŋ, me laa pǝ'nyahre. Me so laa pǝ'nyah ga pel faɗa, 19 mor me tǝ belbelle, mor juupel ɓiiri, tǝkine gbah jol Tǝ'yak Yesu Kristu me ga ǝ̃ǝ. 20 Mor ne ɓǝ foo zahzyil ɓe maɗǝk ne mai me gbǝ ɓo me 'yah ka koo swãa mo re me ne ɓǝ fẽene ka, amma ka koo zǝzǝ̃ǝko, koo ga pelle, me 'yah me yea ne swah zahzyil ka yii yǝk Kristu ne suu ɓe, koo me ne cee, koo me tǝ wunni, daŋ. 21 Mor Kristu ye cee ɓe, wul laŋ a ne reba. 22 Amma me no sǝŋ ne cee ba ɓe, me gak joŋ yeɓ masãh ahe, so me tǝ fan mai me ga nǝǝ gŋ ya ba. 23 Amma ɓǝ foo ɓe woŋ ɓo gŋ gwa: me ne 'yah ka ga kaa ne Kristu, mai a wo ɓe pǝsãh kal fan daŋ. 24 Amma me no sǝŋ ne cee ɓe, a ne reba wo ɓiiri. 25 Me tǝ mai ɓo belbelle, me ga kaa ne we daŋ mor ka gbah jol ɓii ga pel ka we laa pǝ'nyah pǝ iŋni. 26 Mor ne cok me so ge wo ɓii faɗa ɓe, we ga lwaa fahlii ka yii suu ɓii ne ɓǝ ɓe ne zah'nan cee ɓii tǝ fahlii Yesu Kristu.
27 Sai ɓǝ malii kal fan daŋ: we syee tǝgbana Ɓǝ'nyah Kristu. Mor koo ka me ge ɓo wo ɓii ka ẽe we, koo me ka ga wo ɓii ya daŋ, me 'yah ka me laa ɓǝ ɓii we uu ɓo pǝswahe, we ne ɓǝ foo tǝ vaŋno, we tǝ ruu sal ga pel ne zahzyil tǝ vaŋno mor ka za ki mo ge nyiŋra Ɓǝ'nyah Masǝŋ. 28 We ɗuu gal za ma syiŋ ɓii ka, cẽecẽe we yea pǝswahe. Ɓǝ mai ga cuu nyi ra a ga muŋra, amma ma ɓii ɓǝ ah a ga cuu awe tǝ fahlii ǝ̃ǝre. Mor Masǝŋ ye tǝ nyi swah ah nyi we. 29 Mor Masǝŋ joŋ gboŋgboŋ ɓo wo ɓii ka we joŋ yeɓ Kristu ne nyiŋ ko to ya, amma ka we laa bone mor ah ta. 30 Zǝzǝ̃ǝko we gak ruu sal ah ne me, sal ah a tǝki vaŋno ne mai we kwo me ruu ɗǝ kŋ, matǝ vaŋno ko ye me tǝ ruu tǝgbana mai we tǝ ɓǝ ah ɓo.
Lapia gə́ ra dee
1 Ma Pool, jeḛ gə́ Timote, kuraje lə Jeju Kristi lé jeḛ ndaŋg maktub neelé j’ar sí-seḭ gə́ toje gə kəmee gə́ ɔmje na̰’d gə Jeju Kristi gə́ sije Pilibə ləm, j’ar njékaa dɔ Eglisəje gə njékaa dɔ néje lə Eglisəje ləm tɔ . 2 Maji kar noji gə meelɔm gə́ ḭ rɔ Ala Bɔ síjeḛ’g ləm, gə rɔ Mbaidɔmbaije’g lə sí Jeju Kristi ləm tɔ lé nai sə sí.
Tamaji gə́ Pool ra mbata lə dee lé
3 Ma m’ra Ala ləm oiyo ta-ta loo gə́ məəm olé dɔ sí’g, 4 loo gə́ rara gə́ ma m’ra tamaji keneŋ mbata lə sí lé ma m’ra gə meendakaḭ, 5 mbata né gə́ seḭ raje mba kar Tagə́maji lé aw ne gə́ kédé-kédé un kudee mee ndəa gə́ dɔtar’g saar ɓasinè lé tɔ. 6 Ma m’gər gao yeḛ gə́ un kudu ra kula gə́ maji neelé meḛ sí’g lé a ra saar kar dəa ɔr njal ndəa gə́ ka̰ Jeju Kristi ya. 7 Kḛji gə́ m’ə̰ji dɔ sí’g togə́bè lé to lée’g ya mbata lé m’isi daŋgai’g əsé m’aw mba kaḭ ŋgaŋ Tagə́maji karee to njaŋg lé seḭ lai gə́ iŋgaje noji to gə́ ma bèe lé m’wa sí ne məəm’g sud ya. 8 M’unda sí dan kəm’g to gə́ Jeju Kristi unda síjeḛ dan kəmee’g ɗəŋgərə, yee ɓa, Ala to ne dərgelm keneŋ ya.
9 Aa ooje, né gə́ ma m’kwɔi Ala loo ra tamaji’g ləm ɓa to nee: Maji kar meenoji lə sí ḭ dɔ maree’g gə́ kédé-kédé gə goo négər ləm, gə goo gosonégər ləm tɔ 10 mba kar sí gərje ne loo kɔr kəm néje gə́ maji ɔr njoroŋ ya. Yee ɓa seḭ a toje ne dəwje gə́ àr ŋgad-ŋgad gə́ ta kára kara wa dɔ sí el ndəa gə́ ka̰ Kristi lé. 11 Togə́bè ɓa, kandə meekarabasur gə́ ḭ rɔ Jeju Kristi’g a daa na̰ rɔ sí’g, yee ɓa seḭ a kulaje ne rɔnduba dɔ Ala’g ləm, ria a ɓar ne ləm tɔ.
Kwa gə́ d’wa Pool lé ar Tagə́maji aw ne gə́ kédé-kédé
12 Ŋgakɔmje, ma m’ndigi kar sí gərje gao, né gə́ teḛ dɔm’g lé un Tagə́maji unda gə́ kédé ɓó ɔg rəbee el. 13 Tɔgərɔ ya, mee gadloo-si njérɔje ləm, gə looje gə́ raŋg’d lai ləm tɔ lé deḛ d’oo gao to gə́ m’isi daŋgai’g mbata lə Kristi ya . 14 Kúla gə́ deḛ tɔm ne neelé ula diŋgam meḛ kawal ŋgakɔmje gə́ ka̰ Mbaidɔmbaije lé ar dee d’ila ne mber ta lə Ala gə kəm ŋgon diŋgam unda nje gə́ kédé ɓó d’ar kaar dee ndəb dɔ’g el.
15 Tɔgərɔ, njé gə́ na̰je lé kəmkəḭ gə maḭta ɓa ar dee d’ila ne mber ta lə Kristi ya nɛ njé gə́ raŋg lé d’orè mber kila lə dee gə meemaji tɔ. 16 Deḛ neelé ra gə meenoji mbata deḛ gər gao m’isi gə́ njekaḭ bada dɔ Tagə́maji’g lé. 17 Njé gə́ na̰je d’ila mber ta lə Kristi gə meendakaḭ el nɛ deḛ d’ila gə takə̰ji gə́ ka̰ nin, deḛ d’ə̰ji meḛ dee’g mba kula kəm ndòo dɔ maree’g loo gə́ m’isi gə kúla lar gwɔsm’g.
18 Osəm ɗi to wa! Lé d’ərgosɔ əsé meḛ dee ɔr jol-jol kara mber kila lə Kristi aw gə́ kédé-kédé ɓó gée kul el, yee ɓa, rɔm lelm ne, nɛ m’a ra ne rɔlel ya tɔɓəi tɔ. 19 Mbata ma m’gər gao mbɔl dɔ tamaji gə́ seḭ raje ləm, gə dɔ Ndil lə Jeju Kristi gə́ la səm lé ləm tɔ lé ɓa né neelé a tel ne kajim ya. 20 Tɔgərɔ ya ma m’wa məəm kɔgərɔ m’unda məəm yel mba kar néje gə́ ram lé a kam m’ra ne rɔkul el. M’wa diŋgam məəm’g ɓasinè to gə́ kédé mba kar darɔm gə́ kəm əsé yeḛ gə́ yoo kara m’a kula ne rɔnduba dɔ Kristi’g. 21 Mbata Kristi ɓa gə́ kəmə ləm-ma ya, lé m’ɔs yoo m’wəi kara m’a si maji unda nje gə́ kédé. 22 Ɓó lé kisi kəmba ɓa gə kuma̰ mba tɔl ne kula ram lé ɓəi ndá né gə́ ma m’ndigi ra lé m’oo loo pea el. 23 Néje joo ɔs kaarm: mal kuba loo kḭ kaw si gə Kristi lé ram yaa̰ ləm, yee ɓa, maji dum ya ləm tɔ. 24 Nɛ kisi gə́ m’a si gə darɔm bura ɓəi lé yee ɓa maji unda mbata lə sí-seḭ. 25 Ma m’gər gao ləm, məəm ɓa ulam ləm tɔ, to gə́ m’a si gə darɔm ləm, m’a nai sə sí lai ləm tɔ mba la ne sə sí kar sí awje kəm sí gə́ kédé-kédé ləm, kar rɔ sí lel sí dan meekun’g lə sí ləm tɔ. 26 Togə́bè ɓa, telm gə́ m’a gə tel kaw rɔ sí’g lé yee ɓa a to né gə́ a kar sí tije ne rɔ sí gin Jeju Kristi’g ya.
27 Yee nja m’ula sí kən, arje néra sí wa bua Tagə́maji lə Kristi, togə́bè ɓa, lé m’a kaw koo sí əsé lé m’a godo mbuna sí’g ndá kara m’a koo to gə́ seḭ aarje dɔ gɔl sí’g njaŋg loo kára ba ləm, seḭ undaje siŋga sí na̰’d mba koma̰ gə né gə́ a tuji meekun gə́ wɔji dɔ Tagə́maji lé ləm tɔ, 28 ɓó gə mba kar njéba̰je lə sí d’ɔm ɓəl dɔ sí’g el. Néra dee lé ɔr gin dee woḭ to gə́ deḛ to gə́ dəwje gə́ tuji nɛ ka̰ sí-seḭ to gə́ kaji mbata lə sí ya. 29 Kaji neelé ḭ rɔ Ala’g ya, yeḛ nja ɓa wa sə sí noji gə mba kar sí ɔmje meḛ sí dɔ Kristi’g ɓa goo kára ba el, nɛ mba kar sí ulaje rɔ sí ndòo gə mbata ləa tɔ. 30 Yee ɓa seḭje rɔje səm na̰’d loo-rɔ gə́ seḭ oomje ne keneŋ kédé ləm, seḭ ooje taree ɓasinè to gə́ ma m’isi m’rɔ ne ya ɓəi ləm tɔ .