Ɓǝ byaŋ Isak
Abraham et Sarah
1 Dǝɓlii foo ɓǝ mai mo faako nyi Sara, so joŋ ɓǝ ah wo Sara tǝgbana mo faako. 2 Sara gbǝ ɓilli, byaŋ we wor nyi Abraham ne syii tam ah ne cok mai Masǝŋ mo cuu nyi ko. 3 Abraham ɗii wel ah mai Sara mo byaŋ nyi ko ne Isak. 4 Abraham daakan nyi wel ah Isak ne zah'nan nama ah tǝgbana Masǝŋ mo faa nyi ko. 5 Ne cok Abraham mo byaŋ wel ah Isak, ka joŋ syii ɓo temere. 6 So Sara faa: Masǝŋ joŋ ɓǝ 'nyah wo ɓe ɓe, za mai mo ga laara daŋ a ga syera syak ne me. 7 So faa faɗa: Azu ye faa nyi Abraham ŋ Sara ga nyi won nyi wee ne? So me byaŋ we nyi ko ne syii tam ahe.
8 Wel ah joŋ dǝɓlii, soɓ wonni. Ne cok mai Isak mo soɓ wonni, Abraham joŋ fĩi malii.
Abraham nĩi Hagar ne Ismael myahe
9 Comki Ismael we Hagar mǝlaŋ sǝr Egiɓ mai Abraham mo byaŋ ne ki tǝ joŋ kyẽm ne Isak we Sara. 10 So Sara mo kwo tǝ joŋra kyẽm naiko, so faa nyi Abraham: Mo nĩi mabyak mai ne wel ah daŋ kalle, mor ka mo reko yaŋ tǝkine we ɓe Isak ka. 11 Ɓǝ ah nǝǝ zahzyil Abraham pǝlli mor Ismael wel ah ye ta. 12 Amma Masǝŋ faa nyi Abraham: Mo soɓ ɓǝ we ɓo ne mabyak ɓo nǝǝ zahzyil ɓo ka. Ɓǝ mai Sara mo faa nyi mo daŋ mo laa zah ahe, mor morsǝ̃ǝ ɓo matǝ goŋga a ga tǝŋ ne Isak. 13 Amma mǝ na mabyak ɓo laŋ, me ga joŋ zan ah pǝ'manne, mor ako ye we ɓo ta.
14 Abraham ur ne zah'nan pim, ɓaŋ farel tǝkine dah bii nyi nyi Hagar rao ge tǝbǝǝsahe, nyi we nyi ko ta, soɓ fahlii nyi kalle, ge zyak kǝsyicok Beerseba haihai. 15 Ne cok bii pǝ dah ah mo vǝrri, soɓ wel ah ɓoo ge mor goo. 16 So kal ge kaa pel ah jaŋjaŋ pǝɗǝk nje tǝgbana dǝɓ mo 'nǝǝ guu, mor faako: Me 'yah kwan wul we ɓe ya. Kaa pel ah jaŋjaŋ, so ɓyaŋ ɓǝ kal tǝ yee. 17 Masǝŋ laa kyaŋ wel ahe. So pa pee ma coksǝŋ ɗii Hagar daga coksǝŋ, fii ko: A fẽe joŋ mo ne Hagar? Mo ɗuu gal ka, mor Masǝŋ laa kyaŋ we pǝ cok ah mo gŋ ɓe. 18 Mo ur o, mo ɓaŋ welle, mo gbǝ jol ahe, mor me ga joŋ za mor ah pǝ'manne. 19 Masǝŋ so gbǝr nahnǝn Hagar, kwo lak bii, ge bee baa dah bii, so nyi wel ah zwǝ. 20 Masǝŋ no ne wel ahe, joŋ dǝɓlii kaa kǝsyicokki, ciŋ gao. 21 Kaa kǝsyicok ma ɗii ne Paran, mah ah ɓaŋ mawin gin sǝr Egiɓ nyi ko kanne.
22 Ne cok moo Abimelek ge ne Pikol dǝɓlii za sal ah faa nyi Abraham: Masǝŋ no ne mo pǝ fan daŋ moo joŋni. 23 Zǝzǝ̃ǝko mo haa zah nyi me pǝ tǝɗii Masǝŋ mo ka kǝǝ me tǝkine wee ɓe ne morsǝ̃ǝ ɓe ra ya. Tǝgbana me joŋ gboŋgboŋ wo ɓo, mo laŋ mo joŋ wo ɓe nai tǝkine sǝr mai mo ge kaa ɓo gŋ daŋ ta. 24 Abraham zyii faa: Me ga haa.
25 Amma Abraham lai Abimelek mor ɓǝ lak bii mai za yeɓ Abimelek mo nyiŋ ne swahe. 26 Abimelek faa nyi ko: Me tǝ dǝɓ ma joŋ fan mai ya, mo faa nyi me ya, ame laŋ me laa taa ya, sai tǝ'nahko. 27 So Abraham woo gwii tǝkine dǝǝ nyi Abimelek. Ara gwa daŋ gbǝra zahe. 28 Abraham woo wee pǝsǝ̃ǝ rǝŋ rǝk nǝkahe. 29 So Abimelek fii Abraham: Mo ga joŋ fẽe ne wee pǝsǝ̃ǝ matǝ rǝŋ mo rǝk ɓo nǝkah ne? 30 Zyii faa: Wee pǝsǝ̃ǝ matǝ rǝŋ mo ga nyiŋ jol ɓe, a ga yea na syedowal ɓe ma cuu: me ye cii lak bii ko. 31 Mor mai ɗiira cok ah ne Beerseba mor gbǝra zah kǝsyil ki gŋ.
32 Fahfal mo gbǝra zah kǝsyil ki Beerseba, Abimelek ur ne Pikol dǝɓlii za sal ahe, pii soora ge sǝr Filistien. 33 Abraham pee kpuu baa Beerseba, juupel wo Dǝɓlii Masǝŋ ma ga lii gŋ. 34 So kaa sǝr Filistien na mowoo syii pǝpãare.
Deḛ d’oji Isaak
1 Njesigənea̰ ar mée olé dɔ ta gə́ yeḛ ula Sara’g ndá Njesigənea̰ ra gə Sara né gə́ yeḛ un ne ndia aree lé tɔ. 2 Sara taa kèm ndá yeḛ oji ŋgon gə́ diŋgam gə Abrakam ləb ɓuga’g ləa mee ndəa gə́ Ala wɔji ɓa yeḛ ulá né lé ya . 3 Abrakam unda ri ŋgonee gə́ Sara ojee səa aree lé lə Isaak. 4 Abrakam inja tamɔd Isaak gə́ to ŋgonee lé loo gə́ ndəa aḭ jinaijoo to gə́ Ala un ne ndia aree lé tɔ . 5 Ləb Abrakam aḭ tɔl (100) ɓa yeḛ oji ŋgonee gə́ Isaak lé ɓəi. 6 Ndá Sara pana: Ala am m’isi gə ŋgaŋ kogo. Nana ɓa gə́ a koo soree kara a kogo səm na̰’d tɔ.
7 Yeḛ ila ta dɔ’g pana: Kédé lé see na̰ ɓa a kula Abrakam pana: Sara a kar ŋganje d’il mbəa wa. Nɛ lé bèe kara m’oji səa ŋgon loo gə́ yeḛ ɓuga mba̰ ya.
Abrakam tuba Agar gə Ismael lé
8 Ŋgon lé ra tɔg pir-pir ləm, d’ɔgee loo kil mbà ləm tɔ. Mee ndɔ gə́ d’ɔg Isaak kil mbà’g lé ɓa Abrakam ra naḭ gə́ boo keneŋ ya.
9 Sara oo ŋgolə Agar gə́ to dəw gə́ Ejiptə gə́ yeḛ ojee gə Abrakam gə́ si kogo. 10 Ndá yeḛ ula Abrakam pana: Tuba ɓər lé gə ŋgonee na̰’d mbata ŋgolə ɓər lé a kwa nénduba gə ŋgonəm Isaak lé na̰’d el.
11 Ta neelé ar mee Abrakam uree sir gə mbata lə ŋgonee lé . 12 Nɛ Ala ula Abrakam pana: Maji kar né neelé ar məəi uri sir mbata lə ŋgon lé el ləm, gə mbata lə ɓər ləi gə́ dené lé el ləm tɔ. Ur mbii oo ne taje lai gə́ Sara ulai ya. Mbata gin Isaak ɓa ŋgakaije gə́ d’a gə to kaḭ ya doŋgɔ doi lé d’a kḭ keneŋ ya . 13 Nɛ m’a kar ŋgolə ɓər ləi gə́ dené lé kara to gə́ ginkoji dəwje ya tɔ. Mbata yeḛ kara to ŋgoni ya tɔ.
14 Abrakam ḭta gə ndɔ rad. Yeḛ un muru ləm, gə mán mee ɓɔl ndar’g ləm tɔ ar Agar ndá yeḛ unda dee dɔ tamee’g. Tɔɓəi yeḛ ula ŋgon lé jia’g tɔ ndá yá̰ aree ɔd aw ŋga. Agar lé ɔd aw ndá yeḛ ila tar gə́ yo gə́ nee dɔdilaloo gə́ Beer-Seba. 15 Loo gə́ mán gə́ ɓɔl ndar’g lé godo mba̰ ndá yeḛ ya̰ ŋgon lé ndil ŋgon kag’d 16 ɓa yeḛ ɔd aw si nea̰’g əw as loo kuru ɓandaŋg bèe. Mbata yeḛ pana: Maji kam m’oo yoo ŋgonəm el! Yeḛ si naŋg nea̰’g kédé ndá yeḛ ila boo-ndia naŋg no̰ ne. 17 Ala oo ndu ŋgon lé ndá ndu kura lə Ala ḭ dara ɓar Agar pana: Agar, see ɗi ɓa rai wa. Ɓəl el mbata Ala oo ndu ŋgon loo gə́ yeḛ si keneŋ lé ya. 18 Ḭta, un ŋgon lé gə́ tar wá gə jii. Mbata yeḛ neelé m’a karee to ginkoji dəwje gə́ boo ya tɔ.
19 Ala ar kəmee inja ndá yeḛ oo bwa-mán. Yeḛ ɔd aw keneŋ ɔm mán mee ɓɔl ndar’g lé aree rusu tub ndá ar ŋgon lé ai tɔ.
20 Ala nai gə ŋgon lé aree ra tɔg ndá yeḛ si dɔdilaloo’g tel to ne njerɔ ɓandaŋg tɔ. 21 Yeḛ si dɔdilaloo gə́ Paran ndá kea̰je taa dené mee ɓee gə́ Ejiptə ɓa aree.
Abrakam gə Abimelek d’un ndu dee d’ar na̰
22 Mee ndəa’g neelé Abimelek, deḛ gə Pikɔl gə́ to ɓé-njérɔje ləa d’aw rɔ Abrakam’g d’ulá pana: Ala nai səi dɔ néje lai gə́ i ra’g lé ya . 23 Ɓasinè, maji kari un ndui gə ri Ala gə mba kər kəm el ləm, gə kəm ŋganəmje el ləma, gə kəm ŋgakamje el ləm tɔ, gə mba kar meemaji gə́ ma m’ra səi lé i kara a ra səm bèe ləm, a ra bèe gə dɔ naŋg gə́ i si keneŋ nee ya ləm tɔ.
24 Abrakam pana: Oiyo, m’a kun ndum bèe ya.
25 Nɛ Abrakam ḭ pa gə Abimelek mbata lə bwa-mán kára gə́ kuraje lə Abimelek d’wa taa gə siŋga dee. 26 Abimelek tel ilá keneŋ pana: Njera né neelé ma m’gəree el. I kara pa taree am m’oo kédé el tɔ ndá ma lé ɓogənè ɓa taree oso mbim’g nee ɓəi.
27 Ndá Abrakam twa badje gə bɔ maŋgje ar Abimelek. Togə́bè deḛ joo bɔr man ne rɔ dee d’ar na̰. 28 Abrakam twa ma̰də badje siri unda dee gə kəmee ɓəd. 29 Abimelek dəji Abrakam pana: Ma̰də badje gə́ siri gə́ i unda kəm dee ɓəd lé see ginee to ɗi wa.
30 Yeḛ ilá keneŋ pana: I a taa ma̰də badje gə́ siri neelé jim’g gə mba karee to gə́ nékɔrkəmta ləm, to gə́ ma nja m’uru bwa-mán neelé ŋga.
31 Gelee gə́ nee ɓa d’unda ri loo neelé lə Beer-Seba. Mbata lé neelé ɓa deḛ d’un ndu dee d’ar na̰ keneŋ joo bɔr.
32 Togə́bè ɓa deḛ man rɔ dee d’ar na̰ Beer-Seba. Gée gə́ gogo Abimelek deḛ gə Pikɔl gə́ to ɓé-njérɔje ləa d’uba naŋg d’ḭ ndá deḛ tel d’aw ɓee lə Pilistije gogo.
33 Abrakam maan kagje gə́ ɓar dee tamarisje Beer-Seba. Lée neelé ɓa yeḛ pidi Njesigənea̰, Ala gə́ Njesi gə ləbee-ləbee gə nea̰ keneŋ. 34 Abrakam si dɔ naŋg ɓee gə́ lə Pilistije ar kuree əw yaa̰ tɔ.